Mestá a župy vlani zaradili spiatočku a ekonomicky padli na úroveň spred siedmich rokov. Bratislavu stiahol Devín
Dlhy rástli a prostriedky na bežných účtoch klesli na 10-ročné minimum. Mestá a župy dostali v roku 2022 poriadne zabrať. Dobiehajúce dôsledky pandémie, ale aj inflácia, sa podpísali na hospodárení samospráv, ktoré zhodnotil Inštitút pre ekonomické a sociálne otázky. Výsledky naznačujú nielen medziročné zhoršenie, ale pokles k úrovni z roku 2015.
Mestská časť Devín bojuje s dlhmi. Foto: Visit Bratislava.
Vlaňajšok sa do dejín však zapíše aj výrazným nárastom cien energií, tovarov či služieb. Finančná kondícia slovenských miest výrazne utrpela. Metodika, podľa ktorej INEKO hodnotí finančné zdravie, zahŕňa viaceré parametre: celkový dlh, dlhovú službu, bilanciu bežného účtu a záväzky po lehote. Na základe toho každý hodnotený subjekt dosiahne isté skóre.
Výsledky priniesli priemerné skóre finančného hodnotenia za všetky slovenské mestá 4,23, pričom maximum je 6,00. Za rok 2022 ide o medziročné zníženie o 0,12 bodu. A hodnotilo sa 141 miest. Spomedzi nich sa k "výbornému finančnému zdraviu", a teda hodnoteniu nad 5 bodov, dopracovalo len 37 miest, čo oproti predchádzajúcemu roku, keď ich bolo 59, predstavuje výrazné zhoršenie.
V prvej päťke sa len premiešali
Zvíťazilo Krásno nad Kysucou s 5,69 bodu. Striebro si odnáša Tvrdošín, ktorý získal len o 0,02 bodu menej. A trojicu uzatvára Dubnica nad Váhom so skóre 5,63. Víťaz zosadil Nové Mesto nad Váhom, ktoré skončilo štvrté (5,60) a za ním sa umiestnil Svätý Jur s 5,55 bodu. V prvej pätici tak ostali tí istí hráči, akurát v inom poradí.
Finančné zdravie celej stovky miest bolo ohodnotené ako "dobré". Ich skóre sa teda hýbalo medzi štyrmi a piatimi bodmi. No a takzvané dostatočné finančné zdravie v rozmedzí troch a štyroch bodov si vyslúžila Bratislava, Zlaté Moravce, Levoča a Považská Bystrica. "Postavenie týchto miest v rebríčku signalizuje ich relatívne nižšiu finančnú stabilitu a potenciálne problémy v budúcnosti," vysvetľuje inštitút.
Metropola však bola hodnotená ako celé mesto, teda magistrát a všetky mestské časti spolu. A tu významnú rolu zohrala problémová mestská časť Devín. Tlačí si pred sebou obrovský dlh a záväzky po lehote splatnosti, je dokonca už roky v nútenej správe. Inak Bratislava dosiahla na vyššie pásmo, keďže ani magistrát, ani žiadna ďalšia mestská časť nemajú hodnotenie nižšie ako 4 body.
Žiadne mesto vlani zákonnú hranicu dlhu neprekročilo
Napriek náročnému obdobiu si mestá v roku 2022 dokázali udržať svoju mieru zadlženia relatívne pod kontrolou. Priemerné zadlženie miest síce stúplo, no iba mierne. "Došlo k jeho nárastu z 21,56 percenta na 23,23 percenta," vyčísľuje sa v hodnotení. Ani jedno mesto dokonca neprekročilo zákonnú hranicu celkového dlhu na úrovni 60 percent bežných príjmov predchádzajúceho roka a takisto ani prvé sankčné pásmo dlhovej brzdy pre samosprávy (50 percent).
Najzadlženejšie boli ku koncu vlaňajška Zlaté Moravce (48,1 percenta). Nasledujú Leopoldov a Veľký Šariš s rovnakou mierou zadlženosti (40,2 percenta), potom Myjava (39,3 percenta), Považská Bystrica (37,4 percenta), Nová Dubnica (37,1 percenta) a Prešov (36,9 percenta). "Relatívne vysoké dlhy mali spomedzi veľkých miest aj Dunajská Streda (36,0 percenta), Snina (35,2 percenta), celá Bratislava (agregovaná hodnota 34,6 percenta), Bardejov (34,2 percenta) a Čadca (33,2 percenta)," dodáva inštitút.
V prípade Bratislavy je síce reč o sumárnom údaji za magistrát aj mestské časti, ale dlh bratislavského magistrátu predstavoval až 47,9 percenta. Ide tak o druhú najviac zadlženú mestskú samosprávu. Štatistiku celého hlavného mesta vylepšilo započítanie prevažne nižších dlhov mestských častí.
Inštitút si pri hodnotení všíma aj bilanciu bežného účtu. Tá totiž vypovedá o tom, ako dokáže mesto kryť svoje bežné výdavky z bežných príjmov. Preto platí, že čím väčší prebytok pri svojom bežnom hospodárení má, tým väčší je priestor na zveľaďovanie vlastného majetku. Práve tu sa inflácia a vyššie spomenuté faktory podpísali najviac. Prebytky, ktoré mestá na svojich účtoch vytvorili, na podklade toho poklesli.
