Čo vieme o čínskej špionáži, v čom sa líši od CIA a akí úspešní sú Číňania proti Američanom. Veľká analýza New York Times

Čínska agentúra, známa ako MSS, ktorá bola kedysi plná agentov, ktorých hlavným zdrojom informácií boli klebety na pozadí večierkov na veľvyslanectvách, sa teraz postupne vyrovnáva CIA v oblasti zhromažďovania a utajovania informácií po celom svete.

Dnes majú čínski agenti v Pekingu to, o čo žiadali: systém umelej inteligencie, ktorý sleduje amerických a iných špiónov, uviedli americkí predstavitelia a osoba oboznámená s transakciou, ktorá poskytla informácie pod podmienkou, že denník New York Times nezverejní mená zúčastnených zmluvných firiem. Výdavky CIA na Čínu od začiatku Bidenovej vlády sa zdvojnásobili a Spojené štáty prudko zintenzívnili špionáž čínskych spoločností a ich technologického pokroku.

Tento článok je založený na rozhovoroch s viac ako dvoma desiatkami súčasných a bývalých amerických štátnych úradníkov, z ktorých väčšina hovorila pod podmienkou anonymity, a na preskúmaní interných dokumentov čínskej spoločnosti a verejne dostupných dokumentov MSS.

Hra duchov

Súperenie medzi americkými a čínskymi špionážnymi agentúrami pripomína rivalitu medzi KGB a CIA počas studenej vojny. V tomto období Sovieti vybudovali agentúru, ktorá bola schopná kradnúť najtajnejšie americké tajomstvá a viesť tajné operácie a zároveň vychovávať vynikajúcich politických vodcov vrátane ruského prezidenta Vladimíra Putina.

Je tu však významný rozdiel. Vďaka hospodárskemu rozmachu Číny a jej priemyselnej politike je MSS. schopná využívať nové technológie, ako je umelá inteligencia, aby čelila americkým špiónom tak, ako to Sovieti nedokázali. A tieto technológie sú hlavnými trofejami v špionážnom úsilí Číny a Spojených štátov.

„Najmä v Číne sa využívanie existujúcich technológií alebo obchodných tajomstiev iných krajín stalo populárnou skratkou podporovanou vládou," povedala Jun Sun, riaditeľka čínskeho programu Stimsonovho centra, výskumného inštitútu so sídlom vo Washingtone. „Naliehavosť a intenzita technologickej špionáže sa výrazne zvýšili."

MSS zintenzívnila zber spravodajských informácií o amerických spoločnostiach vyvíjajúcich technológie s vojenským aj civilným využitím, zatiaľ čo CIA, čo je zmena oproti situácii spred niekoľkých rokov, vynakladá prostriedky na zber údajov o čínskych spoločnostiach vyvíjajúcich umelú inteligenciu, kvantové výpočtové technológie a ďalšie podobné nástroje.

Hoci americká spravodajská komunita už dlho zhromažďuje ekonomické informácie, zhromažďovanie podrobných informácií o komerčnom technologickom pokroku mimo obranných spoločností bolo kedysi druhom špionáže, ktorému sa Spojené štáty vyhýbali.

Informácie o vývoji nových technológií v Číne sa však v súčasnosti považujú za rovnako dôležité ako informácie o jej konvenčnej vojenskej sile alebo machináciách jej vodcov.

David Cohen, zástupca riaditeľa agentúry, uviedol, že pod vedením prezidenta Bidena CIA investuje a reorganizuje sa, aby mohla čeliť výzve získavania informácií o čínskych pokrokoch. Agentúra zriadila Centrum pre čínske operácie a Technologické spravodajské centrum.

„Počítame tanky a venujeme sa schopnostiam rakiet dlhšie, než sa tak ostro zameriavame na schopnosti polovodičov, algoritmov umelej inteligencie alebo biotechnologických zariadení," povedal v rozhovore Cohen.

Niektorí politici však v súkromí tvrdia, že toto úsilie je stále nedostatočné a že čínske spoločnosti a armáda svojím pokrokom prekvapujú americkú vládu.

V Číne sa postavenie MSS za vlády Si Ťin-pchinga, ktorý oceňuje odvážne spravodajské akcie a silný bezpečnostný štát, len zvýšilo.

