Čo je pravá podstata vojny Hamasu a Izraela

Dôvodom, prečo môže byť pre vonkajších pozorovateľov ťažké pochopiť vojnu medzi Hamasom a Izraelom je skutočnosť, že súčasne prebiehajú tri vojny: vojna medzi izraelskými Židmi a Palestínčanmi, ktorú vyostruje teroristická skupina, vojna vnútri izraelskej a palestínskej spoločnosti o budúcnosť, a vojna medzi Iránom s jeho zástupcami a Amerikou s jej spojencami.

Skôr, ako sa pozrieme na tieto vojny, je najdôležitejšie mať na pamäti: Existuje jediný vzorec, ktorý môže maximalizovať šance na víťazstvo vo všetkých troch.

Myslím si, že tento vzorec presadzuje prezident Biden, aj keď ho teraz nemôže verejne vysloviť – a my všetci by sme to mali chcieť spolu s ním: Mali by sme chcieť, aby bol Hamas porazený, aby bolo ušetrených čo najviac civilistov v Gaze, aby boli izraelský premiér Benjamin Netanjahu a jeho extrémistickí spojenci vyradení, aby boli prepustení všetci rukojemníci, aby bol Irán izolovaný a aby Palestínska samospráva na Západnom brehu v spolupráci s umiernenými arabskými štátmi získala nový impulz.

Kľúčová je obnova Palestínskej samosprávy

Venujte osobitnú pozornosť poslednému bodu: obnovená Palestínska samospráva je základom pre sily umiernenosti, spolužitia a slušnosti, ktoré zvíťazia vo všetkých troch vojnách. Je to základný kameň pre dvojštátne riešenie, pre vytvorenie stabilného základu normalizácie vzťahov medzi Izraelom, Saudskou Arábiou a širším arabsko-moslimským svetom. A je to základný kameň pre vytvorenie spojenectva medzi Izraelom, umiernenými Arabmi, Spojenými štátmi a NATO, ktoré môže oslabiť Irán a jeho zástupcov Hamas, Hizballáh a Húsiov, od ktorých sa nič dobré nedá čakať.

Nanešťastie, ako v utorok informoval vojenský spravodajca denníka Haaretz Amos Harel, Netanjahua „drží v šachu“ krajná pravica a osadníci, ktorí bojujú proti myšlienke akejkoľvek účasti Palestínskej samosprávy v Gaze, najmä zo strachu, že Spojené štáty a Saudská Arábia využijú takýto krok, aby obnovili politický proces a presadili dvojštátne riešenie spôsobom, ktorý bude od Izraela vyžadovať ústupky na Západnom brehu Jordánu. Netanjahu teda „pod tlakom svojich politických partnerov nepripúšťa akúkoľvek diskusiu o tejto možnosti“.

Ak je Netanjahu vazalom svojej politickej pravice, Biden musí byť veľmi opatrný, aby sa nestal zajatcom Bibiho. To nie je spôsob, ako vyhrať tieto tri vojny naraz.

Vojna medzi izraelskými Židmi a Palestínčanmi

Prvou a najzjavnejšou z týchto troch vojen je najnovšie kolo storočného boja medzi dvoma pôvodnými obyvateľmi – Židmi a Palestínčanmi o tú istú pôdu, ale s jednou zmenou: tentoraz palestínsku stranu nevedie Palestínska samospráva, ktorá sa od dohody z Osla usilovala dosiahnuť riešenie v podobe dvoch štátov na základe hraníc, ktoré existovali pred vojnou v roku 1967. Vedie ju Hamas, militantná islamistická organizácia, ktorej cieľom je zlikvidovať akýkoľvek židovský štát.

Hamas sa 7. októbra pustil do vyhladzovacej vojny. Jediné mapy, ktoré mal pri sebe, neboli o riešení dvoch štátov, ale o tom, ako nájsť čo najviac ľudí v izraelských kibucoch a čo najviac z nich zabiť alebo uniesť.

