Preskočiť na obsah
  |  

V košickej UNLP liečia zelený zákal novým implantátom v oku

KOŠICE - Moderné implantáty na zníženie vnútroočného tlaku pre pacientov s glaukómovým ochorením, teda zeleným zákalom, používa košická Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura (UNLP). Tieto operácie realizuje očné oddelenie nemocnice ako jediné certifikované pracovisko na východe Slovenska. Informovala o tom vedúca komunikačného oddelenia UNLP Ladislava Šustová.

"Po implantácii dochádza u pacienta buď k výraznej redukcii liečby zeleného zákalu, alebo pacient vôbec nepotrebuje žiadnu ďalšiu liečbu antiglaukomatikami," uviedla primárka očného oddelenia Barbora Horváthová.

Oční chirurgovia realizujú operačný výkon očným mikroskopom s maximálnou presnosťou. Oproti klasickej operácii, ktorá sa dodnes využíva pri liečbe pokročilého glaukómu, nie je tento postup podľa nemocnice komplikovaný a rýchlejšia je aj rekonvalescencia. "V lokálnej anestéze sa podá len injekcia na znecitlivenie pod spojovku, pacientovi vložíme implantát do prednej časti oka. Drenážny implantát odvádza nadbytočnú tekutinu z oka pod spojovku, čím sa vysoký tlak v oku stabilizuje," vysvetlila Horváthová. Skúsený operatér je s operáciou hotový do 20 minút a pacient ostáva v nemocnici maximálne dva dni, ak je pooperačný priebeh bez komplikácií. Operácia je hradená poisťovňami.

Nový implantát je z flexibilného biokompatibilného materiálu podobnému tomu, aký sa používa v kardiochirurgii, a pacient jeho prítomnosť nepociťuje.

Zelený zákal je progresívne ochorenie, ktoré v neliečenom stave vedie k úplnej strate videnia.

(tasr)

  |  

Na židovskom cintoríne v Spišskej Novej Vsi opravili náhrobky, pribudli infopanely

SPIŠSKÁ NOVÁ VES – Osudy židovskej komunity v Spišskej Novej Vsi a okolí približuje nová exteriérová výstava na tamojšom židovskom cintoríne. Nevynecháva ani protižidovské opatrenia, arizáciu a deportácie do koncentračných táborov.

Vandalmi zdevastovaný cintorín sa podarilo zachrániť študentom miestneho gymnázia a občianskemu združeniu Pro memory pod vedením miestnej pedagogičky Ruženy Kormošovej. Ide o poslednú židovskú kultúrnu pamiatku v meste. So zásadnou opravou náhrobkov začali dobrovoľníci počas leta.

Nová výstava sa na desiatich infopaneloch venuje viacerým aspektom a obdobiam z histórie spišskonovoveských židov. „Približujú mozaiku života židovskej komunity od jej počiatkov v polovici 19. storočia po športové aktivity, kultúrne aktivity, významné osobnosti, predstaviteľov hospodárskeho života, tiež významné stavby, ktoré tu boli,“ opísala pre agentúru SITA kurátorka výstavy Kormošová. Návštevníci sa napríklad dočítajú o židovskej ľudovej škole, synagóge, samotnom cintoríne, no panely sa venujú aj podielu miestnych židov na hospodárskom rozvoji mesta, či obdobiu Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945.

Pri príprave výstavy spolupracovali viacerí odborníci a viaceré inštitúcie. „Texty sú veľmi kvalitne spracované, keďže vychádzajú z dlhoročného dôsledného výskumu autorky. Navyše sú napísané prehľadne a stručne a ponúkajú tak ich čitateľovi tie najpodstatnejšie informácie,“ zhodnotil Martin Furmanik z Múzea Spiša. Texty sú preložené aj do anglického jazyka. „Vďaka tomu sa o dejinách židov v Spišskej Novej Vsi dozvedia aj zahraniční návštevníci, prípadne potomkovia spišskonovoveských židov. Texty sú veľmi vhodne doplnené bohatým obrazovým materiálom. Vďaka dobovým fotografiám si návštevník cintorína môže lepšie predstaviť konkrétnych ľudí, ktorí tu žili a prispeli k rozvoju svojho mesta,“ dodal Furmanik.

Židovský cintorín bol pre verejnosť opätovne otvorený v piatok 29. septembra v rámci medzinárodného podujatia Židovské kultúrne dedičstvo mesta Spišská Nová Ves. Na cintoríne sa pri tejto príležitosti stretli aj hostia z Izraela. Bola medzi nimi rodina Avivy Very Paz, rodenej Goldbergerovej, ktorá sa narodila v januári 1944, aj členovia rodiny Marty Aldemy, rodenej Mannovej. Spoločne tiež vysadili biele ruže ako spomienku na obete holokaustu z ich rodín.

