Preskočiť na obsah
  |  

Návštevnosť Slanického ostrova umenia medziročne narástla

NÁMESTOVO - Návštevnosť Slanického ostrova umenia uprostred Oravskej priehrady medziročne narástla, v sezóne 2023 naň zavítalo 52.034 ľudí. Je to o 2349 návštevníkov viac ako minulý rok. Pre TASR to v piatok uviedol Michal Čajka, riaditeľ Oravskej galérie, ktorá stálu expozíciu spravuje.

Tohtoročná sezóna trvala od 29. apríla do 1. októbra.
Čajka zdôraznil, že ostrov má svojím charakterom výnimočnú pozíciu v rámci turistických atrakcií Slovenska. "Ostrov obklopený vodami Oravskej priehrady poskytuje návštevníkom upokojujúcu atmosféru. Jeho súčasťou je niekoľko expozícií, ktoré galéria odborne spravuje," povedal. Ide o expozíciu ľudového sakrálneho umenia z obdobia 18. až 20. storočia, umiestnenú v interiéri Kostola Povýšenia sv. Kríža, ktorý je pozostatkom po zatopenej dedine Slanica. V exteriéri sa na ostrove nachádza expozícia oravskej kameňosochárskej tvorby a v hrobke Klinovských je umiestnená expozícia venovaná zatopeným obciam a budovaniu Oravskej priehrady.

Rok 2023 na ostrove bol podľa riaditeľa bohatý na podujatia. Prvýkrát pred začiatkom sezóny vydali sprievodcu podujatí, na ktoré sa mohol zamerať návštevník. V rámci programovej ponuky organizovali druhý ročník Detského Slanického ostrova umenia pre rodiny. V Kostole Povýšenia sv. Kríža usporiadal Dom kultúry v Námestove v spolupráci s partnermi 46. ročník Hudobného leta. "Novinkou bol prvý ročník Festivalu súčasného vizuálneho umenia, v rámci ktorého bola na prelome augusta a septembra vytvorená inštalácia vizuálneho umelca Matúša Lányiho pod názvom Pamäť miesta," pripomenul Čajka. V septembri sa podľa jeho slov už tradične konal štvrtý ročník multižánrového festivalu Slanický ostrov divadla, ktorý organizačne zastrešovalo občianske združenie Kult.1629.

Oravská galéria zároveň vydala publikáciu "Sprievodca expozíciou oravskej kamenárskej tvorby na Slanickom ostrove umenia". Spustila tiež mobilnú aplikáciu sprievodcu po ostrove.

(tasr)

  |  

Seniorka po podvodnom telefonáte odovzdala neznámej žene tisíce eur

BRATISLAVA - Obeťou telefonických podvodníkov sa stala ďalšia seniorka, tentoraz z Bratislavy. Na základe vymysleného príbehu o dopravnej nehode, ktorú mal spôsobiť jej syn a peňažnej sume, ktorá to môže vyriešiť, odovzdala neznámej žene 15.000 eur. O prípade zo štvrtkového (12. 10.) popoludnia informuje hovorca Krajského riaditeľstva Policajného zboru (KR PZ) v Bratislave Michal Szeiff.

"Seniorka až po odovzdaní peňazí kontaktovala svojich rodinných príslušníkov, od ktorých sa dozvedela, že informácie o nehode nie sú pravdivé," upozornil policajný hovorca.

V mene polície preto opätovne upozorňuje seniorov, aby ihneď ukončili telefonáty s neznámymi osobami, ktoré ich vyzývajú, aby použili svoje peniaze v prospech príbuzných a aby za žiadnych okolností peniaze nedávali neznámym osobám. "V prípade takýchto telefonátov, resp. ak majú podozrenie na podvodné konanie, nech ihneď kontaktujú Policajný zbor na čísle 158," zdôraznil Szeiff.

(tasr)

  |  

Rubeľ posilnil po Putinovom dekréte o povinnom predaji devízových príjmov

Rubeľ 12. októbra posilnil voči hlavným menám o 3 až 3,5 percenta po tom, ako ruský prezident Vladimir Putin deň predtým podpísal dekrét o vrátení povinného predaja devízových príjmov. Dekrét, ktorého cieľom je stabilizovať rubeľ, sa zameriava na vybraných významných exportérov - 43 skupín spoločností a bude platiť šesť mesiacov. Informuje o tom spravodajský portál Ukrajinská pravda.

