Preskočiť na obsah
  |  

Rastúca nenávisť voči Židom je odrazom zlyhania multikulturalizmu, povedala bývalá britská ministerka vnútra

Rastúca nenávisť proti Židom je odrazom zlyhania multikulturalizmu, povedala bývalá britská ministerka vnútra Suella Bravermanová. Dodala, že od svojho vymenovania na jeseň roku 2022 viedla niekoľko zákulisných bojov, či už v otázke migrácie alebo genderizmu.

Bravermanovú v septembri odvolali pre jej komentáre na adresu propalestínskych demonštrácií v Británii – označila ich totiž za „pochody nenávisti“. Antisemitské heslá, ako napríklad „od rieky po more“, považuje za dôkaz zlyhania britskej migračnej politiky.

Ona sama už na jeseň minulého roka presadzovala zavedenie prísnych migračných kvót, vláda na Downing Street ju však „zablokovala“, pretože premiér Rishi Sunak sa s ňou opakovane odmietol stretnúť.

(telegraph)

  |  

V Juhočínskom mori došlo k zrážke čínskych a filipínskych lodí

V Juhočínskom mori došlo k zrážke čínskych a filipínskych lodí, Peking a Manila sa z incidentu navzájom obvinili.

Podľa Číny vstúpili štyri filipínske lode do vôd Spratlyho ostrovov blízko koralového atolu Second Thomas Shoal, ktoré si Peking nárokuje. Čínska pobrežná stráž tvrdí, že jedno z týchto plavidiel nerešpektovalo viacnásobné varovania a náhle zmenilo smer, pričom sa úmyselne zrazilo s čínskou loďou.

Filipíny predtým tvrdili, že do ich lode „vrazilo“ plavidlo čínskej pobrežnej stráže počas zásobovacej operácie. Hovorca filipínskej pobrežnej stráže na sociálnej sieti X napísal, že čínske plavidlo vodným delom zasiahlo tri filipínske plavidlá, pričom jednému z nich spôsobilo vážne poškodenie motora.

(tasr, afp)

  |  

Prezidenti Venezuely a Guyany sa stretnú, aby rokovali o riešení sporu o región Essequibo

Prezidenti Venezuely a Guyany sa stretnú, aby rokovali o riešení sporu o región Essequibo. Schôdzka prezidentov je naplánovaná na štvrtok 14. decembra v karibskom štáte Svätý Vincent a Grenadíny, na žiadosť Argentíny sa jej zúčastní aj brazílska hlava štátu Luiz Inácio Lula da Silva.

Svätovincentský premiér Ralph Gonsalves v liste Nicolásovi Madurovi a Irfaanovi Alimu napísal, že stretnutie sa bude konať nielen pod záštitou Spoločenstva štátov Latinskej Ameriky a Karibiku, ale aj pätnásťčlenného Karibského spoločenstva.

„Je potrebné urýchlene deeskalovať konflikt a začať primeraný dialóg medzi štyrmi očami. Obaja ste sa zhodli na tomto kroku v snahe o mierové spolunažívanie, uplatňovanie a dodržiavanie medzinárodného práva a vyhýbanie sa použitiu sily alebo hrozbám jej použitia,“ napísal Gonsalves.

Maduro a Ali vyjadrili ostro protichodné názory v súvislosti so štvrtkovým stretnutím. Venezuelský prezident na sociálnej sieti X napísal, že bude obhajovať „historické nároky“ svojej krajiny. Prezident Guyany Irfaan Ali naopak tvrdil, že chce spor vyriešiť prostredníctvom Medzinárodného súdneho dvora namiesto vyjednávania s Madurom.

(tasr, afp)

  |  

Volodymyr Zelenskyj sa zúčastní inaugurácie nového argentínskeho prezidenta Javiera Mileiho

Volodymyr Zelenskyj sa zúčastní inaugurácie nového argentínskeho prezidenta Javiera Mileiho, informovala o tom ukrajinská prezidentská kancelária.

Ukrajinský prezident zablahoželal svojmu kolegovi k víťazstvu, a zároveň mu poďakoval za jeho „jasnú podporu Ukrajiny“. „Ukrajinci si (podporu) náležite všimli a ocenili ju,“ uviedol ukrajinský prezident na sociálnej sieti X.