Cintorín s časťou náhrobkov opravených počas tohto leta vďaka finančnej dotácii Košického samosprávneho kraja opatrilo občianske združenie novým situačným plánom. „Obsahuje zoznam tu pochovaných obyvateľov mesta k stavu výskumu k 31. augustu tohto roka,“ vysveltila Kormošová.

(sita)

  |  

Pre budúcnosť regiónov je nevyhnutná digitálna transformácia vzdelávania

PREŠOV - Len 40 percent učiteľov stredných škôl v Banskobystrickom, Prešovskom a Košickom kraji využíva digitálne nástroje na prepojenie teórie s praxou. Na samoštúdium ponúka digitálne nástroje svojim žiakom iba 15 percent učiteľov. Vyplýva to z výsledkov prieskumu Svetovej banky, realizovaného v 60 školách v pôsobnosti týchto troch krajov.

Zapojilo sa doňho 1560 učiteľov a manažment škôl, ktoré navštevuje viac ako 22 600 žiakov. Informovala o tom PR konzultantka Svetovej banky Anna Polačková.

Ako vysvetlil konzultant Svetovej banky pre oblasť digitalizácie Martin Džbor, v prieskume kládli dôraz nielen na technologické vybavenie škôl, ale taktiež na digitálnu pripravenosť vzdelávacích procesov, pripravenosť pedagógov či prístup k tvorbe digitálneho obsahu. Prieskum zároveň ukázal rozdiely v technologickom vybavení stredných škôl. Viac ako 80 percent má podľa Džbora infraštruktúru staršiu ako päť rokov, ktorá sotva dokáže podporovať moderné digitálne platformy.

„Z prieskumu vyplýva, že školy sú relatívne dobre vybavené na tradičnejší spôsob vyučovania s dostatkom interaktívnych alebo premietacích tabúľ v prípade 71 percent škôl, avšak viac ako trom štvrtinám škôl chýba vybavenie na hybridné a interaktívne vyučovanie a učenie sa,“ uviedol Džbor. Pokiaľ ide o rozvoj digitálnych kompetencií žiakov, menej ako 25 percent učiteľov vzdeláva svojich žiakov v oblasti kritického vyhodnocovania online dát, hoci až 85 percent očakáva, že digitálne technológie budú mať veľmi pozitívny vplyv na schopnosti kritického myslenia.

Analýza dát v oblasti profesionálny rozvoj ukázala, že 74 percent učiteľov vníma seba samých ako aktívnych pri nadobúdaní digitálnych zručností. Menej pozitívne však podľa Džbora je, že len 10 percent opýtaných učiteľov sa pravidelne zúčastňuje na podujatiach a kurzoch zameraných na rozvoj digitálnych zručností.

Pokiaľ ide o rozvoj digitálnych kompetencií žiakov, menej ako 25 percent učiteľov vzdeláva svojich žiakov v oblasti kritického vyhodnocovania online dát, hoci až 85 percent očakáva, že digitálne technológie budú mať veľmi pozitívny vplyv na schopnosti kritického myslenia. Zároveň, iba 18 percent učiteľov aktívne zadáva úlohy, v ktorých očakáva, že žiaci niečo vytvoria pomocou digitálnych nástrojov, hoci viac ako 90 percent považuje digitálne nástroje za skvelý spôsob, ako zlepšiť kreativitu žiakov a ich schopnosť riešiť problémy.

Výsledky výskumu, ktorý sa uskutočnil v rámci Iniciatívy dobiehajúcich regiónov, prezentovali na odbornej konferencii na pôde Úradu Prešovského samosprávneho kraja. Odborníci z rôznych oblastí a zástupcovia štátnej správy, krajskej samosprávy, škôl a firiem sa zhodli na tom, že digitálna transformácia vzdelávania je nevyhnutná pre budúcnosť regiónov. "Školský systém musí byť schopný reagovať na dôležité zmeny v spoločnosti tak, aby bolo možné dosiahnuť výrazný posun Slovenska v oblasti využívania digitálnych technológií," uviedol štátny tajomník Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR Slavomír Partila.

