Rozkol v USA: Blízky východ rozdeľuje demokratov. Aj ich voličov
Medzi demokratmi v Spojených štátoch to vrie. Mnohí z nich totiž nesúhlasia s politikou Joea Bidena na Blízkom východe. Domnievajú sa, že zahraničnopolitická orientácia súčasného prezidenta smerom k Izraelu sa môže stať dôležitým faktorom, ktorý zníži jeho šance na úspech v budúcoročných voľbách.
Členka Snemovne reprezentantov USA za demokratov Rashida Tlaibová a americký prezident Joe Biden. Foto: Messenger Politics/Rick Wilson/X
Rétorika Bieleho domu je od útoku teroristického hnutia Hamas na civilné obyvateľstvo židovského štátu zatiaľ pomerne jednoznačná – kabinet zatiaľ vyjadruje neochvejnú podporu Izraelu. Počas plánovania izraelskej ofenzívy do pásma Gazy dokonca padli slová, že Spojené štáty nebudú kresliť Izraelu žiadne červené čiary.
Ten medzičasom vojensky vstúpil na územie kontrolované Hamasom, pričom palestínske úrady hlásia, že následkom leteckých útokov či raketového ostreľovania už zahynulo takmer 10-tisíc palestínskych civilistov. Tel Aviv na druhej strane avizuje, že útočí na strategické ciele.
Rozdielne nazeranie
Vo veľkom tábore demokratov mnohí nezdieľajú Bidenovo nazeranie na konflikt. Zjavné to je napríklad v oblasti Pittsburghu, píšu britské noviny Financial Times (FT).
Dvaja demokratickí senátori Bob Casey a John Fetterman podporili Izrael v jeho reakcii na útok Hamasu. Naopak, proti je progresívna demokratka Summer Leeová, ktorá zastupuje Pittsburgh v Snemovni reprezentantov. Tá vyzvala na prímerie, aby sa zabránilo ďalším civilným obetiam medzi Palestínčanmi a umožnilo sa poskytovanie väčšej humanitárnej pomoci: „Jedinou cestou k mieru, jedinou cestou k záchrane ďalších nevinných palestínskych a izraelských detí a rukojemníkov je deeskalácia.“
Nancy Pelosiová, demokratická kongresmanka z Kalifornie a bývalá predsedníčka Snemovne reprezentantov podľa FT uznala, že Biden to pre svoj izraelský postoj „trochu schytal“, ale aj tak ho podporila: „Myslím si, že prezident má pravdu v tom, čo robí. Nie je to však bez nákladov.“
Druhý najvyššie postavený demokrat v Senáte Dick Durbin pred pár dňami uviedol, že podľa neho nastal čas na prímerie. Chris Murphy, senátor z Connecticutu, požiadal Izrael, aby „prehodnotil svoj prístup a prešiel na premyslenejšiu a primeranejšiu protiteroristickú kampaň“, doplňujú noviny.
Azda najďalej zašla progresívna moslimská zákonodarkyňa z Michiganu Rashida Tlaibová. Tá obvinila Bidena z podpory genocídy Palestínčanov. „Pán prezident, americký ľud v tomto prípade nie je s vami,“ povedala Tlaibová vo videu. „Budeme si to pamätať v roku 2024,“ dodala narážajúc na americké prezidentské voľby.
Rozkol odhalilo hlasovanie v Snemovni reprezentantov
Vnútorné rozdelenie demokratov na zahraničnopolitickej otázke Blízkeho východu podčiarkuje aj nedávne hlasovanie v Snemovni reprezentantov. Pred necelými dvoma týždňami bola schválená rezolúcia, ktorá vyjadrila podporu Izraelu a odsúdila útok militantnej skupiny Hamas. A to drvivou väčšinou, pomerom 412 za, 10 proti a 6 sa zdržalo. Z desiatich poslancov hlasujúcich proti rezolúcii však bolo deväť demokratov. A rovnakú stranícku príslušnosť mali aj ďalší šiesti, ktorí nehlasovali za návrh ani proti nemu. Všetci pätnásti ju však odmietli podpísať.
Vyše päť desiatok demokratických predstaviteľov Snemovne reprezentantov zároveň podpísalo opatrne konštruovaný list, v ktorom odsúdili „hrozný teroristický útok“ a zároveň vyzvali Biely dom, aby „prijal všetky náležité opatrenia na obmedzenie škôd spôsobených nevinným civilistom“ v Gaze, upozorňuje francúzsky denník Le Monde.
