Preskočiť na obsah
Minúta  |  

DOLNÝ KUBÍN: Na sídlisku Brezovec opravujú chodníky, radnica investovala 40-tisíc eur

DOLNÝ KUBÍN - Na sídlisku Brezovec opravujú chodníky, mesto na rekonštrukciu investovalo 40-tisíc eur. Dolnokubínska radnica plánuje vybrané chodníky dokončiť do konca októbra,  informoval hovorca mesta Martin Buzna.

Stavebné práce začali od schodov na Ulici Jána Hollého a pokračujú ku Kubínskym terasám, kde sa premosťuje cesta I/59. „Predmetom stavebných prác je výmena poškodených obrubníkov, ale aj odstránenie starého a položenie nového živičného povrchu. Všade, kde opravujeme chodníky, dbáme na zachovanie bezbariérových prechodov,“ vysvetlil Miroslav Kosmeľ z Mestského úradu v Dolnom Kubíne.

Doplnil, že súčasťou prác je aj položenie nového povrchu a oprava priľahlého odvodňovacieho zariadenia.

(sita)

Minúta  |  

Bratislava: Mesto čaká na stavebné povolenie na rekonštrukciu kúpeľov Grössling

BRATISLAVA - Mesto čaká na stavebné povolenie, plánuje rekonštrukciu zaniknutých kúpeľov Grössling v blízkosti Vajanského nábrežia a Kúpeľnej ulice. S prácami by chcelo hlavné mesto začať budúci rok. Uviedol to primátor Bratislavy Matúš Vallo.

"Máme za sebou búracie práce. Čakáme postupne na stavebné povolenie, aby sa definitívne takto o rok rozbehla rekonštrukcia kúpeľov," skonštatoval Vallo, ktorý verí, že v nových kúpeľoch sa bude dať plávať v roku 2026.

Obnova kúpeľov má do centra mesta priniesť vnútorné bazény, kaviareň, knižnicu či priestor pre deti, ale aj vonkajší bazén a sauny. Napríklad vonkajší bazén, ktorý pribudne k trom vnútorným bazénom, má byť inšpirovaný konceptom starých rímskych kúpeľov, pre ktoré je typická otvorená strecha. Finalizujú sa tiež detaily pre suchú saunu, ktorá sa v kúpeľoch nachádzala aj v roku 1895. S financovaním prác má hlavnému mesto pomôcť štátny investičný fond Slovak Investment Holding.

Budova mestských kúpeľov Grössling je ikonickou stavbou Bratislavy a zároveň národnou kultúrnou pamiatkou. Postavili ju v roku 1895 a ako kúpele slúžila Bratislavčanom do roku 1994. Ide o jednu z posledných neobnovených národných kultúrnych pamiatok v centre Bratislavy.

(tasr)

Minúta  |  

Západ Afganistanu postihlo ďalšie zemetrasenie

Západ Afganistanu postihlo v sobotu ráno ďalšie zemetrasenie, otrasy dosiahli magnitúdu 4,5.

Podľa americkej geologickej služby USGS sa vyskytli v hĺbke približne desať kilometrov. Bezprostredne po zemetrasení neboli hlásené žiadne obete ani škody na majetku.

Najnovšie otrasy sa objavili po tom, ako 7. a 11. októbra zasiahla západoafganskú provinciu Herát séria ničivých zemetrasení s maximálnou magnitúdou až 6,3.

Údaje Organizácie Spojených národov (OSN) uvádzajú, že živel vtedy kompletne zrovnal so zemou niekoľko desiatok dedín a vyžiadal si približne 1500 obetí, takmer 2000 ďalších ľudí utrpelo zranenia. Miestni obyvatelia sa v obavách z dotrasov aj napriek klesajúcim teplotám uchýlili do stanov, pretože väčšina miestnych budov je postavená z nepálených tehál a nie je schopná odolať zemetraseniam. Tie sa v Afganistane vyskytujú pomerne často, pretože krajina leží neďaleko miesta stretu troch tektonických platní.

(tasr)

Minúta  |  

Polícia hľadá vodiča, ktorý sa na R1 pri Šášovskom Podhradí otočil do protismeru

ŽIAR NAD HRONOM -Diaľničná polícia hľadá vodiča, ktorý sa nebezpečne otáčal priamo na R1 pri Šašovskom Podhradí. K tejto situácii došlo v pondelok (23. 10.) v podvečerných hodinách.

"Neznámy vodič osobného auta Peugeot sa pri pripájacom pruhu na výjazde na diaľnicu smer Zvolen priamo na diaľnici s vozidlom otočil do protismeru," uvádza banskobystrická krajská polícia na sociálnej sieti.

Jeho vozidlo zišlo pravdepodobne z cesty I/65 od Starej Kremničky a zišlo na výjazd diaľnice R1 smer Zvolen - Banská Bystrica. Oddelenie diaľničnej polície v Žiari nad Hronom hľadá svedkov tejto nebezpečnej dopravnej situácie, ktorí v tom čase jazdili po diaľnici R1, prípadne sa na ňu pripájali.

