Stanica visutej lanovky chátra, ľudia volajú po jej záchrane

„Rešpektujúc primárne záujmy a zámery TMR, ktoré sú ostatne rovnaké u každej súkromnej spoločnosti podnikajúcej v cestovnom ruchu, dokážem pochopiť, že sa možno do rekonštrukcie a revitalizácie tohto objektu púšťajú neochotne. Vec má však, podľa môjho názoru, aj druhý rozmer, a tým je zachovanie kultúrneho a technologického dedičstva, na čo v tejto krajine existuje príslušná legislatíva, ktorá otvára viacero možností riešenia finančných implikácií v prípade obnovy objektu,“ uvádza ďalej v statuse Adam Lacko.

O stanovisko k budúcnosti objektu údolnej stanice visutej lanovky v Tatranskej Lomnici sme požiadali spoločnosť TMR, ktorá je vlastníkom objektu. „Pôvodný zámer revitalizácie celej oblasti v okolí Grandhotela a botanickej záhrady počítal s rekonštrukciou celej budovy a jej využitím ako multifunkčného priestoru pre reštauráciu, múzeum s projekciou, obchod a sociálne zariadenia. To bol výsledok ideovej súťaže, ktorú sme zorganizovali,“ uviedol pre Prešovský Štandard hovorca TMR Marián Galajda.

K tomuto zámeru však bolo podľa Galajdu zo strany pamiatkovej ochrany viacero pripomienok a kvôli výrazným obmedzeniam by sa musela väčšina aktivít riešiť novou prístavbou. „Keďže ostáva otvorená možnosť realizácie ďalšieho nástupného bodu do strediska, akékoľvek ďalšie zásahy do lokality musia zapadnúť do celkového konceptu celého okolia. Musí to byť zmysluplný projekt, ktorý by vzhľadom na lokalizáciu objektu zabezpečil životaschopnosť prevádzky,“ doplnil Galajda.

V každom prípade chce spoločnosť TMR zachovať objekt aj technologické zariadenie lanovky. „Zabezpečili sme nevyhnutné pamiatkové výskumy, objekt priebežne kontrolujeme a zabezpečujeme tak, aby nedochádzalo k jeho ďalšiemu poškodzovaniu,“ uviedol Galajda. Staticky objekt nie je podľa TMR ohrozený.

Objekt si podľa hovorcu spoločnosti vyžaduje komplexnú rekonštrukciu, podobne, ako to bolo v prípade objektu Encián na Skalnatom plese. „Je potrebné riešiť strechu, okná, kúrenie, sanáciu murovaných konštrukcií, spracovanie režimu odvodnenia celého okolia objektu,“ doplnil Marián Galajda.

O presných časových horizontoch rekonštrukcie objektu údolnej stanice visutej lanovky je zatiaľ predčasné hovoriť. „V tejto chvíli spolu s Tatranským okrášľovacím spolkom pokračujeme v obnove ďalšej Jurkovičovej stavby v rámci lanovky – budovy Encián na Skalnatom Plese, kde chceme po streche a plášti budovy venovať pozornosť komplexnej obnove sietí, vnútorných rozvodov a interiérov. Nechceme sa púšťať naraz do viacerých objektov, potrebujeme sústrediť pozornosť, sily a financie na dokončenie jedného a potom pokračovať ďalej. Ako sa podarilo oživiť a zachrániť budovu Encián na Skalnatom Plese, tak chceme byť úspešní aj v prípade objektu budovy údolnej stanice,“ povedal Galajda. 

Okrem samotnej budovy sa v objekte doteraz zachovali napínací systém ťažných lán s pôvodnou konštrukciou a staničná konštrukcia. Stáť zostali aj podpera č. 1, pohon a ovládacie stanovište v objekte na Skalnatom Plese a medzistanica Štart.

Visutú lanovú dráhu z Tatranskej Lomnice na Skalnaté Pleso s medzistanicou Štart začali stavať v roku 1936. Išlo o prvý úsek lanovky, ktorá mala viesť až na Lomnický štít. Do prevádzky pre verejnosť bol prvý úsek uvedený 22. decembra 1937. Druhý úsek zo Skalnatého Plesa na Lomnický štít, ktorý je doteraz v prevádzke, bol pre verejnosť otvorený 30. mája 1941. Verejnosť sa mohla visutou lanovkou na prvom úseku z Tatranskej Lomnice na Skalnaté Pleso naposledy vyviezť ešte v roku 1999. Posledná jazda lanovky, už bez verejnosti, sa uskutočnila 12. apríla 2005. Projektantom objektov staníc visutej lanovky bol významný slovenský architekt Dušan Jurkovič.