Vo štvrtok dosiahla ruská mena úroveň 96,46 rubľa za dolár, a teda získala 3,3 percenta v porovnaní s úrovňou z predošlého dňa ešte pred podpísaním dekrétu. Stalo sa tak po prvý raz od 27. septembra.

V porovnaní so spoločnou európskou menou rubeľ stúpol o 3,5 percenta a dostal sa na úroveň 102,81 rubľa za euro. Na túto úroveň ruská mena posilnila po prvý raz od 29. septembra.

Odborníci, ktorých počas dňa citovali ruské médiá, uznali účinok Putinovho dekrétu, nikto z nich sa ale nevyjadril za to, že povinný predaj devízových príjmov v budúcnosti radikálne ovplyvní kurz rubľa.

Mena však podľa nich bude v druhej polovici októbra mať na svojej strane fiškálny faktor - okrem jednotnej platby dane, ktorá zahŕňa daň z ťažby ropy, platia ropné spoločnosti štvrťročnú daň z pridanej hodnoty, čo zvyšuje pravdepodobnosť zvýšenia predaja devízových príjmov z exportu na rozpočtové vyrovnanie. Zároveň existuje šanca, že na domácom trhu sa čoskoro výrazne zvýši prílev devíz z rekordného ruského vývozu ropy v septembri. Medzinárodná agentúra pre energetiku ho odhadla na 8,8 miliardy dolárov.

Pozitívnemu efektu povinného predaja môže brániť technický faktor mimo administratívnej kontroly vlády, ako sú výrazné dočasné oneskorenia pri návratnosti príjmov v cudzej mene v dôsledku rastu logistických nákladov v podmienkach západných obmedzení, špecifická menová legislatíva vo viacerých krajinách, do ktorých bol export presmerovaný, a ďalšie.

(sita)

  |  

Čisté zárobky ľudí na Slovensku nie sú najnižšie v EÚ, do výpočtov Slovensko dodáva nesprávne dáta

Slovensko podľa oficiálnych štatistík Eurostatu prestalo po roku 2015 dobiehať priemer Európskej únie (EÚ) v hrubom domácom produkte (HDP) na obyvateľa, keď sa vezmú do úvahy rozdiely v cenových úrovniach medzi členskými štátmi. Nová analýza Inštitútu sociálnej politiky (ISP) skúma dôvody, prečo Slovensko v tejto štatistike zaznamenalo medzi rokmi 2015 a 2016 náhly a podozrivo výrazný pokles, po ktorom nasledovalo ďalšie vzďaľovanie sa bohatším krajinám EÚ.

Nepriaznivý vývoj štatistík o HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily bol v uplynulých rokoch častou témou odbornej aj verejnej diskusie. „Ide o veľmi dôležitú otázku, pretože od týchto štatistík sa odvíjajú nielen mnohé medzinárodné porovnania, ale aj nákladovosť financovania štátneho dlhu a výška pridelených európskych štrukturálnych a investičných fondov,“ uvádza autor analýzy Marek Hlaváč.

Analýza ISP dospieva k záveru, že nepriaznivý vývoj v oficiálnych štatistikách je ovplyvnený nedostatkami vo vstupných dátach, ktoré Slovensko dodáva do výpočtov Eurostatu. Najdôležitejšími faktormi sú nadhodnotenie výdavkov na nájomné v národných účtoch po ich rozsiahlej revízii v roku 2019, ako aj vykazovanie príliš nízkej plochy domov a bytov. Po oprave týchto nedostatkov by podľa analýzy ISP slovenské HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily v roku 2022 dobiehalo úroveň priemeru EÚ na 71 percent, čo je o tri percentuálne body viac, než uvádzajú oficiálne štatistiky Eurostatu. Tieto hodnoty však podľa analýzy naďalej naznačujú stagnáciu až pokles oproti úrovni dobiehania, ktorú Slovensko dosahovalo v roku 2016.