(tasr)

Minúta  |  

Piatkový pokus o atentát na proruského politika Oleha Carjova je výsledkom „špeciálnej operácie Bezpečnostnej služby Ukrajiny

Piatkový pokus o atentát na proruského politika Oleha Carjova je výsledkom „špeciálnej operácie Bezpečnostnej služby Ukrajiny, tvrdí BBC, ktoré sa odvoláva na zdroj v ukrajinských ozbrojených silách.

„Už dlho je na zozname zradcov, ktorí sa musia zodpovedať za svoje zločiny. Carjov je úplne legitímny cieľ. Nie je to len fanatik 'ruského sveta', ale človek, ktorý osobne prišiel s ruskými tankami dobyť Kyjev,“ cituje BBC zdroj z prostredia Bezpečnostnej služby Ukrajiny (SBU).

Zdroj tiež potvrdil informáciu ruských telegramových kanálov, že Carjov bol dvakrát postrelený, i to, že jeho stav je kritický. K atentátu došlo v prímorskom letovisku Jalta na anektovanom Krymskom polostrove, kde Carjov vlastní sanatórium.

Bývalého poslanca ukrajinského parlamentu Carjova Moskva údajne pripravovala na to, aby po ruskej invázii viedol bábkovú vládu v Kyjeve. Carjov tieto špekulácie odmietol, keď o nich informoval denník Financial Times s odvolaním sa na americké tajné služby.

Po Carjovovi je od roku 2014 na Ukrajine vyhlásené pátranie a v neprítomnosti bol odsúdený na 12 rokov väzenia.

(tasr)

Minúta  |  

ZVOLEN: Strednú odbornú školu drevársku a Strednú zdravotnícku školu chce BBSK rekonštruovať

BANSKÁ BYSTRICA – Banskobystrický samosprávny kraj plánuje zrekonštruovať dve zvolenské stredné školy. Konkrétne sa jedná o Strednú odbornú školu drevársku (SOŠD) a Strednú zdravotnícku školu (SZŠ). Kraj chce prostriedky na tieto účely žiadať v apríli 2024 z Fondu na spravodlivú transformáciu (FST) pri 8-percentnom spolufinancovaní krajskou samosprávou.

Po schválení musia byť projekty zrealizované do septembra 2026. Aktuálne je vyhlásené verejné obstarávanie na vypracovanie projektovej dokumentácie na stavebné práce, uviedla hovorkyňa BBSK Lenka Štepáneková.

„Stavebné práce v SOŠD budú zamerané na zefektívnenie využitia interiérových priestorov školy, na skvalitnenie exteriérov budov s cieľom vytvorenia nových výučbových priestorov, rekonštrukciu hygienických zariadení, podláh, debarierizačné opatrenia, úpravy priestorov a elektroinštalácií pre zapojenie nového obstaraného materiálno-technického vybavenia,“ popísala hovorkyňa s tým, že zámerom je rozvíjanie študijných a učebných odborov, ktoré sú pre súčasný trh práce potrebné.

História Strednej odbornej školy drevárskej siaha do septembra roku 1922, keď v Liprovskom Hrádku vznikla Štátna drevársko-piliarska škola. Potom v roku 1927 vo Zvolene pri n.p. Bučina vzniklo Stredisko pracujúceho dorastu. V roku 1965 sa škola transformovala na SPŠ drevársku a po legislatívnych zmenách sa zmenil názov na SOŠ drevársku. V roku 2022 škola oslávila 100. výročie založenia drevárskeho školstva na Slovensku. V školskom roku 2023/2024 školu navštevuje 421 žiakov.

Predmetom rekonštrukcie SZŠ je zateplenie podkrovia pod strešnou konštrukciou v miestach, ktoré v minulosti neboli rekonštruované a momentálne nespĺňajú tepelno-technické požiadavky. V druhom rade sa jedná o rekonštrukciu suterénu. V rámci rekonštrukcie prebehne rovnako vytvorenie bezbariérového prostredia pre žiakov, zamestnancov či návštevníkov SZŠ vo Zvolene. Zdravotná škola vo Zvolene vznikla v polovici minulého storočia, pričom postupne sa jej zameranie a študijné odbory rozširovali. V školskom roku 2023/2024 školu navštevuje 230 žiakov.

„Hlavným zámerom rekonštrukcie budovy Strednej zdravotníckej školy vo Zvolene je vytvorenie vyhovujúcich pracovných a učebných podmienok pre skvalitnenie prostredia na vykonávanie teoretického a praktického vzdelávania,“ objasnila Štepáneková s tým, že pripravované aktivity projektov budú na obidvoch školách realizované vzhľadom k výučbe na školách tak, aby čo najmenej narúšali vzdelávací proces.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.