Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pri dvanástom balíku protiruských sankcií bude Smer požadovať dosahovú štúdiu

Pri dvanástom balíku protiruských sankcií bude Smer požadovať dosahovú štúdiu ich účinkov nielen na EÚ, ale aj samotné Slovensko. Za červenú čiaru označuje nukleárne palivo. V diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy to uviedol minister zahraničných vecí Juraj Blanár.

"Naša červená čiara je, že tam nesmie byť nukleárne palivo, pretože zatiaľ naše atómky ešte nie sú dostatočne transformované na to, aby sme dokázali fungovať s iným, náhradným palivom. Toto tam určite nemôže byť," zdôraznil Blanár s tým, že Európska únia zjavne v tomto počúva.

V tomto sa opozičné PS zhoduje podľa Valáška so Smerom. Ak by sa podľa neho nukleárne palivo v balíku sankcií objavilo, vetovala by to akákoľvek vláda. "Keď nemáme alternatívu, potrebujeme si vyrokovať alternatívu," poznamenal Valášek. Predošlé sankčné balíky proti Rusku však obhajuje. Poukazuje na to, že viedli k tomu, že Rusko nedokázalo vyzbrojiť svoju armádu tak, aby to dokázalo bez sankcií. Blanár však oponuje, že Rusko sankčná politika nezastavila, dosah to skôr malo aj na slovenské podniky.

Blanár tiež zopakoval, že Smer je za členstvo Slovenska v EÚ aj NATO, postoje v tomto smere strana nezmenila. Nehovorí dopredu, že bude niečo vetovať, na prvom mieste však musí byť SR. Hovorí o suverénnej zahraničnej politike. Valášek v súvislosti s vládnym programom kritizuje, že podsúva, že predošlé vlády pristupovali k zahraničnej politike "kolenačkovo". Označuje to za fakticky nesprávne i nebezpečné. "Tým, že delegitimizujú názory iných, nepočúvajú ani ich dobré nápady," poznamenal.

Blanár tiež pozitívne vníma legálnu migráciu, je však dôrazne proti tej nelegálnej. Aktivity ministerstva vnútra víta. Avizuje, že treba robiť odstrašujúcu politiku. Hovoriť však treba aj o fungovaní schengenu. Valášek súhlasí s tým, že nelegálnu migráciu treba riešiť, ale nie "pračudným" alebo kurióznym polovojenským cvičením, ktorým "neodstrašíte ani králika". S krajinami, ktoré nezvládajú nápor azylantov, treba nejakým spôsobom ukázať solidaritu.

Smer taktiež podporuje finančnú pomoc pre Ukrajinu. Je pripravený na diskusiu, má však podmienky. Peniaze musia byť využité na to, na čo majú a nemôžu sa stratiť. Nemôže to mať dosah na kohéznu, ani spoločnú poľnohospodársku politiku a zároveň musia ísť peniaze aj na obnovu infraštruktúry v dotyku s Ukrajinou. Dôležitosť finančnej pomoci vníma aj Valášek, aj s ohľadom na to, že Slovensko je jedna z mála krajín, ktoré s Ukrajinou susedia. Krajina tak môže v budúcnosti profitovať z cezhraničného obchodu. Súhlasí s tým, že treba prísne dohliadať na prerozdelenie pomoci.

(tasr)

Minúta  |  

V meste pod Urpínom chcú riešiť nedostatok dostupného bývania

BANSKÁ BYSTRICA – V meste pod Urpínom chcú riešiť nedostatok dostupného bývania. Uskutočnili preto viac ako 300 rozhovorov s najviac dotknutými skupinami ľudí. Výsledky rozhovorov prinesú na stretnutí v Dome Slovenského misijného hnutia.

Ako informuje zástupkyňa Centra komunitného organizovania (CKO) a koordinátorka platformy Nie v našom meste Martina Strmeňová, stretnutie sa uskutoční v stredu 22. novembra o 17:30 v Dome Slovenského misijného hnutia na Skuteckého ulici 4 v Banskej Bystrici v rámci občianskej kampane Dôstojné bývanie pre všetkých.