V októbri 2022 komunistická strana povýšila šéfa MSS Čchena Wen-čchinga na najvyššieho bezpečnostného predstaviteľa strany a člena 24-členného politbyra, čo ho robí prvým šéfom spravodajských služieb za posledné desaťročia, ktorý sa dostal do tohto orgánu. Jeho nástupca, Čchen I-sin, dlhoročný poradca Si Ťin-pchinga, rozšíril verejné povedomie o MSS. Dostal široký mandát, ktorý zahŕňa represiu voči americkým a iným zahraničným spoločnostiam, ktoré vykonávajú podnikové vyšetrovanie čínskych firiem, a to aj v súvislosti s vojenskými väzbami a porušovaním ľudských práv.

MSS má zahraničné kompetencie CIA a domáci mandát FBI v kombinácii s autoritatívnym prístupom. Má za úlohu vykonávať zber spravodajských informácií a operácie v zahraničí, ako aj obmedzovať zahraničný vplyv v Číne a potláčať takzvanú podvratnú činnosť. Jej poslanie je výslovne politické: brániť komunistickú stranu pred všetkým čo je vnímané ako hrozba.

Súčasný minister Čchen I-sin opakovane zdôrazňoval lojalitu Si Ťin-pchingovi. V júni povedal dôstojníkom, aby „z celého srdca prijali" „kľúčový" status Si Ťin-pchinga.

Pod vedením Čchena I-sina ministerstvo využíva sociálne médiá na šírenie správ o hrozbách. „Mnohostranné obštrukcie, zadržiavanie a potláčanie zo strany Spojených štátov spôsobia len to, že Čína bude ešte tvrdšia a sebestačnejšia," uviedla MSS na novom účte WeChat.

V auguste MSS vydala samostatné oznámenia, v ktorých tvrdila, že chytila dvoch čínskych občanov, ktorí špehovali pre CIA, pričom jedného z nich naverboval americký agent v Japonsku a druhého v Taliansku. V októbri MSS a čínska štátna televízia oznámili prípad, v ktorom bol výskumný pracovník inštitútu obranného priemyslu naverbovaný americkým agentom, keď bol hosťujúcim vedeckým pracovníkom na americkej univerzite. Po návrate do Číny potom odovzdal Američanom kópie tajných dokumentov a neskôr bol zadržaný v roku 2021.

Oznámenia naznačovali, že CIA v Číne obnovovala sieť, ktorú čínski kontrarozviedkoví dôstojníci zdecimovali pred viac ako desiatimi rokmi.

CIA neuvádza, či osoby zadržané v zahraničí na základe obvinení zo špionáže sú špiónmi Spojených štátov. Podľa ľudí oboznámených so správami amerických tajných služieb však aspoň niektorí zo zadržaných čínskych občanov pracovali pre Spojené štáty. Podľa nich však neexistujú dôkazy o tom, že MSS rozbila sieť, a prípad v Taliansku je starý viac ako rok.

MSS podniká vlastné agresívne kroky v zahraničí vrátane náboru krajne pravicového belgického politika a prenasledovanie kritikov strany z radov etnických Číňanov. Jeden z agentov si podľa obžaloby ministerstva spravodlivosti najal miestneho súkromného detektíva, aby fyzicky napadol čínsko-amerického kandidáta do amerického Kongresu na Long Islande. Ďalší muž je obvinený z pomoci pri zakladaní organizácie v New Yorku, ktorá lákala disidentov.

Čínska agentúra útočí

Ústredná vláda v Pekingu zriadila MSS v roku 1983 počas reorganizácie bezpečnostných jednotiek. Celé desaťročia sa tento úrad snažil získať priazeň straníckych vodcov. Jeho čínsky rival, spravodajské služby Ľudovej oslobodzovacej armády, disponoval väčšími zdrojmi a lepšími schopnosťami, najmä v oblasti kybernetickej špionáže.

MSS postupne zlepšila svoju taktiku, získala väčšie rozpočty a dokonca si vybudovala podnikateľskú expertízu. Niektorí dôstojníci MSS, ktorí mali pracovať v utajení ako podnikatelia, boli poslaní na školenie do kancelárií v súkromnom sektore, povedal Peter Mattis, bývalý analytik CIA a spoluautor knihy o čínskej špionáži.

Čínski agenti rozšírili svoje zahraničné náborové ciele, a to aj na občanov USA.

Americké spravodajské služby boli znepokojené po zistení, že šanghajská MSS naverbovala v Číne amerického študenta Glenna Duffieho Shrivera a poverila ho, aby sa uchádzal o prácu v CIA a na ministerstve zahraničných vecí. Shriver bol v roku 2011 odsúdený na štyri roky väzenia. „Bol to veľký znak zlepšenia činnosti zo strany MSS, prvýkrát sa zamerala na Američanov, ktorí nie sú etnickí Číňania, a pokúsila sa preniknúť do spravodajskej komunity USA," povedal John Culver, bývalý analytik amerických spravodajských služieb.

