Na prvom stretnutí Ratzingerových žiakov po jeho smrti bol aj extajomník Georg Gänswein

Bývalá pravá ruka pápeža Benedikta XVI., arcibiskup Georg Gänswein, zavítal do Ríma. Prišiel zo svojho nového pôsobiska v Bavorsku, kde podľa medializovaných informácií pôsobí v meste Freiburg, no nemá pridelenú funkciu.

Po smrti Ratzingera, 31. decembra 2022, vydal svoju knihu spomienok s miernou kritikou pápeža Františka, o ktorom sa nelichotivo vyslovil pri rôznych príležitostiach. U argentínskeho pontifika bol v priebehu niekoľkých mesiacov trikrát na audiencii, v lete ho František poslal po rokoch služby vo Vatikáne do rodného Nemecka.

Extajomník emeritného pápeža vystúpil v Ríme na takzvanom Schülerkreis [študentský krúžok, pozn. redakcie], ktorý združuje bývalých žiakov Josepha Ratzingera, ale aj nových nasledovníkov rozvíjajúcich dielo nemeckého teológa a neskoršieho pápeža Benedikta XVI.

Väčšina organizátorov stretnutia boli Nemci, no prišli aj hostia z Japonska, Kanady, Rakúska, Švajčiarska a Talianska.

Mohlo by vás zaujímať

KresťanstvoArcibiskup Gänswein začína hovoriť o vzťahoch Benedikta a Františka, vydáva vlastnú knihu

„Jeho odpoveď bola jasná, hoci aj otázka jasná nebola,“ zaspomínal si arcibiskup Gänswein na bystrosť emeritného pápeža. Cirkev dnes zažíva „ťažké časy“, no Benedikt XVI. vedel jasne vytýčiť cestu smerom k Bohu, povedal jeho extajomník popri ďalších osobných spomienkach. Počas polhodinovej konverzácie odpovedal na otázky pravoslávneho kňaza. Kto však čakal kritické poznámky voči Františkovi, odchádzal sklamaný.

Jeden z popredných hostí, kardinál Kurt Koch, sa pre Štandard podelil o dojmy z vôbec prvého stretnutia Schülerkreis po Ratzingerovej smrti: „Toto stretnutie ukazuje vôľu pokračovať v diele a prehlbovať veľké teologické posolstvo Benedikta XVI. pre dnešný svet.“

Jeho aktuálnosť platí tiež pre októbrovú biskupskú Synodu o synodalite v katolíckej cirkvi vo Vatikáne, vysvetlil kardinál zo Švajčiarska.

Dodajme, že cieľom synody je okrem iného nanovo objaviť cesty, ako viac zapájať laikov, najmä ženy, mladých a marginalizovaných, do správy cirkvi.

Kardinál Koch, ktorý stojí na čele Dikastéria na podporu jednoty kresťanov, vyzdvihol dôležitý vzťah medzi synodalitou a pápežskym primátom (prvenstvom), na ktorom Ratzinger pracoval:

„Toto je hlavná téma v ekumenickom dialógu s pravoslávnymi kresťanmi. V pravosláví totiž značne funguje synodalita a katolícka cirkev má skôr ,dedičstvo´ primátu. Aký bude vzťah primátu a synodality? To je aktuálna otázka v ekumenizme.“

K Ratzingerovým priaznivcom a bádateľom jeho diela sa radí aj kňaz gréckej pravoslávnej cirkvi Stefanos Athanasiou. Vyučuje dogmatickú teológiu v Berne a v Mníchove a vidí Benediktov dosah na východ:

„Bol mostom medzi západnou a východnou teológiou, ktorú veľmi dobre poznal, ako aj cirkevných otcov na oboch stranách“.

Môže byť Benediktovo dielo inšpiráciou pre účastníkov októbrovej katolíckej synody vo Vatikáne?

„Samozrejme. Hlavne v tom, že sa zaoberal teológiou pravdy, tým, že Ježiš Kristus je pravda, a tým, ako ju máme žiť v tomto svete, a aj o to pôjde,“ objasnil pre Štandard Athanasiou.