Problematike bývania sa od augusta tohto roka venovali pracovníci CKO. K najviac dotknutým skupinám zaradili jednorodičov, študentov, ľudí bez domova, mnohodetné rodiny, seniorov a ľudí z marginalizovaných rómskych komunít. Výsledky týchto rozhovorov, ktoré spracovali v spolupráci s Univerzitou Mateja Bela (UMB), teraz prinášajú verejnosti.

Občianska kampaň Dôstojné bývanie pre všetkých je iniciatíva organizovaná Centrom komunitného organizovania, Bystrickou kresťanskou platformou a občianskou platformou Nie v našom meste.

(sita)

Minúta  |  

V Európskej únii zomiera približne 35-tisíc ľudí ročne na antibiotickú rezistenciu.

V Európskej únii zomiera približne 35-tisíc ľudí ročne na antibiotickú rezistenciu. Takáto rezistencia sa podľa štatistík stáva tichou pandémiou a rizikom pre ľudské zdravie. "Antibiotiká neliečia chrípku, prechladnutie ani iné vírusové ochorenie. Nenaliehajte tak na lekára, aby vám ich v tomto prípade predpísal," poukázal Štátny ústav na kontrolu liečiv.

Na sociálnej sieti to uviedol Štátny ústav na kontrolu liečiv (ŠÚKL) v reakcii na Európsky deň zvyšovania povedomia o antibiotikách, ktorý pripadá na 18. novembra.

Antibiotická rezistencia je jav, keď baktérie získajú voči antibiotikám určitú odolnosť. Rezistenciu si vytvárajú bakteriálne bunky, čím sa znižuje liečebný účinok antibiotík. Rezistencii sa podľa ústavu dá vyhnúť dodržiavaní správnej hygienu rúk a absolvovania povinného očkovania. Rovnako je dôležité aj vyhýbanie sa infekčným ľuďom.

Slovenská lekárnická komora na sociálnej sieti pripomenula, že pred pár dňami nadobudol účinnosť postup pre manažment pacientov s podozrením na akútne infekcie horných dýchacích ciest v lekárňach. Jeho súčasťou sú správne postupy a pravidlá pri meraní a interpretácii výsledkov hodnôt C reaktívneho proteínu (CRP), vďaka ktorým sa vie rýchlo predbežne odlíšiť vírusová infekcia od bakteriálnej, a tak prispieť k rozhodovaniu o liečbe antibiotikami.

(tasr)

Minúta  |  

Dvanásty balík protiruských sankcií nesmie obsahovať nukleárne palivo, zhodli sa PS a Smer

Pri dvanástom balíku protiruských sankcií zo strany Európskej únie bude Smer požadovať dosahovú štúdiu ich účinkov nielen na EÚ, ale aj na Slovensko. Za červenú čiaru označuje nukleárne palivo. V diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy to uviedol minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer).

Pri palive sa zhoduje s poslancom Národnej rady SR Tomášom Valáškom (PS), nie však v tom, aký dosah mali doterajšie sankcie na samotné Rusko.

„Naša červená čiara je, že tam nesmie byť nukleárne palivo, pretože zatiaľ naše atómky ešte nie sú dostatočne transformované na to, aby sme dokázali fungovať s iným, náhradným palivom. Toto tam určite nemôže byť," zdôraznil Blanár s tým, že Európska únia zjavne v tomto počúva.

V tom sa opozičné PS zhoduje podľa Valáška so Smerom. Ak by sa podľa neho nukleárne palivo v balíku sankcií objavilo, vetovala by to akákoľvek vláda. „Keď nemáme alternatívu, potrebujeme si vyrokovať alternatívu," poznamenal Valášek.

Predošlé sankčné balíky proti Rusku však obhajuje. Poukazuje na to, že viedli k tomu, že Rusko nedokázalo vyzbrojiť svoju armádu tak, aby to dokázalo bez sankcií. Blanár však oponuje, že Rusko sankčná politika nezastavila, dosah to skôr malo aj na slovenské podniky.

Blanár tiež zopakoval, že Smer je za členstvo Slovenska v EÚ aj NATO, postoje v tomto smere strana nezmenila. Nehovorí dopredu, že bude niečo vetovať, na prvom mieste však musí byť SR. Hovorí o suverénnej zahraničnej politike.

