Dunajské veľryby zostali v Rumunsku. Vyzu u nás vyhubila chamtivosť a moderný pokrok

V minulosti, približne do 17. storočia, sa každý rok na jeseň konalo pri brehoch Dunaja veľkolepé, prírodné divadlo. Proti prúdu rieky neúnavne plávali stovky obrovských, niekoľkometrových veľrýb.

Boli to vyzy — najväčšie ryby, aké bolo možné v Dunaji vidieť a uloviť. V strážnych búdach, rozmiestnených na brehu Dunaja, sedávali pozorovatelia, ktorí hlásili ich príchod. Ťah výz bola veľmi významná udalosť, na ktorú čakali stovky ľudí, roztrúsených v okolí rieky.

Vyzy plávali proti prúdu vo veľkých húfoch, podaktoré občas vystrčili chrbát nad hladinu. Až vtedy bolo vidno, aké sú skutočne obrovské!

V záznamoch bratislavských rybárskych cechov sa píše, že kapitálne kusy mali aj desať metrov. Chytiť veľkú vyzu bola vždy ohromná udalosť a prísľub skvelého obchodu. Vyza sa na Slovensku lovila od nepamäti na viacero spôsobov.

Najúčinnejšie boli lovné ploty, ktoré rybári nastavali rybám do cesty. Do dna rieky zatĺkli koly a do medzier medzi nimi nastražili siete. Ryby potom vyhnali z úkrytov v hlbokej vode hlukom, búchaním, krikom alebo streľbou z dela. Keď sa v panike zamotali do sietí, boli nabodávané na veľké harpúny.

Vo Viedni existovali mäsiarstva špecializované na výsek výz, kde vedeli šikovní rybári svoj úlovok fantasticky speňažiť. Z Podunajska sa vyzy vyvážali aj do Prahy, Mníchova, Krakova a až do Paríža. Ich mäso bolo o to cennejšie, že sa smelo jesť aj v čase pôstov.

Podobne ako mäso ostatných jeseterovitých rýb. Posledná zdokumentovaná vyza v Dunaji bola ulovená do záťahovej siete pri Paksi v Maďarsku v roku 1987. Merala tri metre a vážila 181 kilogramov. Zrejme zostala po vybudovaní Železných vrát „uväznená“ v úseku nad priehradou.

Vyza je morská ryba, no rozmnožuje sa v riekach. Jej veľkosť môže dosahovať až 10 metrov, váži aj tri tony a jej vrcholný vek sa pohybuje okolo 200 rokov. Zaujímavosťou je, že na jej chrbte sa nachádzajú ostne, čím pripomína čínskeho draka.

Tie však postupom veku zanikajú. Apetít veľkej ryby logicky s vekom rastie. A nielen ten. Rozrastá sa aj spektrum jedálnička, čiže s vyšším vekom sa stáva len mäsožravou a požiera väčšie ryby. Smutné však je, že aj napriek jej majestátnosti veľké jedince už neuvidíte.

Stali sa legendami či súčasťou expozícií v múzeách. Vyza veľká je totiž aj veľmi obľúbeným cieľom pytliakov. (Prirodzené prostredie vyzy tvorilo napríklad aj Česko, Slovensko či Maďarsko).

Dnes sa už vyza chodí neresiť len do ruských riek Ural a Volga a na deltu Dunaja. Asi 20 km do rumunských vôd. Do európskej rieky sa však vyzy vracajú len v čase neresenia. Väčšinu života prežijú v Čiernom, Kaspickom a Azovskom mori.

Dunaj si vyzy vyberali obzvlášť rady. Proti jeho prúdu dokázali prekonať aj stovky kilometrov. Existujú jarné a jesenné línie vyzích populácií. Jarné migrujú logicky na jar, jesenné prezimujú po migrácii v dunajskej delte. Keď vyzy tiahli hore Dunajom, tlačili sa často aj do prítokov — Moravy, Váhu, Hrona či Ipľa.

Obrovská nevyužitá energia vodného toku Dunaja však nedala ľuďom najmä v 20. storočí spávať. Preto vybudovali na rieke viacero vodných diel. Najväčšie sú Železné vráta, ktoré vznikli začiatkom 70. rokov na srbsko-rumunskom úseku Dunaja. Potom v roku 1992 pribudlo aj naše slávne-neslávne vodné dielo Gabčíkovo.

Práve Železné vráta sú príčinou, prečo nemôžu veľké ryby migrovať proti prúdu na neresiská. Je to veľmi smutný pohľad na migrujúce ryby, ktoré sa v pravidelných intervaloch vracajú pod priehradu a tam márne čakajú, lebo nedokážu prejsť neprekonateľnou bariérou.

Vo vyspelých krajinách je bežné stavať popri priehradách rôzne rybovody, či dokonca rybie výťahy. Tie pomáhajú podobne veľkým rybám prekonávať prekážky v pôvodných migračných trasách.

V prípade výz je však problémom veľkosť týchto stavieb. Väčšinou sa totiž konštruujú pre menšie ryby, takže postaviť rybovod, ktorým by prešla povedzme dvojtonová ryba, je komplikované. Samozrejme, ťažko technicky uskutočniteľné a teda poriadne drahé.

Ale prečo je práve vyza vychýreným terčom rybolovu a na území Ruska je jej lov už považovaný za trestný čin? Kedysi sa vyza lovila pre delikátne mäsko, ktorého bolo vďaka jej rozmerom veľa. Najväčšie lákadlo, ktoré v sebe ryba má, sú však jej ikry.

Práve tie sú zdrojom najväčšieho a najkvalitnejšieho kaviáru na svete. Tonová vyza má v sebe aj 150 kg špičkového kaviáru, ktorý sa kedysi vyvažoval zlatom. Aj dnes je absurdne drahý.

Napriek tomu, že ochrana prírody nepatrí na Slovensku už dlhodobo k priveľkým prioritám, buďme trochu optimisti. Ak sa podarí zahraničným ichtyológom presadiť vytvorenie vhodných doplnkových technických stavieb v priehradách, svitá aj pre vyzu nádej.

Rybovody reálne pomôžu obnoviť migračné trasy rýb. O dvadsať až tridsať rokov sa možno vyzy a jesetery dostanú „prirodzenou“ cestou aj do nášho úseku Dunaja. A znovu budeme všetci s úžasom obdivovať majestátne dunajské veľryby.