Nafta je u nás znova drahšia ako benzín. Smotanu líže Putin aj saudskoarabský princ

Následok zdražovania ropy a ropných látok na svetových trhoch sa stáva očividným už aj u nás. Najmä pre motoristov tankujúcich naftu. Jej cena po niekoľkých mesiacoch opätovne preskočila hodnotu benzínu. Kto za to môže?

Ilustračný záber. Foto: Afshin Rattansi/Twitter

V uplynulom týždni si slovenskí motoristi mohli všimnúť anomáliu, ktorá nie je z dlhodobého hľadiska na čerpacích staniciach častá. Cena nafty zhruba po polroku opäť preskočila cenu základného 95-oktánového benzínu. Aktuálne sa obe pohybujú na sume okolo 1,72 eura za liter paliva, pričom nafta bola v posledných dňoch približne o pol centa drahšia.

Nedáva to pritom zmysel, keďže nafta prechádza jednoduchším procesom rafinácie ako benzín a zároveň je na ňu na Slovensku uvalená podstatne nižšia spotrebná daň. O to viac sa ukazuje, ako aj na malom Slovensku cítiť vplyv rozhodnutí, ktoré urobili zahraniční lídri.

Čo (kto) nám zdražuje naftu

Prvou ranou bolo embargo EÚ na ruskú ropu. Tá síce stále môže na Slovensko tiecť a rafinéria Slovnaft ju môže spracúvať, no produkty z nej má dovolené predávať len na slovenskom a českom trhu (a ukrajinskom, kam však firma nikdy neexportovala veľké objemy). A na druhom spomenutom tak môže robiť iba do 5. decembra tohto roka. Firma preto musela hľadať alternatívy. Tu si však treba uvedomiť, že rôzne typy ropy majú rôzne zloženia. Sírnatá komodita, ktorá sem prúdila z Ruska, sa hodila na rafináciu nafty viac. Slovnaftu sa preto zvýšili náklady na jej produkciu, čo u nás ťahá koncovú cenu nahor.

Za aktuálnym zdražovaním nafty však stoja najmä nedávno avizované problémy na ruskom trhu, kde spotrebitelia údajne čelia nedostatku palív a preto aj vysokým cenám. Tamojšia vládna garnitúra z toho dôvodu pred pár dňami vyhlásila zákaz exportu rafinovaných produktov z Ruska do drvivej väčšiny krajín sveta. A aj keď neskôr zákaz zmiernila a vynechala niektoré látky, stopka stále zahŕňa základné palivá – naftu a benzín.

Na Slovensko pritom ruská nafta ani benzín priamo neprichádzajú, no toto obmedzenie spôsobilo zníženie celosvetovej ponuky, čo tlačí na obchodníkov, aby za naftu zaplatili vyššie sumy. Preto aj u nás cena nafty rastie. A zatiaľ nie je jasné, dokedy bude ruské opatrenie trvať a či sa vplyv tohto faktora odzrkadlil naplno.

„Dočasné obmedzenia pomôžu nasýtiť trh s palivami, čo následne zníži ceny pre (ruských) spotrebiteľov,“ uviedla tamojšia vláda vo svojom vyhlásení. „Očakávame, že trh tento účinok pocíti dostatočne rýchlo. Potom to však bude závisieť od nasýtenia trhu a výsledkov,“ uviedol prvý námestník ruského ministra energetiky Pavol Sorokin a dodal, že zákaz je časovo neobmedzený.

Palivá sa odvíjajú od cien ropy. Tie tlačí nahor zníženie globálnej ponuky

Slovenské ceny benzínu a nafty sa v tomto roku správali mierne odlišne. Benzín zdražoval už od začiatku roka, nafta, naopak, zlacňovala. Približne od mája, keď sa ceny pohybovali okolo 1,413 eura za naftu a 1,525 za benzín, však platí, že sa začali kontinuálne zvyšovať. Kopírovali totiž trh s ropou, na ktorom došlo v máji už k tretiemu menšiemu šoku.

Prvý sa udial ešte na jeseň, keď spolok vývozcov ropy, známy po skratkou OPEC, obmedzil produkciu ropy zhruba o 2 milióny barelov denne (približne 2 percentá svetovej ponuky). Začiatkom roka došlo k ďalšiemu znižovaniu ťažby o 500-tisíc barelov, no tentoraz zo strany Ruska.

Posledný škrt prišiel práve v máji, keď sa uplatnilo ďalšie rozhodnutie zoskupenia OPEC, ktorým znova obmedzilo produkciu približne o 1,15 milióna barelov ropy denne. A 5. septembra prišla ešte čerešnička na torte, keď hlavní aktéri oznámili, že škrty v produkcii potrvajú minimálne do konca tohto roka.

Smotanu lížu najväčší producenti a exportéri ako Rusko či Saudská Arábia

Až posledný škrt začal významnejšie dvíhať ceny ropy nahor. A aj to s dvojmesačným oneskorením. Kroky kartelu boli totiž donedávna kompenzované obavami z globálnej recesie a pomalého čínskeho rastu, čo udržiavalo ceny ropy na relatívne nižšej úrovni.

Zníženie ťažby ropy bolo riskantnou stratégiou z finančného aj politického hľadiska. No zdá sa, že sa to obom gigantickým svetovým producentom ropy a zároveň globálnym lídrom v jej exporte vyplatilo.

Podľa výpočtov poradenskej spoločnosti Energy Aspects (EA), na ktorú sa odvoláva americký denník Wall Street Journal, nárast cien viac než vykompenzuje zníženie objemu predaja. Obe krajiny údajne získali v posledných mesiacoch miliardy dolárov z dodatočných príjmov z predaja ropy. A to aj napriek tomu, že vyťažili menej barelov, keďže ich zníženie produkcie spôsobilo prudký nárast cien.

Príjmy z predaja ropy v Saudskej Arábii v aktuálnom treťom štvrťroku budú zrejme o takmer 30 miliónov dolárov denne vyššie v porovnaní s obdobím od apríla do júna, čo predstavuje nárast približne o 5,7 percenta, vyplýva z analýzy spoločnosti Energy Aspects. Za celé trojmesačné obdobie by to predstavovalo približne 2,6 miliardy dolárov. WSJ na základe údajov EA doplnil, že ruské príjmy z predaja ropy sa zvýšili zhruba o 2,8 miliardy dolárov.

Mesačné údaje Medzinárodnej energetickej agentúry dokonca naznačujú, že rozdiel by pri ruských príjmoch mohol byť ešte markantnejší.

Wall Street Journal dopĺňa, že podľa niektorých pozorovateľov trhu by tento úspech mohol kartel podnietiť k tomu, aby zvážil ešte väčšie obmedzenia globálnych dodávok. „OPEC+ je do veľkej miery v pozícii šoféra. Dalo by sa tvrdiť, že ich bude ešte viac,“ povedal Saad Rahim, hlavný ekonóm analytickej spoločnosti Trafigura.