Denník dopĺňa, že príbeh o demokratickom rozkole pokračuje aj návrhom ďalšej rezolúcie, ktorú predložilo päť demokratických poslancov 30. októbra, pričom k iniciatíve sa neskôr pridali ďalší ôsmi. Rezolúcia jasne vyzýva na prímerie na Blízkom východe. Le Monde si všíma, že všetci boli černošského alebo hispánskeho pôvodu a že obsah rezolúcie je v zjavnom rozpore s rétorikou Bieleho domu.
Americký prezident rapídne stráca podporu aj medzi voličmi
„Biely dom stratil veľa ľudí (voličov),“ cituje Financial Times 35-ročnú progresívnu politickú aktivistku z Pennsylvánie, kde bude Biden potrebovať silnú účasť, ak chce budúci rok vyhrať voľby. Jonesová údajne zaznamenala, že moslimskí Američania v jej oblasti sa mobilizujú, aby zabezpečili, že v roku 2024 vyhrá „ktokoľvek okrem Bidena“. Černošskí voliči sa podľa nej zase obávajú, že medzinárodné konflikty môžu ohroziť domáce priority, a liberálni Židia sa cítia „zranení a izolovaní“.
„My (USA) sme tí, ktorí majú chrániť deti,“ povedal pre britský denník 41-ročný palestínsko-americký inžinier, ktorý má rodinu v Gaze. „Koľko detí musí zomrieť, aby si náš prezident myslel, že je potrebné vyhlásiť prímerie? Bude potrebné, aby každý jeden člen našej komunity prisahal, že ho nebude voliť?“
O tom, že nejde len o výkriky jednotlivcov, svedčí nedávny vývoj indexu spokojnosti s Joeom Bidenom a jeho prácou v úrade. Medzi demokratmi sa jeho hodnotenie za ostatný mesiac prepadlo o 11 percentuálnych bodov na 75 percent, čo je najhorší výsledok za celé obdobie jeho prezidentovania. Bidenovo celkové hodnotenie kleslo na jeho doterajšie osobné minimum 37 percent.
Demokratický volič v USA je skôr za Palestínu než Izrael
Po dva a pol roku pozoruhodnej disciplíny v tábore demokratov, ktorí podporujú prezidenta, sa tak zdá, že osud civilistov v Gaze vyvoláva nevídaný zmätok. Medzi politikmi, ako aj medzi voličmi. A nie div, voličská základňa demokratov sa totiž v priebehu rokov podstatne zmenila.
Podľa tohtoročného marcového prieskumu agentúry Gallup bola verejná mienka medzi demokratickými voličmi v USA naklonená viac Palestíne (49 percent), ako Izraelu (38 percent).
„Po desiatich rokoch, keď demokrati prejavovali čoraz väčšiu náklonnosť k Palestínčanom, sú teraz ich sympatie na Blízkom východe viac na strane Palestínčanov ako Izraelčanov,“ napísala agentúra v správe k výsledkom prieskumu.
Podľa francúzskeho denníka Le Monde sa administratíva prezidenta dostáva do rozporu s progresívnym krídlom a v širšom zmysle aj s mladými voličmi a farebnými menšinami, ktorých podpora v amerických prezidentských voľbách v novembri 2024 bude pre obhajujúceho Bidena absolútne kľúčová.
Väčšina Američanov stojí za Izraelom
Treba však doplniť, že hoci je príklon k Palestíne medzi demokratmi vyšší, pri republikánoch je to naopak. Tí podľa spomínaného marcového prieskumu drvivo podporujú Izrael (78 percent).
Celej téme verejnej mienky ohľadom konfliktu na Blízkom východe venoval text aj prestížny Economist. Aj z reakcií na sociálnych sieťach sa totiž zdá, že prevažná väčšina spoločnosti je vo vojne na strane Palestíny. Ešte 7. októbra mali obe strany približne rovnaký podiel podpory na sociálnych sieťach, píše britský týždenník. Do 19. októbra však boli propalestínske príspevky 3,9-krát častejšie ako proizraelské.
Popularita Izraela na internete je však oveľa nižšia ako v prieskumoch verejnej mienky v USA. Prieskum medzi Američanmi, ktorý uskutočnila spoločnosť YouGov, zistil, že 20. októbra pripadali traja podporovatelia Izraela na jedného podporovateľa Palestíny, pričom v ten istý deň bolo na amerických sociálnych sieťach dvakrát viac propalestínskych príspevkov ako proizraelských, upozorňuje Economist.