"Vo výsledku sme zaznamenali najmenej dobrú hodnotu spomedzi celých uplynulých 10 rokov – priemerný prebytok bežného účtu dosiahol +4,1 percenta, čo je významne menej ako napríklad v roku 2016, keď sme, naopak, zaznamenali najlepšiu hodnotu (+10,9 percenta)," informuje hodnotiaci materiál.
Kladnú bilanciu bežného účtu vlani zaznamenalo 131 zo všetkých 141 miest. Darilo sa predovšetkým Novému Mestu nad Váhom, kde dosiahli prebytok +17 percent, Leopoldovu (+16,6 percenta) a Krásnu nad Kysucou (+14,7 percenta).
Na opačnom konci sa ocitol Veľký Meder (-5,1 percenta). "Deficitne hospodárili aj v Piešťanoch (-2,7 percenta), Zlatých Moravciach (-1,7 percenta), Veľkých Kapušanoch (-1,4 percenta) a na košickom magistráte (-1,2 percenta)," prezrádza INEKO s dôvetkom, že deficit na bežnom účte je jednoznačne nežiaducim javom, keďže podľa zákona majú byť bežné rozpočty schvaľované ako prebytkové alebo vyrovnané.
Metropola Slovenska a metropola východu sú špecifické
Nielen Bratislava, ale aj Košice sú členené aj na samostatne hospodáriace mestské časti. V tom sú tieto samosprávy výnimkou. Majú ešte navyše každá svoj magistrát ako ďalšie nezávislé samosprávy – pre zjednodušenie ich však inštitút zahrnul s mestskými časťami do jedného porovnania.
V rámci Bratislavy sa výsledkami môžu pochváliť mestské časti Jarovce, Vajnory a Petržalka. Naopak, spomínaný Devín, Ružinov či bratislavský magistrát v konečnom dôsledku stiahli hodnotenie metropoly do nižšieho pásma.
Víťazmi v Košiciach sa stali časti Krásna, Barca a Dargovských Hrdinov. Nedarí sa Perešu, košickému magistrátu a pri časti Džungľa.
Župám sa výrazne zhoršilo finančné zdravie tretí rok v rade
Ani vyššie územné celky (VÚC) nenadviazali na trend z pokrízových rokov, keď sa im v rokoch 2012 až 2014 a 2016 až 2019 darilo medziročne znižovať svoju zadlženosť. Vlani ich dlh v priemere narástol z 30,6 percenta na 32,3 percenta ročných bežných príjmov.
Podobne ako mestám sa im vlani zhoršil aj ďalší významný ukazovateľ hospodárenia. Priemerný prebytok totiž klesol na bežných účtoch z +8,3 percenta na 7,6 percenta. "Mierne narástli aj záväzky viac ako 60 dní po lehote splatnosti," uvádza sa v hodnotení. Inštitút konštatuje, že to všetko prispelo k zhoršeniu priemerného finančného zdravia VÚC z 4,47 na 4,35 bodu a ide tak o tretie relatívne významné zhoršenie v rade.
Pozitívom je, že žiadna spomedzi ôsmich žúp na Slovensku neprekročila zákonnú hranicu pre celkový dlh na úrovni 60 percent a takisto ani prvé sankčné pásmo dlhovej brzdy pre samosprávy (50 percent).
Nedarilo sa v Bratislavskom samosprávnom kraji, ktorý zaevidoval najvyšší dlh (43,8 percenta). Naopak, najlepšie dopadla nitrianska župa (14,6 percenta). A skokanom roka 2022 je Trnavský kraj, ktorý bol v znižovaní dlhu najlepší. Banskobystrickej župe však poskočil najviac.
Pokiaľ ide o bilanciu bežného účtu, všetky župy dosiahli vlani kladné hodnoty (prebytky). "Najlepšie hospodárila bratislavská (+10,6 percenta), trnavská (+10 percent), prešovská (+9,9 percenta) a trenčianska župa (+8,5 percenta)," vyčísľuje INEKO s tým, že priemerná bilancia bežných účtov všetkých krajov klesla na +7,6 percenta, čo je najmenej dobrý výsledok od roku 2015.
Víťazom sa stal Trnavský samosprávny kraj, ktorý si vlani siahol na prvenstvo po druhom mieste z predchádzajúceho roka. Získal skóre 4,88 bodu, čím vystriedal na čele nitriansku župu. No a najmenej sa darilo žilinskej župe s hodnotením 4,23 bodu a to aj napriek tomu, že si medziročne mierne polepšila. "Všetky kraje vykazujú „dobré“ finančné zdravie (skóre medzi 4 a 5 bodmi)," uzatvára inštitút.
Viac informácií o metodike a výsledkoch hospodárenia samospráv, ako aj podrobné dáta o rozpočtoch a hospodárení ich podriadených organizácií nájdete tu.