Napriek stagnácii však podľa analýzy nie sme vo výške čistých zárobkov domácností na poslednom mieste spomedzi členských štátov Európskej únie, ako uvádza Eurostat. „V porovnaní so zvyškom EÚ boli síce v roku 2022 čisté zárobky domácností na Slovensku veľmi nízke, ale vyššie než v Chorvátsku a v najmenej zarábajúcom Bulharsku," uvádza Inštitút sociálnej politiky ako hlavný analytický a poradný útvar Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

(sita)

  |  

Festival JAMA predstaví v Banskej Štiavnici intermediálnych umelcov zo SR, ČR a USA

BANSKÁ ŠTIAVNICA - Asi dve desiatky umelcov zo Slovenska, ČR a USA sa zúčastnia na festivale JAMA - 77. ročník Milana Adamčiaka, ktorý sa od piatka do nedele (15. 10.) uskutoční v Banskej Štiavnici a jej okolí.

Ako informujú organizátori zo združenia ooo, ide už o piaty ročník festivalu intermediálneho umenia, pripomínajúceho osobnosť a tvorbu muzikológa a konceptuálneho umelca Milana Adamčiaka (1946 - 2017), ktorý posledné roky svojho života prežil v ústraní v regióne Banskej Štiavnice. Cez jeho odkaz festival vytvorí priestor pre prezentáciu aktuálneho diania vo vizuálnom, zvukovom a performatívnom umení.

"JAMA je festivalom, ktorý hľadá priestor na dialóg rôznych umeleckých foriem, médií a životných skúseností. Spája tvorcov a bežných účastníkov z rôznych prostredí. Ak je to možné, snaží sa o aktívnu účasť návštevníkov, miestnej komunity a študentov," uvádzajú organizátori.

Súčasťou programu bude aj tento rok pásmo pripravené špeciálne pre obyvateľov obcí, v ktorých Adamčiak pôsobil - Banskej Belej a Podhoria. Festival je každý rok číslovaný na počesť Adamčiakových nedožitých narodenín.

(tasr)

  |  

Ruské úrady vykonali prehliadky u troch Navaľného právnikov, jedného zadržali

Ruské úrady v piatok vykonali domové prehliadky u troch právnikov väzneného opozičného lídra Alexeja Navaľného, pričom minimálne jedného z nich zadržali. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na Navaľného spolupracovníkov.

Alexej Navaľnyj, ktorého agentúra AFP označuje za najprominentnejšieho predstaviteľa ruskej opozície, bol odsúdený už vo viacerých procesoch, ktoré jeho stúpenci, západné krajiny aj nezávislí experti označujú za vykonštruované. Za mrežami je už od januára 2021.

Naposledy v auguste tohto roku ho za údajný „extrémizmus". odsúdili na 19 rokov väzenia v trestaneckej kolónii s najprísnejším režimom. S vonkajším svetom komunikuje len prostredníctvom svojich advokátov.

Ruské úrady v piatok prehľadali bydlisko Navaľného právnika Igora Sergunina, ktorého zároveň aj zadržali. Okrem toho vykonali aj domové prehliadky u ďalších členov Navaľného právneho tímu, Vadima Kobzeva a Alexeja Lipcera.

„Cieľom všetkých týchto krokov je úplne izolovať Navaľného," povedal jeho v exile žijúci spolupracovník Ivan Ždanov. Ďalšia exilová spolupracovníčka Alexeja Navaľného Marija Pevčichová potvrdila, že jeden z právnikov bol zadržaný a že s ďalšími dvoma sa nedokážu skontaktovať.

Vadim Kobzev sa mal v piatok zúčastniť na súdnom pojednávaní, na ktorom sa malo prerokúvať odvolanie voči jednému z väzenských trestov udelených Navaľnému. Viacerí kolegovia opozičného lídra však uviedli, že Kobzev na súd neprišiel, píše agentúra AFP.

„Toto všetko sa robí preto, aby bol Alexej ponechaný bez právnej ochrany, bez spojenia s vonkajším svetom," povedala Navaľného hovorkyňa Kira Jarmyšová. „A tiež, aby sa vyslal signál ďalším právnikom: je nebezpečné obhajovať jeho a iných politických väzňov".

(tasr)