Prípad mal ďalekosiahle dôsledky. Dôstojníci americkej kontrarozviedky začali byť podozrievavejší voči uchádzačom o prácu v americkej štátnej správe, ktorí študovali v Číne alebo tam mali kontakty, a ich pozornosť sa obrátila na provinčné úrady MSS.

Tieto úrady sú samostatné a sídlia mimo národného ústredia agentúry, ktoré sa nachádza v utajenom komplexe Sijuan na severozápade Pekingu. Pod vedením Si Ťin-pchinga sa stali agresívnejšími v operáciách v zahraničí, pričom niektoré sa špecializujú na nábor a vedenie informátorov v Spojených štátoch.

Úrad v provincii Ťiang-su vedľa Šanghaja je ďalší, ktorý sa zameriava na získavanie amerických tajomstiev, najmä obranných technológií, uviedli americkí predstavitelia.

Podľa ministerstva spravodlivosti a súdnych dokumentov jeho úradníci naverbovali Ťi Čchao-čchuna krátko predtým, ako v roku 2013 odišiel do Spojených štátov študovať inžinierstvo na Illinois Institute of Technology v Chicagu. Jeho spojka z MSS, Su Jan-ťun, ho presvedčil, aby poskytol mená najmenej deviatich ľudí v Spojených štátoch, ktorých sa čínska špionážna agentúra pokúsila naverbovať na získanie leteckých a satelitných technológií.

Ťi Čchao-čchun nakoniec vstúpil do záloh americkej armády, kde sa snažil získať bezpečnostnú previerku, aby sa nakoniec mohol uchádzať o prácu v CIA, FBI alebo NASA. V roku 2018 bol zatknutý v Chicagu a tento rok bol odsúdený na osem rokov väzenia. Su Jan-ťun, jeho spojka, bol v roku 2018 zatknutý v Bruseli v rámci súvisiacej operácie vedenej FBI, čím sa stal prvým agentom MSS, ktorý bol vydaný do Spojených štátov.

Na rozdiel od ruských agentov sa príslušníci MSS vo všeobecnosti vyhýbajú práci v utajení v Spojených štátoch, namiesto toho radšej riadia agentov či aktíva zvonku a robia nábor online aj prostredníctvom pracovných inzerátov bez zjavných väzieb na Čínu, uviedli americkí predstavitelia.

Okolo roku 2018 Singapurský agent MSS „vytvoril falošnú poradenskú spoločnosť, ktorá používala rovnaký názov ako významná americká poradenská firma, a pod týmto názvom zverejňoval online pracovné inzeráty," uviedol Michael C. Casey, riaditeľ Národného centra pre kontrarozviedku a bezpečnosť.

Boj o technológie

Podľa prehľadu viac ako 30 online pracovných inzerátov MSS často zamestnáva priamo z univerzít, najmä na kľúčové pozície. V posledných rokoch hľadala technologických expertov vrátane hekerov, ako uviedli dve osoby oboznámené s jej náborovým úsilím.

Peking sa najviac obáva, že Spojené štáty a ich spojenci by mohli Čínu odstaviť od technologického know-how, ktoré je nevyhnutné pre hospodársky a vojenský rast. Si Ťin-pching toto riziko zdôraznil.

Čchen I-sin, minister štátnej bezpečnosti, v septembri v článku napísal, že „kľúčové technológie" zostávajú pod kontrolou iných krajín a že dosiahnutie „technologickej sebestačnosti" je naliehavou úlohou.

Čínski vládni experti otvorene obdivujú zberné kapacity amerických špionážnych agentúr a ich technológie. Čínske spravodajské časopisy často prinášajú štúdie skúmajúce americké operácie. V nedávnej štúdii o amerických národných bezpečnostných službách, ktorú vypracoval Čínsky inštitút súčasných medzinárodných vzťahov, hlavný výskumný inštitút MSS, sa uvádza: „Na základe hĺbkového hodnotenia príslušných metód Spojených štátov by si Čína mala vybrať to, čo funguje, a upustiť od toho, čo nefunguje."