Milei podľa vyhlásenia jeho kancelárie Zelenskému navrhol, že Argentína by mohla usporiadať samit medzi Ukrajinou a Latinskou Amerikou.

Na nedeľňajšej inaugurácii sa podľa ruských médií zúčastní aj ruský veľvyslanec v Buenos Aires Dmitrij Feoktistov. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že Moskva zaznamenala niekoľko vyhlásení, ktoré Milei vyslovil počas volebnej kampane, Kremeľ ho však chce posudzovať až po inaugurácii.

(tasr, afp)

  |  

Astronauti objavili na ISS paradajku, ktorá sa stratila pred ôsmimi mesiacmi

Astronauti objavili na Medzinárodnej vesmírnej stanici paradajku, ktorá sa stratila pred ôsmimi mesiacmi. Kolegu, ktorý ju vypestoval, obviňovali z toho, že ju zjedol.

"Náš dobrý priateľ Frank Rubio bol už dlho obviňovaný zo zjedenia paradajky. Ale môžeme ho ospravedlniť. Našli sme ju," uviedla astronautka Jasmin Moghbeli, pričom nešpecifikovala, v ktorej časti stanice a v akom stave paradajku objavili.

Francisco Rubio familiárne zvaný Frank strávil mimo domovskej planéty rekordných 371 dní, najviac spomedzi všetkých astronautov amerického pôvodu. Paradajka, ktorú podľa vlastných slov hľadal 20 hodín, sa stala jednou z dvanástich, ktoré úspešne dozreli v podmienkach mikrogravitácie.

(guardian)

  |  

Neformálna rozlúčka so Schwarzenbergom "Karel žije dál" sa konala v pražskej Lucerne

Konala sa neformálna rozlúčka so Schwarzenbergom "Karel žije dál". V pražskej Lucerne sa s kniežaťom lúčili prostredníctvom koncertov, filmových projekcií či výstavy.

Ako informoval spravodajský web Novinky.cz, na akciu prišli stovky ľudí - napr. bývalý vládny politik, diplomat, disident a signatár Charty 77 Alexandr Vondra, ktorý označil Schwarzenberga za učiteľa.

"My sme boli vagabundi na Hrade a vymodlili sme si tohto úžasného človeka, aby nás učil," uviedol Vondra.

Niektorí návštevníci na sebe mali tričká odkazujúce na Schwarzenbergovu prezidentskú kampaň z roku 2013 - šlo o podobizeň kniežaťa s punkovým účesom. Hosťom sa podávalo víno zo schwarzenberských viníc v Kutnej Hore.

Netradičnú rozlúčku s politikom pripravili jeho priatelia a bývalý tím Schwarzenbergovej prezidentskej kampane. Vychádzali z kampaňových motívov od výtvarníka Davida Černého, ktorý sa inšpiroval sloganom Punk's Not Dead.

https://twitter.com/ZurekHonza/status/1733547505076310473

Ako informoval iDNES.cz, táto "punková pocta“ v Lucerne nadviazala na smútočný obrad v Katedrále svätého Víta na Pražskom hrade.

Zádušnú omšu za knieža Karla Schwarzenberga, ktorý zomrel 12. novembra vo Viedni, sledovali nielen pozvaní hostia v chráme, ale aj ľudia zhromaždení na Hradčanskom námestí pred Pražským hradom, kde bola nainštalovaná veľkoplošná obrazovka.

Rakvu z katedrály vyniesli za spevu koledy Narodil se Kristus Pán, ako si bývalý minister zahraničných vecí želal. Následne zaznel aj smútočný marš skomponovaný pre maršálka Schwarzenberga, jedného z najvýznamnejších českých vojvodcov, ktorý velil víťazným spojeneckým jednotkám v bitve pri Lipsku proti Napoleonovi.

Zádušné omše za bývalého ministra zahraničných vecí ČR, poslanca, senátora, kancelára prezidenta ČR Václava Havla a príslušníka jedného z najstarších európskych šľachtických rodov
sa uskutočnia ešte vo viedenskej Katedrále svätého Štefana (16. decembra), v Murau v Rakúsku (9. januára), v nemeckom meste Schwarzenberg (11. januára), 16. januára v miestnej časti Kutnej Hory Sedlec, 17. januára v Orlíku nad Vltavou a 18. januára v Českom Krumlove.

(tasr)