Kritika pravoslávnych a dištancovanie sa gréckokatolíkov. Žehnanie homosexuálnych párov čelí kritike z východu

Na jednej strane nechce text protirečiť doterajšiemu učeniu cirkvi o manželstve a nepripúšťa možnosť liturgického požehnávania homosexuálnych zväzkov, no súčasne legitimizuje formu ich „spontánnych“ požehnaní, ak prosia o to, „aby všetko, čo je v ich živote a vzťahoch pravdivé, dobré a ľudsky platné, bolo obohatené, uzdravené a pozdvihnuté prítomnosťou Svätého Ducha“. Prefekt Dikastéria Víctor Manuel Fernandez sa to v rozhovore pre The Pillar pokúsil vysvetliť nie celkom jednoznačným tvrdením: „Požehnávané sú páry. Zväzky medzi nimi požehnávané nie sú z dôvodov, ktoré sú v dokumente opakovane vysvetlené vzhľadom na pravý význam kresťanského manželstva a sexuálnych vzťahov.“ Ako presne treba rozlišovať páry od ich zväzkov už v rozhovore objasnené nebolo.

Nás sa to netýka

Po negatívnom stanovisku viacerých latinských biskupských konferencií sa ozvala aj východná časť „katolíckych pľúc“. Spomedzi dvadsiatich troch východných katolíckych cirkví zareagoval oficiálne ako prvý predstaviteľ tej najpočetnejšej kyjevský vrchný arcibiskup Svjatoslav Ševčuk. Prímas vyše päťmiliónovej Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi zverejnil k záležitosti v piatok 22. decembra komuniké, ktorým reagoval na početné apely svojho kléru i laikov. Hneď v úvodnom bode arcibiskup stanovuje, že dokument Fiducia Supplicans sa „vzťahuje výlučne na latinskú cirkev a nemá právnu silu pre veriacich Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi“.

Svoje stanovisko odôvodnil arcibiskup faktom, že dokument sa nezaoberá otázkami viery a morálky a nezachytáva význam požehnania vo východných katolíckych cirkvách, ktorý sa od pohľadu latinskej cirkvi očividne líši. Keďže sa okrem toho dokument explicitne neodvoláva na žiadne predpisy Kódexu kánonov pre východné cirkvi, vzťahuje sa výlučne na latinskú cirkev a nemá právnu silu pre veriacich ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi. Naopak, predpisy Kódexu jej ukladajú povinnosť zachovávať a vážiť si svoje liturgické, teologické, kánonické a duchovné dedičstvo. A to sa vzťahuje konkrétne aj na otázku požehnania.

Východné požehnanie je iné

V poslednom štvrtom bode komuniké preto arcibiskup Ševčuk bližšie opisuje tento východný pohľad, podľa ktorého „požehnanie znamená schválenie, povolenie alebo dokonca príkaz na konkrétny druh konania, modlitby a asketických praktík vrátane určitých druhov pôstu a modlitby. Požehnanie kňaza má vždy evanjelizačný a katechetický rozmer, a preto nemôže v žiadnom prípade protirečiť učeniu katolíckej cirkvi o rodine ako o vernom, nerozlučnom a plodnom zväzku lásky medzi mužom a ženou“, odôvodňuje stanovisko arcibiskup. Tento princíp určuje aj pastoračnú prax, v ktorej je potrebné „vyhnúť sa nejednoznačným gestám, vyhláseniam a konceptom, ktoré by skresľovali alebo prekrúcali Božie slovo a učenie Cirkvi“, ukončil spolu s požehnaním komuniké arcibiskup Ševčuk.

Prekážka cirkevnej jednoty?

Dokument Fiducia Supplicans komentoval aj pravoslávny metropolita Hilarion Alfejev, niekdajší šéf Oddelenia pre vonkajšie záležitosti Ruskej pravoslávnej cirkvi. Bývalá dvojka Moskovského patriarchátu a súčasný pravoslávny metropolita Budapešti sa v rozhovore s Rodom Dreherom k dokumentu vyjadril negatívne vo viacerých aspektoch. V rozhovore, ktorý bol zverejnený na YouTube kanáli Jesus Portal, metropolita priznal že ho tento krok šokoval, pretože sa „vždy na rímskokatolícku cirkev pozerali ako na maják tradičného kresťanstva“.

Na Dreherovu otázku, ako vatikánsky dokument ovplyvní ekumenické rozhovory medzi katolíkmi a pravoslávnymi, odpovedal hierarcha jednoznačne. „Ak sme realisti, nemôžeme dúfať v opätovné zjednotenie katolíkov a pravoslávnych. Môžeme skromne dúfať v určitú formu lepšieho vzájomného porozumenia. Takéto kroky nás však, samozrejme, nezbližujú, ale vytvárajú nové deliace čiary, problémy,“ povedal metropolita.

Dokument považuje za nebezpečnú pascu a odklon od tradičného učenia cirkvi, hoci samotný text dokumentu tento odklon odmieta. Namiesto falošného súcitu, ktorý nazval výrazom „pastoračná kondenzácia“, sa metropolita vyjadril za prístup „pastoračnej zodpovednosti“. V praxi to podľa metropolitu znamená neschvaľovať hriešny životný štýl, ale predstaviť im pravé učenie cirkvi a pomôcť urobiť správne rozhodnutie. V tejto línii súhlasil metropolita so záverečným obrazom cirkvi ako nemocnice, kde sa nepodávajú len opiáty na maskovanie a potláčanie bolesti, ale kde sa na bolesť nezriedka používa „duchovná chirurgia“.