Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Občania Valaskej Belej zasiahnutí povodňou by mohli dostať finančnú pomoc

Ľudia zasiahnutí povodňou v obci Valaská Belá v lete 2021 by mohli dostať jednorazovú finančnú výpomoc. Vyplýva to z návrhu Ministerstva vnútra (MV) SR v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Prerozdeliť by si mohli sumu 21 100 eur.

Verifikačná komisia posúdila 28 žiadostí, pričom zistila podanie 11 neoprávnených žiadostí.

Povodne zasiahli Valaskú Belú v noci z 25. na 26. júla 2021. Vyliate prítoky Nitrice a voda z lesov zatopili pivnice rodinných domov, poškodili miestne komunikácie, viacero lazov zostalo pre povodeň odrezaných od sveta.

(tasr)

Minúta  |  

Republikáni navrhli štvrtého kandidáta na predsedu Snemovne reprezentantov

Americká Republikánska strana navrhla Mikea Johnsona na post predsedu Snemovne reprezentantov Spojených štátov, a to ako svojho štvrtého kandidáta na tento úrad, informuje agentúra AP.

K Johnsonovej nominácii došlo v utorok neskoro večer miestneho času len niekoľko hodín po tom, ako svoju kandidatúru na tento post stiahol republikán Tom Emmer, ktorého nominácia sa stretla s odporom zo strany exprezidenta Donalda Trumpa aj niektorých zástancov tzv. tvrdej línie republikánov. V Snemovni, kde majú republikáni len tesnú prevahu nad demokratmi, by tak nemal dostatočnú podporu na zvolenie.

Dolná komora Kongresu USA je bez predsedu už tretí týždeň po tom, čo Republikánskej strany odvolali Kevina McCarthyho. Snemovňa sa tak nemôže venovať hromadiacich sa krízam, ako sú hroziace zastavenie financovanie federálnych inštitúcií (shutdown) či konflikt Izraela s militantmi z Hamasu.

O uvoľnený post predsedu Snemovne reprezentantov sa pred Johnsonom zo štátu Louisiana okrem zmieneného Emmera neúspešne uchádzali aj republikáni Steve Scalise a Jim Jordan. V Snemovni nedokázali získať dostatočnú podporu.

(tasr)

Minúta  |  

Kandidatúru na predsedu Snemovne reprezentantov v USA stiahol aj ďalší republikán

Kandidatúru na predsedu Snemovne reprezentantov v USA stiahol už tretí nominant. Ani republikán Tom Emmer sa o post predsedu Snemovne reprezentantov amerického Kongresu uchádzať nebude. Svoju kandidatúru stiahol len niekoľko hodín po tom, ako ho na tento postu nominovala Republikánska strana, ktorej bol v poradí už tretím kandidátom, informuje agentúra AP.

Krátko po získaní nominácie totiž vysvitlo, že v Snemovni, kde majú republikáni len tesnú prevahu nad demokratmi, by Emmer nemal dostatočnú podporu na zvolenie. Voči jeho nominácii sa ohradil aj exprezident Donald Trump a v Snemovni by ho nepodporili republikánski zástancovia tzv. tvrdej línie.

Samotný Emmer uviedol, že konkrétne Trumpov odpor ho v rozhodnutí stiahnuť kandidatúru neovplyvnil. Dodal pritom, že podporí akéhokoľvek nového republikánskeho kandidáta na tento post.

Dolná komora Kongresu USA je bez predsedu už tretí týždeň po tom, čo z tohto postu odvolali Kevina McCarthyho. Snemovňa sa tak nemôže venovať hromadiacich sa krízam, ako sú hroziace zastavenie financovanie federálnych inštitúcií (shutdown) či konflikt Izraela s militantmi z Hamasu.

O uvoľnený post predsedu Snemovne reprezentantov sa pred Emmerom neúspešne uchádzali republikáni Steve Scalise a Jim Jordan. V Snemovni však nedokázali získať dostatočnú podporu.

(tasr)

Minúta  |  

Putin vyjadril znepokojenie nad zhoršujúcou sa situáciou v pásme Gazy

Putin vyjadril počas telefonátu s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom obavy zo zhoršenia situácie v obliehanom pásme Gazy, uviedol v utorok Kremeľ, informuje agentúra AFP. Obaja lídri podľa Kremľa prejavili "hlboké znepokojenie nad rastúcim počtom civilných obetí a katastrofálnym zhoršením humanitárnej situácie v pásme Gazy". Putin s Erdoganom diskutovali aj o "neprijateľných" úderoch Izraela na obytné štvrte a náboženské miesta. Uviedli, že "stanoviská Ruska a Turecka sa prakticky zhodujú", pričom sú zamerané na dvojštátové riešenie.

