Prešovské Diridonky žijú svoj sen. Stali sa majsterkami sveta

Prešovské Diridonky vznikli v roku 1993. Tento rok je pre klub historický, oslavujú 30. výročie. Svoj prvý veľký úspech zaznamenali už v roku 1999, keď sa zúčastnili vôbec prvých majstrovstiev Európy v tomto športe v Chorvátsku. Zakladateľka klubu Mária Borodáčová tvrdí, že vtedy vôbec nečakali, že zvíťazia a na stupni víťazov budú spievať slovenskú štátnu hymnu. Súťaží absolvovali odvtedy niekoľko desiatok. Sú pravidelne nominované na majstrovstvá Slovenska, Európy a sveta. „Na tieto súťaže sa nie je možné prihlásiť, ale nominovať. Musíme absolvovať súťažnú postupnosť. Je potrebné uspieť na prvých troch miestach najskôr na majstrovstvách Slovenska, potom Európy a až potom môžeme reprezentovať Slovensko na majstrovstvách sveta,“ objasňuje sympatická manažérka klubu. Vo veľkej konkurencii 17 tímov zo Slovenska a 68 kolektívov z desiatich štátov tento rok uspeli a slzy šťastia tiekli potokom. „Pocit z víťazstva bol neskutočný. Keď vyhlasovali výsledky, modlila som sa, dievčatá boli pochytané za ruky, ležali na zemi, a pri vyhlásení prvého miesta vytryskla emócia, ktorá sa nedá opísať, treba ju zažiť,“ popisuje atmosféru z tohtoročných majstrovstiev Mária. Pre ňu samotnú boli slzy šťastia o to intenzívnejšie, že zažíva tri veľké životné udalosti. Jej klub oslavuje 30 rokov, ona odchádza do dôchodku a jej dievčatá zvíťazili na majstrovstvách sveta.

Deti sa hýbu a nedržia v rukách mobily

V prípade Diridoniek ide o krúžkovú činnosť. Tréningy sú minimálne dvakrát týždenne, keď sa pripravujú na súťaž, musia ich znásobiť. Chce to disciplínu, kondíciu, čas, a najmä cieľavedomosť. „Mažoretkou môže byť každá. Nemusí byť štíhla. Nie je to o tom, ako vyzerá, ale čo chce dosiahnuť. Mažoretka už nie je len o pochode, ako si mnohí predstavujú. Je to balet, aj tvrdá gymnastika. Mažoretka by mala dobre počuť hudbu, pretože všetko musí robiť synchrónne s ostatnými členkami tímu. Avšak rokmi tréningov sa všetko dokáže naučiť,“ myslí si zakladateľka, ktorá za najväčšiu devízu považuje to, že sa deti „neflákajú“, prípadne nesedia nečinne doma s mobilom v ruke. Utužujú si priateľstvá a pravidelne sa hýbu.

Čo sa udeje, keď mažoretke spadne palička?

V priestoroch kultúrneho zariadenia Parku kultúry a oddychu na sídlisku Sekčov sa v súčasnosti pravidelne stretáva 57 členiek. Trénujú aj v rôznych telocvičniach, pretože vyhadzovanie paličiek si žiada priestory s vysokými stropmi. Vekovo sú na rozhraní od štyroch do devätnástich rokov a trénujú v rôznych formáciách. Pri Batone ide o prácu s klasickou mažoretkovou paličkou, pri Pompome zas o prácu so strapcami. „Malé dievčatá u nás začínajú s ľahkou drevenou paličkou, aby sa nezranili. Staršie dievčatá majú paličky kovové, ťažšie, aby bol točivý moment vo vzduchu pravidelný. Točíme napríklad aj na perách, tento úkon by s drevenou paličkou nebol možný,“ vysvetľuje Mária. Čo sa stane, ak palička na majstrovstvách sveta niekomu spadne? „Zo začiatku sa človek stresoval. Ale teraz už to nie je len o paličke. Pád palice sa hodnotí v závislosti od toho, kedy spadne,“ vraví odborníčka.

Uniformy mažoretiek podliehajú prísnym pravidlám

Marika Borodáčová pracuje s deťmi už 30 rokov. Klub v Prešove si vysnívala a založila. „Tu v tomto stredisku sme ušili s mamkami prvé kabátiky zo socialistických červených látok a dozdobili sme ich bielymi gombíkmi,“ spomína. Ona síce mažoretka nikdy nebola, no v mladosti sa venovala spoločenským tancom. „Mala som 30 rokov, keď ma oslovilo mažoretkovanie. Vyrastala som na spartakiádach, preto ma to ťahalo k veľkým formáciám v uniformách. Všetci si zo začiatku mysleli, že sa budeme hrať a ani ja som si nikdy nemyslela, že to prejde to takejto športovej fanatickej záležitosti,“ teší sa z úspechu Prešovčanka. Tá je nesmierne vďačná za podporu mesta, kraja aj PKO. Taktiež vyzdvihuje profesionálnu prácu svojich tréneriek a choreografiek, a najmä rodičov dievčat, bez ktorých nadšenia, času a financií by takéto úspechy neboli možné. Tento šport je totižto finančne náročný. Platiť sa musia tréningy, personál, ale aj vybavenie či kostýmy. Tých majú obrovské množstvo, keďže na každú choreografiu a tému je nutný jeden špecifický vizuál. Stane sa, že si ich dievčatá oblečú len raz a potom už nikdy viac. „Jeden kostým vychádza približne na 150 eur. Má určité pravidlá, musí obsahovať sukňu, kabátik, čižmy a lodičku. Musí byť trblietavý, ligotavý. Keď sa neleskne, ako keby nebol. Musia mať zakrytý chrbát. Dĺžka sukní je tiež nariadená, čo ma trošku mrzí. Majú ich pridlhé, čo ide na úkor techniky, pretože sa im občas stane, že sa im paličky o ne zachytia. Na hlave musíme mať lodičky (klobúčik), ktoré používame vo veľkých formáciách. Pri menších, alebo pri triách, ide do vlasov ozdoba. Čižmy sú povinné pri defilé. Vo veľkých formáciách už sú cvičky technického typu s opätkom. Sú kvalitnejšie, lebo práca s nohou a špičkou lepšie vynikne,“ dodáva Marika s tým, že tieto pravidlá určuje Asociácia mažoretkového športu.

Žezlo odovzdá ďalej

Zakladateľka prešovských Diridoniek je tento rok na odchode do dôchodku. Úplne odísť sa nechystá, no žezlo s radosťou odovzdá novej generácii. „Čas nezastavím. Klub potrebuje mladosť a sviežosť. Takú, akú som tomu venovala ja, aj na úkor rodiny. Neustále som cestovala. Mám nástupkyňu Zuzku. Ju budem v prípade neprítomnosti zastupovať a vypomáhať. Neviem si predstaviť, že ich nebudem vidieť vyrastať. Pretože ja som to nerobila. Ja som to žila. Napriek neľahkému osudu, chorobám, boju so životom, toto ma držalo pri živote,“ uzavrela legenda prešovských Diridoniek. Mažoretky pripravujú pri príležitosti svojho výročia aj Galavečer v PKO, a to 26. novembra 2023, na ktorý pozývajú všetky dievčatá, ktoré boli súčasťou tohto úspešného prešovského klubu.