Hoci nepochybujem o tom, že ukončenie vlády Hamasu v Gaze je nevyhnutné – za čo sa v tichosti zasadzujú všetky sunnitské arabské režimy okrem Kataru – aby mali Gazania aj Izraelčania nádej na lepšiu budúcnosť, ale celé izraelské vojnové úsilie bude delegitimizované a stane sa neudržateľným, ak ho Izrael nebude viesť s oveľa väčšou starostlivosťou o palestínskych civilistov.

Invázia Hamasu a unáhlená izraelská protiinvázia rozpútali v Gaze humanitárnu katastrofu, ktorá len zdôrazňuje, ako veľmi Izrael potrebuje legitímneho palestínskeho partnera, ktorý by mu pomohol spravovať Gazu v nasledujúcom období.

Vojna vnútri izraelskej a palestínskej spoločnosti

Druhou vojnou, ktorá do veľkej miery súvisí s tou prvou, je boj vnútri palestínskej a izraelskej spoločnosti ohľadom ich dlhodobých vízií.

Hamas tvrdí, že ide o etnicko-náboženskú vojnu medzi prevažne moslimskými Palestínčanmi a Židmi a jeho cieľom je islamský štát v celej Palestíne od rieky Jordán po Stredozemné more. Pre Hamas je to –„víťaz berie všetko“.

Zrkadlový obraz extrémistických názorov Hamasu je aj na izraelskej strane. Židovskí supremační osadníci zastúpení v Netanjahuovom kabinete nerozlišujú medzi Palestínčanmi, ktorí prijali dohodlu z Osla, a tými, ktorí sa hlásia k Hamasu. Všetkých Palestínčanov považujú za novodobých potomkov Amalekovcov. Ako vysvetľuje časopis Mosaic, Amalekovci boli kmeňom púštnych nájazdníkov, často spomínaných v Biblii, ktorí obývali dnešný severný Negev, neďaleko pásma Gazy, a živili sa plienením.

Možno preto nie je prekvapujúce, že niektorí židovskí osadníci jednoducho nemôžu prestať hovoriť o obnove osád v Gaze. Chcú Veľký Izrael od rieky až po more. Netanjahu prijal tieto krajne pravicové strany a ich program, aby mohol zostaviť vládu, a teraz ich nemôže vyhnať bez toho, aby nestratil moc.

V každej komunite sú však aj takí, ktorí túto vojnu vnímajú ako kapitolu politického boja medzi dvoma národnými štátmi, z ktorých každý má rôznorodé obyvateľstvo, ktoré teoreticky verí, že vo vojne nemusí byť jasný víťaz. Predstavujú si rozdelenie krajiny na palestínsky štát s moslimami a kresťanmi – a dokonca aj so Židmi – na Západnom brehu Jordánu, v Gaze a vo východnom Jeruzaleme, ktorý bude pokojne koexistovať vedľa izraelského štátu s vlastnou zmesou Židov, Arabov a Drúzov.

Títo proponenti dvojštátneho riešenia sú teraz v obidvoch komunitách v defenzíve, v boji so zástancami modelu jedného štátu. Preto je v najvyššom záujme Spojených štátov a všetkých umiernených strán, obnoviť alternatívu dvoch štátov.

To si bude vyžadovať oživenie palestínskej samosprávy, očistenej od korupcie a antisemitského podnecovania v školských učebniciach, ktorá bude mať spoľahlivé vládne a bezpečnostné sily. Tu by sa mali okamžite zapojiť štáty ako Spojené arabské emiráty a Saudská Arábia spolu so Spojenými štátmi.

Akékoľvek dvojštátne riešenie je nemožné bez dôveryhodnej a legitímnej palestínskej samosprávy, ktorej Izrael dôveruje, že bude riadiť Gazu a Západný breh Jordánu po odchode Hamasu. To si však nevyžaduje len súhlas Izraela, ale aj Palestínčanov. Sú na to pripravení?

Bez toho nie je možné víťazstvo ani v tretej vojne. Tejto sa bojím najviac.

