Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nový návrh dohody z klimatického samitu COP28 vyzýva na odklon ľudstva od fosílnych palív

Nový návrh dohody z klimatického samitu COP28 v Dubaji vyzýva na odklon ľudstva od fosílnych palív. V návrhu dokumentu však nie je formulácia o "postupnom vyradení" fosílnych palív, ktorú žiadalo viac ako 100 krajín.

Apeluje sa v ňom na "odklon od fosílnych palív spravodlivým, riadnym a nestranným" spôsobom, aby sa dosiahla uhlíková neutralita do roku 2050 v súlade s vedeckými poznatkami a vrchol v množstve emisií v roku 2025.

Formulácie textu predošlej verzie dohody považovali Európska únia, Spojené štáty, malé ostrovné štáty a mnohé juhoamerické krajiny za príliš vágne v súvislosti s fosílnymi palivami. Proti návrhu textu boli aj Čína a USA.

Ide už o tretiu verziu návrhu dokumentu, ktorý bol predstavený pod záštitou predsedu COP28 Sultána Ahmada al-Džábira, šéfa štátnej ropnej spoločnosti Spojených arabských emirátov. Delegáti samitu strávili rozhovormi celú noc.

Podľa pôvodných plánov sa COP28 mal skončiť v utorok okolo poludnia – po takmer dvoch týždňoch prejavov, demonštrácií a vyjednávaní. Konferencia sa však predĺžila, pretože jej účastníci sa snažili dohodnúť na znení záverečného vyhlásenia.  

(tasr, ap, afp)

Minúta  |  

Spoločnosť Blue Origin obnovuje suborbitálne lety po vlaňajšej nehode

Spoločnosť Blue Origin miliardára Jeffa Bezosa oznámila, že 18. decembra plánuje vypustiť svoju suborbitálnu raketu New Shepard. Na palube nebude žiadna posádka, ale 33 vedeckých a výskumných nákladov.

Pôjde o prvú misiu od vlaňajšej nehody, v dôsledku ktorej spoločnosť až do odvolania pozastavila svoje suborbitálne lety.

Blue Origin dosiaľ dopravila do vesmíru vyše 31 cestujúcich pomocou vertikálne štartujúcej rakety, jej lety však boli pre nehodu zo septembra 2022 pozastavené. Spoločnosť v marci určila, že príčinou nehody bola "štrukturálna porucha" trysky motora rakety.

(tasr, afp, reuters)

Minúta  |  

Bulhari protestovali proti demontáži pamätníka sovietskej armády

Demonštranti v bulharskej Sofii protestovali proti odstráneniu 37-metrového pamätníka venovaného sovietskej armáde, ktorý postavili pred takmer 70 rokmi. Tvrdia, že odstránenie pamätníka, ktorý označili za symbol víťazstva nad fašizmom, je nezákonné.

Na protest preto zablokovali križovatku neďaleko Orlovho mosta v centrálnej časti bulharského hlavného mesta.

"Regionálne úrady sa rozhodli demontovať pamätník sovietskej armády po tom, čo sa ukázalo, že predstavuje pre miestnych obyvateľov hrozbu," uviedla oblastná správkyňa Sofie Vjara Todeva, pričom upozornila na fakt, že odborníci hlásili porušenie konštrukcie.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová označila odstránenie pamätníka za "barbarské správanie bulharskej strany, ktoré sa nedá ospravedlniť ani odpustiť".

Očakáva sa, že pamätník po odmontovaní z jeho pôvodného miesta vystavia v Múzeu socialistického umenia v Sofii. Odstránenie tohto pamätníka sľuboval už pred voľbami novozvolený starosta bulharskej metropoly Vasil Terziev.

Podľa októbrového prieskumu väčšina Sofijčanov súhlasí s premiestnením pamätníka do múzea alebo s jeho úplným zničením. Jeho zachovanie si praje tretina.

(tasr, dpa, afp)

Minúta  |  

Biden uistil Zelenského, že Ukrajinu neopustí

Joe Biden prisľúbil Volodymyrovi Zelenskému, že "Ukrajinu neopustí". "Budeme pokračovať v zásobovaní Ukrajiny zbraňami a vybavením tak dlho, ako to bude možné," povedal americký prezident.

Vladimir Putin podľa Bidena počíta s tým, že Spojené štáty už nebudú podporovať Ukrajinu. "Musíme mu dokázať, že sa mýli," povedal a v tejto súvislosti vyzval americký Kongres, aby schválil nový balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu.

Zelenskyj po stretnutí s Bidenom v Bielom dome uviedol, že od Kongresu dostal "pozitívne" signály týkajúce sa ďalšej vojenskej pomoci pre Ukrajinu, ale počká si na výsledky. "Vieme, že musíme oddeliť slová a konkrétne výsledky," dodal na spoločnej tlačovej konferencii.

(tasr, afp, cnn)

Minúta  |  

Valné zhromaždenie OSN prijalo drvivou väčšinou rezolúciu žiadajúcu okamžité humanitárne prímerie v Pásme Gazy

Valné zhromaždenie OSN prijalo drvivou väčšinou rezolúciu žiadajúcu okamžité humanitárne prímerie v Pásme Gazy. Rezolúcia uvádza, že Palestínčania a Izraelčania musia byť chránení v súlade s medzinárodným humanitárnym právom.

Rezolúcia zároveň vyjadruje "veľké znepokojenie nad katastrofálnou humanitárnou situáciou v Pásme Gazy a utrpením palestínskeho civilného obyvateľstva". Žiada aj "okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých rukojemníkov, ako aj zabezpečenie humanitárneho prístupu" do Gazy.

Na prijatie rezolúcie bola potrebná dvojtretinová väčšina. Hlasovalo za ňu 153 krajín, desať členov svetovej organizácie bolo proti vrátane USA a Izraela a 23 sa zdržali hlasovania.

(tasr, ap, afp)

Minúta  |  

Vláda dezignovaného poľského premiéra Donalda Tuska získala dôveru dolnej komory parlamentu

Vláda poľského premiéra Donalda Tuska získala dôveru dolnej komory parlamentu nazývanej Sejm. Za vyslovenie dôveru hlasovalo 248, proti 201 poslancov. Na stredu sa očakáva oficiálne menovanie prezidentom Andrzejom Dudom.

Po voľbách z polovice októbra bolo jasné, že dovtedajšia opozícia bude mať v Sejme väčšinu. Dohodu o spolupráci podpísala už pred mesiacom Tuskova Občianska platforma, stredopravá aliancia Tretia cesta a strana Nová ľavica.

(tasr, afp, pap)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.