Hrozivé scenáre klimatickej krízy. Čo nás čaká a neminie?

Podľa odhadov WHO medzi rokmi 2030 a 2050 klimatické zmeny spôsobia približne 250-tisíc úmrtí ročne.

Emisní giganti

V minulosti sa klimatické zmeny diali pomaly. Dnes sa nachádzame vo fáze rýchleho otepľovania. V dôsledku ľudskej činnosti sa do atmosféry uvoľňuje obrovské množstvo skleníkových plynov, čím narastá skleníkový efekt a globálne otepľovanie.

Medzi tieto aktivity môžeme zaradiť predovšetkým spaľovanie uhlia, ropy a benzínu či odlesňovanie alebo intenzívne poľnohospodárstvo.

Aktivitou človeka sa zvyšuje množstvo plynov v atmosfére, najmä oxidu uhličitého, metánu a oxidu dusného. Do atmosféry sa dostáva ročne 25 miliárd ton oxidu uhličitého (CO₂) a takmer 10 miliárd ton fosílneho uhlíka. Od roku 1900 sa koncentrácia oxidu uhličitého zvýšila takmer o 40 percent.

Podľa klimatológa Milana Lapina oxid uhličitý vypustený do atmosféry v nej zostane najmenej 100 rokov. To znamená, že minimálne do konca tohto storočia bude klimatická zmena pokračovať. 

K zvyšovaniu koncentrácie CO₂ prispievajú najmä vyspelé krajiny, z nich najviac USA (viac ako 30 percent), nasledujú západná a stredná Európa (spolu takmer 28 percent), Rusko (12 percent) a ostatné ázijské krajiny (14 percent).

Krajiny neplnia predsavzatia

Najnovšia správa OSN varuje, že na konci storočia nás čaká katastrofa, ak signatári parížskej klimatickej dohody nezačnú brať klimatickú krízu vážne. Štáty si neplnia predsavzatia, na ktorých sa dohodli. Viaceré doteraz nepredložili plány znižovania emisií do roku 2030.

Spomedzi najväčších znečisťovateľov planéty predložila svoj plán iba Európska únia. Medzi štáty, ktoré plány ešte nezverejnili, patria aj najväčší producenti skleníkových plynov, ako sú Čína a USA. Spojené štáty sa však k dohode pripojili až nedávno, po inaugurácii Joea Bidena. 

Začiatkom marca vyšla aj štúdia neziskovej organizácie CDP (Carbon Disclosure Project), ktorá uvádza, že ak sa európskym firmám podarí splniť svoje súčasné emisné ciele, priemerná teplota sa do konca storočia napriek tomu zvýši o 2,7 stupňov Celzia. To je však vysoko nad hranicou, ktorú stanovuje parížska dohoda. 

Parížska klimatická dohoda vstúpila do platnosti v roku 2016. Štáty sa v nej zaviazali spomaliť tempo globálneho otepľovania. Základným cieľom dohody je obmedziť otepľovanie atmosféry na 2 stupne Celzia v porovnaní s obdobím pred priemyselnou revolúciou. Ďalším krokom je pokračovať v úsilí obmedziť oteplenie o maximálne 1,5 stupňa Celzia.

Nepomohli ani lockdowny

V roku 2019 vedci zaznamenali rekordnú koncentráciu skleníkových plynov v zemskej atmosfére. Množstvo nebezpečných látok stúpalo aj počas roka 2020. Vyplýva to z najnovšej správy Svetovej meteorologickej organizácie (WMO), ktorá patrí pod OSN.

Pandemické reštrikcie vrátane zatvárania hraníc, obmedzovania priemyselnej výroby či leteckej dopravy podľa WMO sčasti znížili množstvo emisií. Nestačilo to však na obmedzenie celkovej koncentrácie skleníkových plynov, ktoré sú na najvyššej úrovni za posledné tri milióny rokov.

Čo nás čaká?