Vojna medzi Iránom a Amerikou

Je to vojna Iránu a jeho zástupcov – Hamasu, Hizballáhu, Húsiov a šiítskych milícií v Iraku – proti Amerike, Izraelu a umierneným arabským štátom Egyptu, Saudskej Arábii, Jordánsku, Spojeným arabským emirátom a Bahrajnu.

V tejto vojne nejde len o hegemóniu, tvrdú silu a zdroje energie, ale aj o hodnoty. Izrael a Amerika vo svojej najlepšej podobe predstavujú presadzovanie západných humanistických koncepcií posilnenia postavenia žien, multietnickej demokracie, pluralizmu, náboženskej tolerancie a právneho štátu – ktoré sú priamou hrozbou pre iránsku mizogýnnu islamskú teokraciu, ktorá denne prejavuje svoju bezohľadnú ochotu uväzniť alebo dokonca zabiť iránske ženy za nedostatočné zahalenie vlasov.

A hoci arabskí spojenci Ameriky a Izraela nie sú demokraciami – a ani sa o to neusilujú – všetci ich lídri sú na ceste od starého modelu budovania legitimity prostredníctvom odporu – voči Izraelu, Amerike, Iránu a Iránom podporovaným šiítom – k budovaniu svojej legitimity na základe zabezpečenia odolnosti pre všetkých svojich obyvateľov (prostredníctvom vzdelávania, zručností a rastúceho environmentálneho povedomia), aby mohli naplno využiť svoj potenciál.

To nie je cieľom Iránu. Hrubý mocenský rozmer sa týka toho, kto bude hegemónom, teda vodcom v regióne – šiítsky Irán, ktorý je prepojený s Ruskom a rozširuje svoj dosah na Irak, Sýriu, Libanon a Jemen, alebo Saudská Arábia ovládaná sunnitskými Arabmi v tichom spojenectve s Bahrajnom, Spojenými arabskými emirátmi, Jordánskom, Egyptom a Izraelom a to všetko podporované Amerikou.

V tejto tretej vojne je cieľom Iránu vytlačiť Spojené štáty z Blízkeho východu, zničiť Izrael, zastrašiť sunnitských arabských spojencov Ameriky a podriadiť ich svojej vôli.

V tejto vojne Amerika premieta svoju moc prostredníctvom našich dvoch skupín lietadlových lodí, ktoré sú teraz umiestnené na Blízkom východe. Medzitým nám Irán čelí tým, čo nazývam „pozemné lietadlové lode“ – sieťou zástupcov v Libanone, Sýrii, Gaze, na Západnom brehu Jordánu, v Jemene a Iraku – ktoré slúžia ako platformy na raketové útoky na americké sily a Izrael, ktoré sú rovnako smrtiace ako útoky z našich lietadlových lodí.

Táto tretia vojna začala eskalovať 14. septembra 2019, keď Irán podnikol opovážlivý, nevyprovokovaný útok dronom na dve veľké zariadenia na spracovanie ropy spoločnosti Saudi Aramco v Abqaiq a Khurais. Trumpova administratíva neurobila nič. „Bol to útok na Saudskú Arábiu a nebol to útok na nás,“ povedal prezident Donald Trump.

Dňa 17. januára 2022 zaútočili jemenské milície Húsiov, ktoré sú napojené na Irán, raketami a dronmi na Spojené arabské emiráty, pričom spôsobili požiar v blízkosti letiska v Abú Zabí a výbuchy v nákladných autách s palivom, ktoré zabili troch ľudí. USA opäť nereagovali.

Preto by nemalo byť prekvapením, že 7. októbra sa Hamas odvážil začať svoj vražedný útok na západnú hranicu Izraela; krátko na to iránsky zástupca Hizballáhu začal denne útočiť raketami pozdĺž severnej hranice Izraela; a Húsiovia začali vypúšťať drony na južný cíp Izraela, pričom sa zmocnili lode v Červenom mori a zaútočili na dve ďalšie.

