Župan Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba sa preriekol, že bratislavský primátor Matúš Vallo premýšľa nad zavedením prvých bezemisných zón. A že ho v tom podporí.
„Návrh na zavedenie zákazu vjazdu pre spaľovacie motory v Bratislave nie je na programe dňa a takéto opatrenie sa ani nenachádza v Pláne udržateľnej mobility Bratislavského kraja. Výrok predsedu BSK bol vytrhnutý z kontextu odbornej diskusie, čoho výsledkom sú síce bulvárne znejúce titulky, avšak úplne vzdialené od reality,“ uvádza BSK stanovisku korigujúcom výroky župana.
Korekciu BSK nepovažujem za veľmi dôveryhodnú. Len si spomeňme, ako vznikla cyklocesta na nábreží. Bez odbornej diskusie, bez verejnej diskusie. Analýzu dopravnej situácie, ak vôbec nejaká existuje, magistrát doteraz nikomu neukázal.
Primátor sa v polovici prázdnin postavil pred kameru a direktívne oznámil – takto to od 1. septembra bude.
A že ľudia a odborníci protestujú, lebo nábrežie je súčasťou vnútorného mestského okruhu? To Vallovi neprekáža. Prečo by to tentoraz malo byť inak?
Problém je inde.
Reálne, nad zavádzaním bezemisných zón a myslieť si, že to pomôže zvýšeniu kvality ovzdušia, môže naozaj uvažovať len niekto, kto ignoruje existenciu rafinérie Slovnaft v intraviláne mesta a zároveň nemá žiadny problém s výrubom lužného lesa na brehu Dunaja vzhľadom na masovú výstavbu nového sídliska.
Že bezemisné zóny nefungujú, zistili napríklad v Hamburgu, kde v roku 2018 zakázali v niektorých oblastiach prejazd starších dieslov. Podobne v Berlíne, kde začal v niektorých uliciach platiť zákaz o rok neskôr. Dnes môžete v oboch mestách jazdiť slobodne.
Lenže zdravý rozum nemusí stačiť. V Európskej únii sa dnes nachádza zhruba 1 200 nízkoemisných zón a komisia chce, aby sa do roku 2035 rozšíril približne o 10 000 lokalít. Aj napriek ich nezmyselnosti.
Ťažko uveriť, že by takúto „zelenú výzvu“ primátor Vallo odignoroval.
Ďalej, reštrikcia spaľovacích motorov vôbec nemusí spočívať v úplnom zákaze vjazdu do nejakej zóny. Napríklad ako v Londýne, kde sa monitoring dopravy a vyberanie extra daní za vjazdy a prejazdy automobilov dostalo na priam orwellovskú úroveň.
Že je tento krok výnimočne nepopulárny, dokazuje úroveň vandalizmu na pevných a mobilných zariadeniach, sledujúcich poznávacie značky automobilov pre účely vyberania drahých poplatkov.
Právo zriadiť nízkoemisnú zónu majú slovenské mestá od roku 2016. Napríklad, bratislavská mestská časť Staré Mesto si po dohode s magistrátom mohla preniesť túto kompetenciu na seba od hlavného mesta v roku 2019 pre komunikácie 3. a 4. triedy, čo staromestské zastupiteľstvo aj odhlasovalo.
Už na príklade so zavedením parkovacieho systému PAAS je zrejmé, že magistrát sa snaží nejsť cestou zákazov, ale skôr dodatočného spoplatnenia motoristov.
Predstava, že sa väčšinovo progresívne bratislavské zastupiteľstvo hlavného mesta dohodne na zmene štatútu hlavného mesta, vyhlási v niektorých uliciach nízkoemisné zóny a spoplatní ich, nie je vôbec nereálna.
Aby sme nakoniec nedopadli, ako v tom Londýne.