Preskočiť na obsah
  |  

Z Egypta vstúpil do Gazy štvrtý konvoj s humanitárnou pomocou

Osem nákladných vozidiel naložených zásobami vody, potravín a liekov vstúpilo na územie pásma Gazy z Egypta, potvrdil v utorok palestínsky Červený kríž. Informovala o tom stanica Sky News.

Podľa Červeného kríža ide o dovedna štvrtý núdzový konvoj, ktorý do tejto palestínskej enklávy vstúpil od začiatku vojny medzi Izraelom a palestínskymi radikálnym hnutím Hamas, ktoré 7. októbra zaútočilo na územie židovského štátu.

Päť nákladných vozidiel pritom obsahovalo vodu, dva z nich boli naložené potravinami a jedno liekmi, uvádza sa vo vyhlásení Červeného kríža.

Americký prezident Joe Biden pritom v utorok uviedol, že pomoc neprichádza do vojnou sužovanej Gazy dostatočne rýchlo, píše agentúra AFP. Izrael územie pásma Gazy od 7. októbra v rámci odvetných opatrení bombarduje.

"Nie dostatočne rýchla," odpovedal Biden na otázku reportéra, ktorá sa týkala humanitárnej pomoci smerujúcej do enklávy.

(tasr)

  |  

Búrka Otis zosilnela na hurikán piatej kategórie

Tropická búrka Otis v Mexiku zosilnela na extrémne nebezpečný hurikán piatej kategórie, pričom sa blíži k letovisku Acapulco na juhozápadnom pobreží Mexika. Oznámilo to v stredu nadránom americké Národné centrum pre hurikány (NHC), informujú agentúry AFP a DPA.

Pevninu by mal Otis zasiahnuť v stredu v skorých ranných hodinách miestneho času, a to pravdepodobne stále ako hurikán piatej kategórie. NHC však očakáva, že následne rýchlo zoslabne vzhľadom na tamojší "vyššie položený terén".

Otis momentálne sprevádza vietor dosahujúci v nárazoch rýchlosť až 260 kilometrov za hodinu. Mexický prezident Andrés Manuel López Obrador obyvateľov pobrežia vyzval, aby sa presunuli do núdzových prístreškov a nezdržovali sa pri riekach, potokoch či roklinách. Na pláži v Acapulcu v utorok hliadkovali vojaci.

V štáte Guerrero aj častiach susednej Oaxacy sa podľa NHC očakávajú zrážky až do 51 centimetrov, ktoré by mali vyvolať bleskové záplavy a v kopcovitom teréne aj zosuvy pôdy.

Hurikány sužujú Mexiko každoročne, a to ako na jeho tichomorskom, tak aj atlantickom pobreží, hoci len málo z nich zasiahne pevninu ako extrémne silný hurikán piatej kategórie. V Tichomorí sa tzv. hurikánová sezóna začína 15. mája, kým v Atlantiku 1. júna, pričom v oboch prípadoch trvá do konca novembra.

(tasr)

  |  

Občania Valaskej Belej zasiahnutí povodňou by mohli dostať finančnú pomoc

Ľudia zasiahnutí povodňou v obci Valaská Belá v lete 2021 by mohli dostať jednorazovú finančnú výpomoc. Vyplýva to z návrhu Ministerstva vnútra (MV) SR v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Prerozdeliť by si mohli sumu 21 100 eur.

Verifikačná komisia posúdila 28 žiadostí, pričom zistila podanie 11 neoprávnených žiadostí.

Povodne zasiahli Valaskú Belú v noci z 25. na 26. júla 2021. Vyliate prítoky Nitrice a voda z lesov zatopili pivnice rodinných domov, poškodili miestne komunikácie, viacero lazov zostalo pre povodeň odrezaných od sveta.

(tasr)

  |  

Republikáni navrhli štvrtého kandidáta na predsedu Snemovne reprezentantov

Americká Republikánska strana navrhla Mikea Johnsona na post predsedu Snemovne reprezentantov Spojených štátov, a to ako svojho štvrtého kandidáta na tento úrad, informuje agentúra AP.

