Geológ Ján Madarás: Slovensko ešte čakajú dotrasy

Zmenili sa nejaké poznatky, údaje o včerajšom zemetrasení? Kedy bolo posledné zemetrasenie v tejto oblasti?

Pri všetkých zemetraseniach sa objavuje automatická lokalizácia. Ak je ten jav z nejakého dôvodu zaujímavý alebo závažný, nasleduje manuálne upresňovanie parametrov zemetrasenia. Hneď včera večer kolegovia prišli na Oddelenie seizmológie v Ústave vied o Zemi SAV, kde máme zbernú a analyzačnú centrálu monitorovania zemetrasení a do neskorej noci sa venovali interpretácii dát zo zemetrasenia. Z desiatok seizmických staníc na Slovensku a v blízkom zahraničí analyzovali dáta a upresňovali lokalizáciu, magnitúdo a začali pracovať na upresnení epicentrálnej polohy a hypocetra, teda hĺbky zemetrasenia. Na základe toho sme ustálili magnitúdo na 4,9, epicentrum pri Ďapalovciach a hypocentrum v hĺbke 17,8 km. Nie je to prvé zemetrasenie, ktoré je v tejto oblasti. Známe sú zemetrasenia už od druhej polovice 18. storočia, ktoré boli podobne silné. Čo je pre nás prekvapivé a závažné, je to, že posledné porovnateľné zemetrasenie v tejto oblasti bolo 26. mája 1914 s veľkosťou magnitúda  4,8. Čo sa týka Slovenska, podobne silné zemetrasenie bolo v roku 1930 v oblasti Malých Karpát pri Dobrej vode. 

Čomu pripisujete, že sa zemetrasenie zopakovalo skoro po sto rokoch? Je východné Slovensko niečím výnimočné, čo sa týka seizmických aktivít?

Východné Slovensko bolo v tieni iných lokalít, keďže tie zemetrasenia sa tu vyskytovali, ale neboli zachytené. Do roku 2004 celá oblasť nebola pokrytá sieťou seizmických staníc. V roku 2004 sa modernizovala Národná sieť seizmických staníc Slovenska. Na východe sa vtedy založili 3 alebo 4 stanice. Z nich najbližšie dve sú v Stebníckej Hute a Kolonickom sedle. Dnes už je ale východ plne monitorovaný z hľadiska zemetrasení.