Pili sme kávu pripravenú v horúcom piesku. Múzeum kávy na Orave je svetový unikát

Dych nám vyrazila mozaika po obvode celého interiéru. Skladá sa z viac než 4 miliónov pražených kávovníkových zrniečok a má 107 m². „Z tohto množstva by sa dalo urobiť viac ako 60-tisíc šálok lahodnej kávy," dozvedeli sme sa. Ide nielen o slovenský, ale aj svetový rekord.

Mapa sveta z kávy v prvej miestnosti nie je len okrasná. Poučuje tiež návštevníkov o tom, že kávovník možno pestovať len v obratníku Raka a Kozorožca. Dozvedeli sme sa tiež, že Arabica má rada vysoké nadmorské výšky, zatiaľ čo Robusta sa dá vypestovať aj na rovine.

Návštevníci múzea sa dozvedia viac nielen o káve a jej pestovaní, ale aj o ľuďoch, ktorí ju pijú. Spôsoby prípravy kávy naprieč históriou sa ukázali byť vďačnou a zaujímavou témou. Videli sme totiž tureckú džezvu, v ktorej pripravujú tradičný nápoj Turci, ruské samovary či napríklad keramickú jebenu, ktorá sa dodnes využíva v chudobnejších oblastiach Etiópie – rodiska kávy. Návštevníci si dokonca mohli pozrieť luster, ktorý majiteľ vyrobil zo spomínaných džeziev.

Srdcom múzea je pražiareň. V tejto miestnosti tróni majestátna pražička. Návštevníci sa tu detailne oboznamujú s procesom praženia kávy. Do vrchnej časti sa nasypú surové zrnká kávy zelenej farby, typickú hnedú získajú až po pražení. To sa deje v bubne pražičky, kde sa zrná pražia pri teplote 180 až 250 °C. „Tento proces trvá približne 30 minút," povedala nám sympatická zamestnankyňa.

Po pražení si pražiar nasype zrná do spodného bubna, kde sa majú chladiť pomocou studeného vzduchu. Zatiaľ sme nemali možnosť vidieť praženie na vlastné oči, v budúcnosti však múzeum bude ponúkať aj takúto expozíciu. Aby toho nebolo málo, mohli sme sa detailne oboznámiť s rôznymi stupňami praženia a pozrieť si niektoré druhy kávy.

Múzeum je spojené s malou predajňou, v ktorej môžu návštevníci vyskúšať kávu z Kolumbie, Hondurasu, Mexika a Peru. Počet krajín a dodávateľov plánuje predajňa postupne rozširovať.

Na viaceré otázky nám prišiel osobne odpovedať mladý majiteľ podniku Roman Florek. Pôvodne bol čašníkom, neskôr sa venoval aj takzvanému latté art, nakoniec však prešiel na klasickú kávu. Rozhovor sa dostal aj na tému zákazníkov. Zaujímalo nás, koľko ľudí vyhľadáva netradičný spôsob servírovania kávy. Sami sme si totiž objednali kávu v tureckej džezve, ktorú pripravili v horúcom piesku.

„Sme spokojní. V lete tu býva dosť ľudí. Keby ich bolo viac, nemali by sme na to už kapacity," vyjadril sa Roman Florek. Spýtali sme sa aj na to, či sú Slováci dobrí kávičkári. „Slováci sú hlavne dobrí herci," vyhlásil s úsmevom. „Často k nám prídu, sú prekvapení, že si nemôžu dať veľkú kávu s mliekom a poriadnou dávkou cukru. Potom si dajú kávu z tureckej džezvy, hovoria, ako im chutí, no neskôr sa sťažujú. Často sa ale stretávame s tým, že ľudia prídu okúsiť novú kávu a sú príjemne prekvapení z tej poctivej chuti," dodal. Klasickú „nescu" s mliekom považujú skutoční kávičkári za kávový nápoj. „Nie som typ človeka, ktorý by niečo odsudzoval. Pokiaľ niekomu chutí káva s mliekom, nech sa páči," povedal Roman.

V predajni si môžu zákazníci kúpiť aj balené kávy. Majiteľ nám veľkoryso prezradil svoj obchodný trik. „Keď sme na obaly písali, aké príchute môžu zákazníci cítiť, volávali nám s tým, že cítia to a necítia to. Preto sme si povedali dosť. Na obale našej kávy nenájdete jej príchuť. Musíte ju cítiť, sami sa rozhodnúť, čo vám to pripomína a či vám to chutí. Samozrejme, na predajni vám vždy radi pomôžeme s výberom," dodal s úsmevom.

Múzeum Oravakafé získalo niekoľko ocenení a certifikátov. Je napríklad držiteľom slovenského rekordu za najväčšiu zbierku exponátov na výrobu kávy a jej prípravy.