Všetci si pamätáme náhle a brutálne zvyšovanie daní z nehnuteľností v decembri 2019. Pôvod zámeru stopercentného navýšenia dane z nehnuteľností môžeme nájsť v Pláne Bratislava, kde sa píše: „Zdvojnásobenie sadzieb by rozpočty väčšiny domácností zaťažilo iba niekoľkými eurami naviac, mesto a mestské časti by však potenciálne získali ďalších 60 miliónov eur ročne.“ Tiež uvádza, že „zvýšenie daní je nepopulárna a citlivá téma, preto zvýšenie dane z nehnuteľností musí zároveň sprevádzať jasný zámer a transparentná komunikácia.“

Návrh autorov Plánu Bratislava hovorí, že by mesto malo jasne komunikovať potrebu zvýšenia financií, na ktoré konkrétne projekty ich chce použiť a zverejniť „investičný plán s odhadovanými nákladmi projektov, ktoré sú financované z výnosu z dane z nehnuteľností, spolu s priebežným plnením očakávaných príjmov a stavom prípravy (respektíve realizácie) projektov.“

Sľub o transparentnej komunikácii skončil tak, že sa primátor a jeho tím vykašľali na nejakú diskusiu, dosahovú štúdiu, či pripomienkové konanie. Dane sa zvýšili „zo dňa na deň“ a nespokojné boli najmä veľké podniky ako Slovnaft či Volkswagen, ktoré boli neplánovaným opatrením zasiahnuté najviac.

Pripomeňme si, že Vallo a spol. sa pred voľbami neodvážili za peniaze vybraté navyše sľúbiť niečo konkrétne. V Pláne Bratislava len ilustrovali, že „každé dva až tri roky by mesto mohlo postaviť nový električkový most cez Dunaj alebo každý rok opraviť 100 km ciest.“