K Johnsonovej nominácii došlo v utorok neskoro večer miestneho času len niekoľko hodín po tom, ako svoju kandidatúru na tento post stiahol republikán Tom Emmer, ktorého nominácia sa stretla s odporom zo strany exprezidenta Donalda Trumpa aj niektorých zástancov tzv. tvrdej línie republikánov. V Snemovni, kde majú republikáni len tesnú prevahu nad demokratmi, by tak nemal dostatočnú podporu na zvolenie.

Dolná komora Kongresu USA je bez predsedu už tretí týždeň po tom, čo Republikánskej strany odvolali Kevina McCarthyho. Snemovňa sa tak nemôže venovať hromadiacich sa krízam, ako sú hroziace zastavenie financovanie federálnych inštitúcií (shutdown) či konflikt Izraela s militantmi z Hamasu.

O uvoľnený post predsedu Snemovne reprezentantov sa pred Johnsonom zo štátu Louisiana okrem zmieneného Emmera neúspešne uchádzali aj republikáni Steve Scalise a Jim Jordan. V Snemovni nedokázali získať dostatočnú podporu.

(tasr)

  |  

Kandidatúru na predsedu Snemovne reprezentantov v USA stiahol aj ďalší republikán

Kandidatúru na predsedu Snemovne reprezentantov v USA stiahol už tretí nominant. Ani republikán Tom Emmer sa o post predsedu Snemovne reprezentantov amerického Kongresu uchádzať nebude. Svoju kandidatúru stiahol len niekoľko hodín po tom, ako ho na tento postu nominovala Republikánska strana, ktorej bol v poradí už tretím kandidátom, informuje agentúra AP.

Krátko po získaní nominácie totiž vysvitlo, že v Snemovni, kde majú republikáni len tesnú prevahu nad demokratmi, by Emmer nemal dostatočnú podporu na zvolenie. Voči jeho nominácii sa ohradil aj exprezident Donald Trump a v Snemovni by ho nepodporili republikánski zástancovia tzv. tvrdej línie.

Samotný Emmer uviedol, že konkrétne Trumpov odpor ho v rozhodnutí stiahnuť kandidatúru neovplyvnil. Dodal pritom, že podporí akéhokoľvek nového republikánskeho kandidáta na tento post.

Dolná komora Kongresu USA je bez predsedu už tretí týždeň po tom, čo z tohto postu odvolali Kevina McCarthyho. Snemovňa sa tak nemôže venovať hromadiacich sa krízam, ako sú hroziace zastavenie financovanie federálnych inštitúcií (shutdown) či konflikt Izraela s militantmi z Hamasu.

O uvoľnený post predsedu Snemovne reprezentantov sa pred Emmerom neúspešne uchádzali republikáni Steve Scalise a Jim Jordan. V Snemovni však nedokázali získať dostatočnú podporu.

(tasr)

  |  

Putin vyjadril znepokojenie nad zhoršujúcou sa situáciou v pásme Gazy

Putin vyjadril počas telefonátu s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom obavy zo zhoršenia situácie v obliehanom pásme Gazy, uviedol v utorok Kremeľ, informuje agentúra AFP. Obaja lídri podľa Kremľa prejavili "hlboké znepokojenie nad rastúcim počtom civilných obetí a katastrofálnym zhoršením humanitárnej situácie v pásme Gazy". Putin s Erdoganom diskutovali aj o "neprijateľných" úderoch Izraela na obytné štvrte a náboženské miesta. Uviedli, že "stanoviská Ruska a Turecka sa prakticky zhodujú", pričom sú zamerané na dvojštátové riešenie.

Putin vyzval ešte v pondelok na "neobmedzený prísun" humanitárnej pomoci do pásma Gazy. Rokoval s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom, ako aj s iránskymi a arabskými lídrami.

Počas jednej jedinej hodiny zvýšeného počtu izraelských útokov na pásmo Gazy zahynulo v utorok neskoro večer najmenej 50 ľudí, uviedlo tamojšie ministerstvo zdravotníctva, ktoré je pod správou palestínskeho radikálneho hnutia Hamas.

Militanti Hamasu vtrhli 7. októbra z pásma Gazy do Izraela a v prvý deň nájazdu zabili najmenej 1 400 ľudí, väčšinou civilistov. Podľa najnovších údajov ministerstva zdravotníctva v pásme Gazy zahynulo pri izraelskom bombardovaní, ktoré je odvetou za útoky, už viac ako 5 700 Palestínčanov, prevažne civilistov.

(tasr)