Z hlavných odporúčaní možno spomenúť podporu pozície tzv. digitálneho koordinátora na školách a efektívnejšiu spoluprácu v oblasti digitalizácie. V regiónoch by malo dôjsť k užšiemu prepojeniu pedagógov s kolegami z iných škôl a najmä s partnermi z praxe, aby sa podnikové myslenie viac prenieslo do škôl a prípravy absolventov. Ďalším odporúčaním je potreba zmeny účelu triedy, ktorá bude viac flexibilná a bude podporovať hybridné formy výučby. Nemenej dôležitá je aj podpora profesionálneho rastu a prípravy kvalifikovaných pedagógov.

"Musíme si uvedomiť, že tradičné vzdelávanie je už minulosťou. Školy sa musia zamerať na rozvoj digitálneho prostredia jednak pre učiteľov, ako aj samotných žiakov. Nesmieme však pritom zabúdať na spoluprácu a sieťovanie medzi školami, odbormi školstva, ale v neposlednom rade zapojiť do vzdelávacieho procesu aj zamestnávateľov," dodal expert Svetovej banky na vzdelávanie Husein Abdul-Hamid.

(sita)

  |  

V MHD od pondelka dochádza k zmenám, pribudnú dve zastávky

KOŠICE – V košickej mestskej hromadnej doprave dôjde od pondelka (2. 10.) k viacerým zmenám, pričom pribudnú dve nové zastávky.

„Zavádza sa obsluha lokality Lorinčík-Háje. MHD bude premávať na nové zastávky Hríbová a Lúčnicová, zastávka Pereš je premenovaná na zastávku Pytliacka a dopĺňa sa stanovište v smere na Hríbovú,“ informovala hovorkyňa Dopravného podniku mesta Košice (DPMK) Vladimíra Bujňáková.

V tejto súvislosti dochádza k úprave cestovných poriadkov a trás autobusových liniek 20 a 31. Cestovné poriadky sa menia aj na linkách 32 a 35. K ďalším úpravám dochádza na linkách 14, 29 a 30. V električkovej doprave sa predlžuje interval na linkách počas špičiek, oznámil zároveň DPMK.

(tasr)

  |  

Zahraniční Slováci volili najčastejšie Progresívne Slovensko

Slováci, ktorí hlasovali poštou zo zahraničia, odovzdali najviac hlasov Progresívnemu Slovensku. Hnutie získalo 35 701 hlasov, teda 61,7 percenta. Vyplýva to z neoficiálnych výsledkov zverejnených Štatistickým úradom SR.

Druhú najvyššiu podporu medzi zahraničnými Slovákmi mala SaS s 6 252 hlasmi (10,8 percenta). Smer bol tretí so ziskom 3 531 hlasov (6,1 percenta).

Koalícia OĽaNO a priatelia, Kresťanská únia a Za ľudí získala z cudziny 2208 hlasov (3,81 percenta). Za SNS hlasovalo 2 197 voličov (3,79 percenta), KDH volilo 1 920 ľudí (3,31 percenta). Republika oslovila 1 852 voličov (3,2 percenta).        

V poradí ďalej nasledujú Demokrati s 1 448 hlasmi (2,5 percenta), Hlas s 1 428 hlasmi (2,46 percenta).

Menej ako percento voličov zo zahraničia volilo hnutie Sme rodina (0,55 percenta), Aliancia (0,47 percenta), ĽSNS (0,38 percenta), Modrí, Most-Híd (0,34 percenta). Ďalšie strany získali menej ako sto hlasov.

Zo zahraničia hlasovalo poštou v parlamentných voľbách rekordných 58 779 voličov.

(tasr)

  |  

Mestskí žilinskí poslanci schválili založenie Energetickej spoločnosti

ŽILINA - Založenie Energetickej spoločnosti mesta Žilina schválili tento týždeň poslanci na rokovaní mestského zastupiteľstva (MsZ). Podľa hovorkyne mesta Zuzany Holienčíkovej má spoločnosť efektívne obstarávať a hospodáriť s energiami v subjektoch mesta.

Doplnila, že bude pôsobiť v oblasti inžinierskej činnosti v oblasti energetiky, integrácie inteligentných technológií, zabezpečenia prevádzky nabíjacích staníc pre elektromobily a bicykle. Tiež pri nákupe a predaji energií či zabezpečení výstavby a riadenia prevádzky energetických zdrojov v správe mesta.

V prvej fáze bude Energetická spoločnosť mesta Žilina financovaná najmä z úspor mesta a mestských organizácií. V druhej fáze z úspor, ako aj z prevádzky a prenájmu energetickej a dátovej infraštruktúry mesta. Predpokladané prevádzkové náklady na rok 2023 sú vo výške 25.000 eur, uvádza sa v poslancami schválenom materiáli.

(tasr)