Valášek v súvislosti s vládnym programom kritizuje, že podsúva, že predošlé vlády pristupovali k zahraničnej politike „kolenačkovo". Označuje to za fakticky nesprávne i nebezpečné. „Tým, že delegitimizujú názory iných, nepočúvajú ani ich dobré nápady," poznamenal.

Blanár tiež pozitívne vníma legálnu migráciu, je však dôrazne proti tej nelegálnej. Aktivity ministerstva vnútra víta. Avizuje, že treba robiť odstrašujúcu politiku. Hovoriť však treba aj o fungovaní Schengenu.

Valášek súhlasí s tým, že nelegálnu migráciu treba riešiť, ale nie „pračudným" alebo kurióznym polovojenským cvičením, ktorým „neodstrašíte ani králika". S krajinami, ktoré nezvládajú nápor azylantov, treba nejakým spôsobom ukázať solidaritu.

Smer taktiež podporuje finančnú pomoc pre Ukrajinu. Je pripravený na diskusiu, má však podmienky. Peniaze musia byť využité na to, na čo majú a nemôžu sa stratiť. Nemôže to mať dosah na kohéznu, ani spoločnú poľnohospodársku politiku a zároveň musia ísť peniaze aj na obnovu infraštruktúry v dotyku s Ukrajinou. Dôležitosť finančnej pomoci vníma aj Valášek, aj s ohľadom na to, že Slovensko je jedna z mála krajín, ktoré s Ukrajinou susedia. Krajina tak môže v budúcnosti profitovať z cezhraničného obchodu. Súhlasí s tým, že treba prísne dohliadať na prerozdelenie pomoci.

(tasr)

Minúta  |  

Pes moldavskej prezidentky Maie Sanduovej pohrýzol rakúskeho prezidenta Alexandra van der Bellena

Pes moldavskej prezidentky Maie Sanduovej pohrýzol rakúskeho prezidenta Alexandra van der Bellena počas jeho oficiálnej piatkovej návštevy Kišiňova. Prezident utrpel len malé poranenie, ktoré ošetrili náplasťou.

Psa menom Codrut si Sanduová adoptovala pred niekoľkými mesiacmi. Van der Bellena pohrýzol, keď ho chcel pohladkať. Prezident po incidente na sociálnej sieti Instagram uviedol, že "je veľký milovník psov" a "chápe, že toľko ľudí Codruta znervóznilo". Na rozlúčku po stretnutí mu van der Bellen daroval aj hračku.

Van der Bellen sa stretol so Sanduovou, aby prediskutovali žiadosť Moldavska o vstup do Európskej únie. Európska komisia tento mesiac odporučila začatie formálnych rozhovorov o jeho členstve. Okrem nej sa stretol aj so slovinskou prezidentkou Natašou Pircovou Musarovou.

(tasr, afp, ap)

Minúta  |  

Počet obetí piatkového silného zemetrasenia na juhu Filipín stúpol na sedem.

Piatkové silné zemetrasenie na juhu Filipín si vyžiadalo sedem obetí. Oznámil to v sobotu tamojší národný výbor pre zvládanie katastrof. Okrem toho sú nezvestní dvaja ľudia a ďalší dvaja utrpeli zranenia.

"Väčšinu obetí zasiahli padajúce trosky," uviedol hovorca výboru pre zvládanie katastrof Edgar Posadas. Dodal, že počas zemetrasenia bolo poškodených najmenej 60 domov a 32 ďalších budov.

Epicentrum zemetrasenia s magnitúdou 6.7 sa nachádzalo pri provincii Sarangani ležiacej na juhu ostrova Mindanao v hĺbke 78 kilometrov, uviedla americká geologická služba.

Zemetrasenia sa na Filipínach vyskytujú bežne, pretože súostrovie leží na tzv. ohnivom kruhu, kde sa vyskytuje až 90 percent všetkých zemetrasení na svete. Jedno z najsilnejších zemetrasení zasiahlo Filipíny v júli 1990, ktoré si vyžiadalo na ostrove Luzon vyše 2 400 obetí.

(tasr, dpa)