Advent pôsobí aj na naše zmysly: orosená modlitba, osladené čakanie i ružový outfit
Medzi veriacimi sa roráty tešia osobitnej obľube, ktorá je zdanlivo paradoxne spojená so skorým ranným vstávaním, keďže rorátne sväté omše sa obvykle slávia ešte pred svitaním pri prirodzenom svetle sviečok. Roráty sú adventnou ukážkou, že pre niekoho môže byť prioritou ranné orosenie duše oslavou Prichádzajúceho.
Prirodzené svetlo sviečok umocňuje ambíciu slávenia tejto liturgie obliecť ďalší adventný deň do iného nadprirodzeného svetla. Roráty sa z praktických pastoračných dôvodov slávia aj vo večerných hodinách. Aj v tom prípade vynikne dôležitá symbolika príchodu Božieho svetla do tmy sveta bez neho.
Rosa smerujúca k úrode
Slávenie rorátov sa dá hodnoverne zistiť v 15. storočí v spojení s viacerými prívlastkami. Keďže sa ich prax miestami spájala s honosnou výzdobou, najmä v alpských oblastiach si vyslúžili prívlastok „zlaté omše“. Spočiatku sa slávili v soboty a mariánsky charakter spolu s evanjeliom o udalostiach zvestovania viedli k ich ďalšiemu označeniu „anjelské omše“.
Mariánsky prvok prirodzene podčiarkuje odpoveď človeka na nadprirodzený krok Boha, ktorý sa narodí ako dieťa. Okrem príkladu rorátov, ktoré sa slávia do 16. decembra, je mariánsky charakter adventu umocnený sviatkami v jeho úvode i po jeho skončení.
Ôsmy december je v katolíckej cirkvi spojený so sviatkom Nepoškvrneného počatia Panny Márie, kde obsahom je počatie Bohorodičky bez obvyklého dedičného hriechu. Osoba Bohorodičky, ktorá sa v liturgickom kalendári latinskej cirkvi objaví prvého januára, je zároveň „návodom na použite“ Vianoc kresťanským spôsobom. Orosená modlitba adventu cieli okrem osvieženia duše predovšetkým na úrodu, ktorá pochádza z intímneho vzťahu s Bohočlovekom rodiacim sa na Vianoce.
Mlieko a med adventu
Zasľúbenie vytúženej zeme Izraelu sa v Starom zákone spája s typickými ingredienciami mliekom a medom. Sladkosť zasľúbenej krajiny, ktorú Boh prináša svojím fyzickým príchodom na svet, môžu vhodným spôsobom pocítiť aj naše zmysly. Podobná myšlienka mohla sprevádzať vznik typického adventného kalendára, z ktorého sa osobitne tešia deti.
Prvá tlačená verzia „vianočného kalendára“ sa objavila v evanjelickom kníhkupectve v nemeckom Hamburgu v roku 1902. Počiatky kalendára sú však úzko prepojené prvým adventným vencom z produkcie nemeckého evanjelického teológa Johanna Heinricha Wicherna. Ten ho mal vytvoriť v rokoch 1838/39 pre deti z hamburského detského domova v podobe svetelnej koruny pre prichádzajúceho Kráľa, na ktorej každý deň pribudla jedna sviečka – tenšia cez týždeň, hrubšia v nedeľu. Wichern tak vytvoril základ pre obe tradície: adventný veniec, ktorý počíta nedele, i kalendár, ktorý odrátava dni zostávajúce do Vianoc.
Adventný kalendár mal v minulosti prozaické formy: každý deň sa zmazala jedna z dvadsiatich štyroch kriedových čiar, prípadne sa do jasličiek denne pridalo jedno steblo slamy. Čokoládová verzia adventného kalendára sa rozšírila od roku 1958. Je úlohou kresťanskej výchovy rodičov, aby deti spolu so sladkosťami v otvorených okienkach ochutnávali aj sladkosť otvoreného náručia Boha.
Gaudete! Ale prečo?
Radosť z tejto skutočnosti viery chcú vyjadriť a umocniť aj liturgické farby adventného obdobia. Konkrétne sa to prejaví počas tretej adventnej nedele. Typická fialová farba adventu, ktorá symbolizuje pokánie, je naplnená svetlom a získava podobu ružovej farby liturgického rúcha alebo aj tretej adventnej sviece. Táto nedeľa má názov „Gaudete“, teda „Radujte sa!“ Podobnú „radostnú nedeľu“ pozná západná tradícia aj po preklenutí polčasu Veľkého pôstu pred sviatkami Paschy.
Radostné očakávanie znie naším postmoderným netrpezlivým ušiam ako oxymoron. Pápež Benedikt XVI. preto pripomínal, že existuje viacero druhov čakania. „Ak čas nie je naplnený zmysluplnou súčasnosťou, hrozí, že čakanie sa stane neznesiteľným. Ak niečo očakávate, ale v tej chvíli neexistuje vôbec nič, teda ak prítomnosť zostane prázdna, potom sa vám každý okamih, ktorý uplynie, zdá príliš dlhý a čakanie sa zmení na príliš ťažké bremeno, pretože budúcnosť je úplne neistá.
Na druhej strane, ak je čas zmysluplný a v každom okamihu vnímame niečo výnimočné a hodnotné, potom radosť z očakávania robí prítomnosť vzácnejšou,“ povedal pápež na začiatku piateho adventu svojho pontifikátu.
Hoci teda advent efektívne pôsobí aj na naše zmysly, jeho cieľový bod leží omnoho hlbšie.