MSS tiež vyzdvihuje odborníkov na Spojené štáty. Začiatkom tohto roka sa jeden z takýchto analytikov, Juan Pcheng, prezident Čínskeho inštitútu súčasných medzinárodných vzťahov, objavil pod novým menom, Juan Jikun, ako námestník ministra MSS. Na začiatku svojej kariéry sa Juan Pcheng často stýkal s americkými akademikmi, z ktorých ho niektorí považovali za chladnokrvného pozorovateľa Washingtonu.

V čase, keď bol prezidentom výskumného inštitútu, sa Juan Pcheng stal zástancom Si Ťin-pchingovej rozsiahlej koncepcie „celkovej národnej bezpečnosti", ktorá považuje Spojené štáty za hlavnú hrozbu pre čínsky vzostup.

„Biden povedal ‚Amerika je späť', ale svet už nie je taký, aký bol, a ak Amerika nedokáže držať krok s obrovskými globálnymi zmenami, potom sa tento meniaci sa svet nevyhnutne vymkne spod kontroly USA," napísal Juan Pcheng v hodnotení medzinárodnej stratégie uverejnenom na začiatku roka 2022. „Pri posudzovaní súčasnej americkej veľkej stratégie sa o niekoľko desaťročí za jej najväčšiu chybu môže považovať výber Číny za nepriateľa."

„Musíte rozmýšľať ako analytik z Wall Street“

Jedným z prvých dôležitých rozhodnutí riaditeľa CIA Williama J. Burnsa bolo vytvorenie Centra pre čínske operácie. Cieľom bolo zabezpečiť, aby sa stanice po celom svete, nielen v Ázii, zameriavali na zhromažďovanie spravodajských informácií o Číne.

Burns pristúpil k tomuto kroku po strategickom posúdení, ktoré viedol Michael Collins, profesionálny spravodajský dôstojník. Pod vedením Burnsa bol Collins vymenovaný za riaditeľa pre stratégiu s mandátom, aby pomohol zlepšiť prácu agentúry v oblasti Číny.

Výzva Číny si vyžaduje, aby Spojené štáty „boli inteligentné v kritických oblastiach, ako sú biotechnológie a polovodiče," povedal Collins, ktorý teraz vedie Národnú spravodajskú radu, koordinačný orgán pre všetky špionážne agentúry. „Musíme byť lepší.“

Aby lepšie pochopila, na ktoré technológie sa Čína zameriava, CIA začala vyžadovať od amerických výkonných predstaviteľov a akademikov informácie o tom, čo sa čínske spoločnosti snažia vyvinúť. Americké univerzity a spoločnosti, na ktoré sa často obracajú čínski investori a výskumníci, majú poznatky o konkrétnych technológiách, uviedli americkí predstavitelia.

Oficiálni predstavitelia však uviedli, že je dôležité, aby sa do tímu dostali ľudia s hlbšími znalosťami obchodných a technologických ambícií Číny. Špionážne agentúry majú zatiaľ problém dostať informácie k tvorcom politiky tak rýchlo, ako by chceli.

Kanadská spoločnosť TechInsights minulý rok odhalila, že popredný čínsky výrobca čipov, SMIC, vyvinul sedemnanometrový čip. Americká vláda o tomto pokroku nevedela a bola prekvapená, že čínska firma urobila tento skok tak rýchlo, povedal Jimmy Goodrich, ktorý je expertom na čínske technológie a radí spoločnosti RAND Corporation.

„Spravodajská komunita jednoducho nie je inštitucionálne nastavená tak, aby dokázala porozumieť obchodným a technickým problémom Číny," povedal. „Je to ťažké dosiahnuť. A čo je ešte dôležitejšie, musíte naozaj rozmýšľať ako analytik z Wall Street, prieskumník trhu, hovoriť so všetkými hore a dole v dodávateľskom reťazci."

(Americký predstaviteľ uviedol, že americké spravodajské služby vyhodnotili schopnosť SMIC prinajmenšom vyrobiť tento menší čip ešte pred kanadskou správou.)

Časť problému spočíva v tom, že americké spravodajské služby uprednostňujú informácie zo satelitov, z programov na zachytávanie informácií a od ľudských špiónov. Jeden z vysokých amerických predstaviteľov uviedol, že analytici prehliadajú cenné informácie z neutajovaných zdrojov v Číne.

„Americká spravodajská komunita dokáže úžasné veci, pokiaľ ide o špecifické ciele," povedal Mattis, bývalý analytik CIA. „Niekedy však môže mať problémy so širokou informovanosťou, ako napríklad s pochopením technologických schopností Číny."

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.