Domnievam sa, že tlak, ktorý Židov nenávidiaci klerikálny režim Iránu vytvára na Izrael zo západu, severu a juhu, je pre Izrael existenčnou hrozbou. Iránu stačí, aby Hamas, Hizballáh a Húsiovia vystrelili na Izrael jednu raketu denne, a desaťtisíce Izraelčanov sa odmietnu vrátiť do svojich domovov pozdĺž tých pohraničných oblastí, ktoré sú pod paľbou. Krajina sa zmenší – alebo ešte niečo horšie.

Hrozba emigrácie špičkových Izraelčanov

Zvážte výskum izraelského ekonóma Dana Ben-Davida, ktorý vedie Shoresh, Inštitút pre sociálno-ekonomický výskum na univerzite v Tel Avive.

V krajine s deviatimi miliónmi obyvateľov, kde 21 percent izraelských prvákov tvoria ultraortodoxní Židia, z ktorých drvivá väčšina vyrastá prakticky bez sekulárneho vzdelania, a ďalších 23 percent tvoria izraelskí Arabi, ktorí navštevujú chronicky zle financované a personálne poddimenzované štátne školy, Ben-David poznamenal, že „menej ako 400-tisíc jednotlivcov je zodpovedných za udržanie Izraela vo vyspelom svete“.

Hovoríme o špičkových izraelských výskumníkoch, vedcoch, technikoch, kybernetických špecialistoch a inovátoroch, ktorí sú hnacou silou hospodárstva a obranného priemyslu tejto začínajúcej krajiny (start-up nation). V súčasnosti je drvivá väčšina z nich vysoko motivovaná a podporuje izraelskú vládu. Ak však Izrael nedokáže udržať stabilné hranice alebo lodné trasy, časť z týchto 400-tisíc ľudí emigruje.

„Ak sa ich kritické množstvo rozhodne odísť, dôsledky pre Izrael budú katastrofálne,“ povedal Ben-David. Koniec koncov, „v roku 2017 pochádzalo 92 percent všetkých príjmov z dane z príjmu len od 20 percent dospelých“ – pričom týchto 400-tisíc ľudí bolo hnacím motorom bohatstva, ktorý generoval týchto 92 percent.

Ak sa to Iránu podarí, jeho chuť vytlačiť akéhokoľvek súpera pomocou svojich „pozemných lietadlových lodí“ len porastie. Izrael sa dokáže tvrdo brániť a je schopný zasiahnuť hlboko v Iráne. Ale v konečnom dôsledku, aby Izrael prelomil silnejúce zovretie Iránu, potrebuje spojencov zo Spojených štátov a NATO a umiernené arabské štáty. A Spojené štáty, NATO a umiernené arabské štáty potrebujú Izrael.

Takéto spojenectvo sa však nepodarí vytvoriť, ak Netanjahu bude pokračovať vo svojej politike podkopávania Palestínskej samosprávy na Západnom brehu Jordánu, čím v podstate doženie Izrael a jeho sedem miliónov Židov k tomu, aby na neurčitý čas ovládli päť miliónov Palestínčanov v Gaze a na Západnom brehu Jordánu. Proamerické sily v regióne a Joe Biden sa na tom nemôžu a ani nebudú podieľať.

Tri jasné skutočnosti

Takže končím tam, kde som začal. Dúfam len, že teraz sú tri veci úplne jasné.

1. Základom víťazstva vo všetkých troch vojnách je umiernená, efektívna a legitímna palestínska samospráva, ktorá dokáže nahradiť Hamas v Gaze, byť aktívnym a dôveryhodným partnerom pre dvojštátne riešenie s Izraelom, a tým umožniť Saudskej Arábii a ďalším arabským moslimským štátom obhájiť normalizáciu vzťahov so židovským štátom a izolovať Irán a jeho zástupcov.

2. Protipólmi sú Hamas a Netanjahuova krajne pravicová koalícia, ktorá odmieta urobiť čokoľvek pre obnovu, nieto ešte pre rozšírenie úlohy palestínskej samosprávy.

3. Izrael a Amerika nemôžu vytvoriť udržateľné regionálne spojenectvo po páde Hamasu ani trvalo stabilizovať Gazu, kým Benjamin Netanjahu vládne ako izraelský premiér.

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.