Klimatické zmeny spôsobia v budúcnosti viaceré problémy. Vedci odhadujú, že vplyvom globálneho otepľovania bude extrémne počasie častejšie postihovať čoraz väčšie územia. Pravdepodobne pribudne období sucha, vysokých horúčav, silných lejakov, povodní, ale aj snehových búrok a krutých zím.

Extrémne vlny horúčav sú už pozorované v južnej a juhovýchodnej Európe, teda v oblastiach, ktoré podľa prognóz pocítia klimatickú zmenu. Pri dlhodobom teple a suchu sú štáty náchylnejšie na rozsiahle požiare, ktoré sa už bežne objavujú aj v Európe.

Na Slovensku sa od roku 1990 oteplilo už o 2 stupne Celzia. Ak to bude naďalej takto pokračovať, teploty, na aké sú ľudia dnes zvyknutí v Komárne, postupne zavládnu v Poprade. O klimatických zmenách, ktoré postihnú Slovensko, pripravujeme samostatný článok.

Topenie ľadovcov a povodne

Globálne otepľovanie má za následok aj topenie ľadovcov. Ak sa roztopia pevninské ľadovce, najmä v Grónsku, hladina svetových morí rapídne stúpne.

Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC) odhaduje, že hladina morí môže do roku 2100 narásť od 28 po 98 centimetrov.

Podľa štúdie publikovanej v časopise Nature Climate Change, na ktorú upozornil Inštitút Nielsa Bohra na Kodanskej univerzite, bude Severný ľadový oceán postupne počas letných mesiacov úplne bez ľadu. 

Oblasti s nízkou nadmorskou výškou ako ostrovy v Tichomorí či Maldivy v Indickom oceáne v tom prípade budú pravdepodobne zaplavené.

Klimatológovia sa obávajú, že stúpajúca teplota v ďalších storočiach povedie k ešte vyššiemu nárastu hladiny morí, čo ohrozí svetové metropoly a milióny ľudí.

Migrácia, choroby a vojny

V dôsledku klimatických zmien môžeme v nasledujúcich desaťročiach očakávať aj hromadnú migráciu obyvateľstva. Sucho najprv spôsobí predovšetkým migráciu za vodou. Ľudia sa budú sťahovať aj kvôli záplavám a suchu. Väčšina rozvojových štátov sa totiž nachádza v nízko položených pobrežných alebo polopúštnych oblastiach.

Meniace sa klimatické podmienky budú mať vplyv aj na poľnohospodárstvo, ktoré je jednou z hlavných aktivít rozvojového sveta. Globálne otepľovanie navyše zvyšuje riziko šírenia chorôb, ktoré prevládajú v chudobných častiach sveta.

Očakáva sa, že klimatické zmeny môžu v budúcnosti vyvolať vojny. Problémom bude najmä nedostatok pitnej vody. Niektoré zdroje uvádzajú, že najbližšia vojna by mohla byť práve o túto základnú surovinu.

Vymieranie živočíchov

Do oceánov sa v dôsledku topenia ľadovcov dostáva väčšie množstvo sladkej vody a dochádza k zmenám morských prúdov. Tie majú zásadný vplyv aj na počasie na súši. Zároveň sa zvyšuje priemerná teplota oceánov, čo spôsobuje migráciu alebo vyhynutie niektorých druhov živočíchov.

Vyššia kyslosť oceánov poškodí morský ekosystém a dôjde k poklesu druhovej rozmanitosti. Pri zvýšení priemernej globálnej teploty vzduchu o 1,5 až 2,5 stupňa Celzia hrozí, že vymrie približne 20 až 30 percent všetkých druhov rastlín a živočíchov.

Podľa Európskej environmentálnej agentúry v dôsledku vyššej teploty v Tichom a Indickom oceáne vymierajú aj koralové útesy.

Nárast teploty vody v Baltskom mori prispieva tiež k ďalšiemu rozširovaniu „mŕtvych zón“ s vyčerpaným kyslíkom, ktoré sú pre morský život neobývateľné.