USA pri kritike dostavby plynovodu Nord Stream 2 sledujú vlastné záujmy

Spojené štáty už na projekt uvalili sankcie na základe zákona Countering America’s Adversaries Through Sanctions Act (CAATSA). Bývalý americký prezident Donald Trump Nemcov v súvislosti s projektom označil za „rukojemníkov Ruska“. Na sklonku prezidentského mandátu stihol uvaliť preventívne sankcie na základe CAATSA aj na plavidlo Fortuna. To bolo označené za „blokovaný majetok“.

Plynovod, na ktorom sa štiepi Západ

Spor ohľadom plynovou Nord Stream 2 býva niekedy nesprávne interpretovaný pomocou dichotómie Rusko a Nemecko proti celému Západu, čo nie je úplne presné. Medzi najväčších odporcov plynovodu Nord Stream 2 patria Spojené štáty, spolu s Ukrajinou a niekoľkými tranzitnými štátmi v strednej a východnej Európe (vrátane Poľska a Slovenska). Odporcom prekáža v prvom rade prílišná závislosti EÚ od Ruska, ale poháňajú ich aj sekundárne záujmy.

Ukrajina na tranzite ruského plynu zarába približne 2,5 miliardy eur. Gazprom pritom už avizoval, že objem plynu transportovaného do EÚ cez územie Ukrajiny by mal po dokončení projektu Nord Stream 2 klesnúť až takmer o 40 percent. Pre tento ekonomicky ťažko skúšaný štát by išlo o veľmi tvrdý úder. O poplatky za tranzit by v súvislosti s rusko-nemeckým projektom mohli prísť aj ďalšie štáty ako Poľsko a Slovensko.

Ani Washington v jeho kritike nového plynovodu nepoháňajú výhradne obavy o bezpečnosť jeho európskych spojencov. Projekt Nord Stream 2 totiž predstavuje potenciálne fatálnu konkurenciu pre vývoz (v priemere drahšieho) amerického skvapalneného zemného plynu (LNG) do Európy. „Ak bude Nord Stream 2 spustený podľa plánu, príliv dodávok do Európy by mohol vytvoriť ďalší tlak na oživenie importu amerického LNG v roku 2021,“ zdôraznil v tejto súvislosti energetický analytik Connor McLean.

Samotný argument o neúmernom zvyšovaní plynovej závislosti EÚ od Ruska sa síce zakladá na racionálnom základe, no prehliada jednu dôležitú skutočnosť – narastajúcu závislosť Ruska od vývozu zemného plynu do Európy. Po dobudovaní infraštruktúry z Azerbajdžanu export ruského plynu do Turecka klesol takmer deväťnásobne, pričom objem tejto komodity exportovanej do Číny zostáva na desiatich percentách kapacity plynovodu Sila Sibíri. Plynová závislosť Európy a Ruska sa v ostatných rokoch stala omnoho vzájomnejšou a Moskva už nemôže Úniu natoľko vydierať zastavením dodávok.

Nemecko chce lacnejší plyn a nie je v tom osamotené

Nemenej dôležité sú ekonomické aspekty projektu pre Nemecko. Gergely Molnar, analytik spoločnosti Wood Mackenzie pre agentúru Bloomberg odhadol, že preprava plynu cez Severný prúd 2 bude pre Nemecko až o 40 percent lacnejšia než tranzit cez Ukrajinu. 

V situácii, keď Berlín s ohľadom na ekológiu už zavrhol jadro a zbavuje sa uhlia, bude po energii večne nenásytná nemecká ekonomika v najbližších rokoch potrebovať spoľahlivú a relatívne lacnú alternatívu. Kým dokáže Berlín prejsť na obnoviteľné zdroje energie, bude sa spoliehať na dostatočné zásoby zemného plynu. Ten bude zrejme lacnejší než Washingtonom ponúkaný skvapalnený plyn LNG.

Z nižších poplatkov za tranzit by v prípade dobudovania plynovodu Nord Stream 2 mali profitovať aj ďalšie štáty ako sú Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Holandsko, Belgicko, ale aj Rakúsko a Česká republika. Preto sa k projektu na rozdiel od východného krídla Únie stavajú ľahostajnejšie.

Spojené štáty sa vo svojom ťažení proti takmer dokončenému plynovodu nemôžu spoliehať na zjednotený front západných štátov, ktoré spoločne dotlačia Nemecko k ústupku. Berlín zas nemá motiváciu vzdať sa projektu, ktorý mu môže výrazne pomôcť pri energetickej transformácii nemeckej ekonomiky.