Putin vyzval ešte v pondelok na "neobmedzený prísun" humanitárnej pomoci do pásma Gazy. Rokoval s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom, ako aj s iránskymi a arabskými lídrami.

Počas jednej jedinej hodiny zvýšeného počtu izraelských útokov na pásmo Gazy zahynulo v utorok neskoro večer najmenej 50 ľudí, uviedlo tamojšie ministerstvo zdravotníctva, ktoré je pod správou palestínskeho radikálneho hnutia Hamas.

Militanti Hamasu vtrhli 7. októbra z pásma Gazy do Izraela a v prvý deň nájazdu zabili najmenej 1 400 ľudí, väčšinou civilistov. Podľa najnovších údajov ministerstva zdravotníctva v pásme Gazy zahynulo pri izraelskom bombardovaní, ktoré je odvetou za útoky, už viac ako 5 700 Palestínčanov, prevažne civilistov.

(tasr)

Minúta  |  

Z nemocnice v Tatrách ušiel Pakistanec s tuberkulózou. Pátra po ňom polícia

Dvadsaťštyriročný Pakistanec ušiel zo špečializovanej nemocnice vo Vysokých Tatrách., kam bol s tuberkulózou prevezený zo záchytného tábora. Pátra po ňom polícia.

Prípad je označený ako podozrenie zo šírenia nebezpečnej nákazlivej choroby, informuje Plus jeden deň.

 „Je možné, že to (útek) pripravoval, lebo mal spolubývajúceho v izbe, ktorý ho de facto kryl,” vyjadril sa pre Plus jedeň deň námestník riaditeľa Národného ústavu vo Vyšných Hágoch Peter Šterbák.

(plus jeden deň)

Minúta  |  

USA: Meta čelí žalobe 42 štátov pre škodlivý vplyv sociálnych sietí na deti

Až 42 štátov USA žaluje spoločnosť Meta Platforms Inc. pre poškodzovanie duševného zdravia mladých ľudí a prispievanie ku kríze duševného zdravia, informuje agentúra AP.

Žaloba podaná na federálnom súde v Kalifornii zároveň tvrdí, že Meta pravidelne bez súhlasu zákonných zástupcov zbiera údaje o deťoch do 13 rokov, čím porušuje federálny zákon.

"Meta profituje z detskej bolesti, pretože do svojich platforiem zámerne navrhuje manipulatívne funkcie, ktoré u detí vytvárajú závislosť a zároveň znižujú ich sebavedomie," vyhlásila generálna prokurátorka štátu New York Letitia Jamesová.

Žaloba je výsledkom spoločného vyšetrovania vedeného republikánskymi aj demokratickými generálnymi prokurátormi Kalifornie, Floridy, Kentucky, Massachusetts, Nebrasky, New Jersey, Tennessee a Vermontu.

Vyšetrovanie spustili články vychádzajúce z vlastného výskumu spoločnosti Meta, z ktorých prvý publikoval na jeseň 2021 denník The Wall Street Journal. Písalo sa v nich, že firma vedela o škodlivom vplyve Instagramu na tínedžerov, najmä dievčatá. Podľa jednej z interných štúdií spoločnosti Meta až 13 percent tínedžeriek uviedlo, že Instagram zhoršuje myšlienky na samovraždu, a až 17 percent ich potvrdilo, že Instagram zhoršuje poruchy prijímania potravy.

Po zverejnení prvých článkov nasledovali ďalšie na základe uniknutých dokumentov poskytnutých informátorkou Frances Haugenovou, ktorá svedčila aj pred Kongresom a britským parlamentným výborom.

Americký think thank Pew Research Center uvádza, že sociálne médiá v USA používa 95 percent detí vo veku od 13 do 17 rokov. Tretina z nich priznáva, že ich používa "prakticky neustále".

Federálna legislatíva v USA zakazuje používať sociálne médiá deťom mladším ako 13 rokov, deti sa však toto aj mnohé iné obmedzenia naučili obchádzať a účet na sociálnych sieťach tak majú aj mnohé deti do 13 rokov. Sociálna sieť TikTok nedávno pre osoby mladšie ako 18 rokov zaviedla 60-minútový denný limit používania platformy, na odblokovanie jej neobmedzeného používania však postačí iba zadať kód.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.