Rodina, staň sa, čím si. Čo hovorí model Nazaretskej rodiny

Uvedený citát z knihy Svätá rodina a jej následky od autora Albrechta Koschorkeho drasticky jasne demonštruje, čo pri pohľade na Nazaretskú rodinu vidí tupozraké progresivistické oko odmietajúce tajomno, ktoré hľadá ospravedlnenie pre svoje názory a skutky.

Politika jedného dieťaťa?

Voči „pandémii lenivého oka“ však nie je imúnny nikto. Sviatok Svätej rodiny, ktorý do liturgického kalendára latinskej cirkvi prijal v roku 1920 pápež Benedikt XV., je preto vhodnou príležitosťou podstúpiť zrakový test i prípadnú korektúru. Pozvanie naň vyslovil a neustále opakoval pápež Ján Pavol II., ktorý vo svoje rodinnej exhortácii Familiaris Consortio formuloval známy imperatív: „Rodina, staň sa, čím si!“ Neskôr ho spájal s ďalším dôležitým krokom: „Rodina, uver tomu, čím si!“

Čím je teda rodina? Biblická odpoveď je zhustená v modeli Svätej rodiny. Jej posolstvo ktosi cynicky okomentoval ako politiku jedného dieťaťa. V biblickom jadre však ide o viac: ide o „politiku“ Božieho dieťaťa. Prijať dieťa ako dar, a nie ako svoj vlastný produkt je prirodzeným dôsledkom tohto pohľadu, ktorý začína od seba. Tento pohľad vedie k otázke, prečo sa človekom stal práve Boží Syn. Známou odpoveďou je zámer, aby človeku zjavil a daroval nový status Božieho dieťaťa. Vianoce znamenajú našu novú identitu Božieho syna a dcéry. Prijať ju znamená uveriť jej.

Dôležitým momentom na hodinách náboženstva je bod, keď spoločne uvažujeme o Rublevovej ikone Presvätej Trojice. Vedie nás pritom praktická otázka: čo z toho pre nás vyplýva? Aké sú praktické následky kresťanského pohľadu na Boha, ktorý sa zjavuje ako Trojica osôb v jednom Bohu? Dozvedáme sa dôležitú vec o Bohu i o nás. Boh sa zjavuje ako večný vzťah dokonalej lásky. A keď tvorí človeka na svoj obraz, vzápätí dodáva: „Nie je dobre byť človeku samému.“ (Gn 2, 18)

Boží obraz v nás sa okrem iného prejavuje hlbokou túžbou po vzťahoch skutočnej lásky. „Bezpodmienečné a celoživotné ‚áno‘ manželov je obrazom a následkom bezpodmienečného a večného ‚áno‘, ktoré hovorí Boh človeku,“ vyvodzuje z biblického základu pre manželský zväzok muža a ženy pápež Benedikt XVI.

Ako zlepiť nádobu

Vplyvom mentality falošnej zbožnosti sme vystavení skreslenej predstave, že svätý človek nerobí chyby. Obdobne to musí platiť aj o Svätej rodine. Naša krehkosť a slabosti však často svedčia o presnom opaku a Nazaretská rodina zostáva nedosiahnuteľným ideálom. Matka, ktorá nemá hriechy. Otec, ktorý len pracuje a nepovie ani slovo. A korunou je sám Boží Syn osobne, Ježiš Kristus. Čo však naše krehké rodinné vzťahy?

Pomôže reč symbolov z iného kultúrneho prostredia. V Japonsku sa do súčasnosti zachovala tradícia, ktorá necháva vyniknúť „dokonalosť nedokonalosti“. Keď sa v domácnosti rozbije nádoba, nezlepia ju tak, aby vyzerala ako nová. Tradičná umelecká technika Kintsugi vypĺňa spoje medzi črepinami zlatom. Nehoda sa neretušuje, ale, naopak, priznáva a pozlacuje. Optikou biblického základu sa v tomto prístupe ľahko objaví význam slov odpustenie a milosrdenstvo. Svätá rodina dnes neretušuje svoje prešľapy, pády a zranenia lepidlom „nič sa nestalo“. Dnešná Svätá rodina ich chce vyplniť „zlatom“ odpustenia, oslobodenia a uzdravenia, ktoré dostáva ako dar od Boha.

V istom zmysle teda „-isti“ a „-áli“ triafajú do čierneho bez toho, aby to tušili. Do takej hĺbky totiž povrchný pohľad nesiaha. Vo Svätej rodine ide vždy o „tretiu stranu“. Cirkevní otcovia preto hovoria o „spermii Svätého Ducha“, ktorá chce oplodniť dušu každého človeka, aby sa v ňom mohol zrodiť Boží život. Cirkevný spisovateľ Origenes kladie v treťom storočí po Kristovi rečnícku otázku: „Čo mi prospeje, že sa Kristus raz narodil v Betleheme, ak sa nenarodí vierou v mojej duši?“ Ponuka stať sa „náhradnou matkou“ Božieho Syna platí pre každého, rovnako ako ponuka stať sa pestúnom a ochrancom jeho ďalšieho rastu v nás. Svätá rodina nie je pre naše rodiny vzdialeným ideálom. Stáva sa realitou, keď jej členovia hovoria Bohu i sebe navzájom rovnaké „áno“ ako členovia Nazaretskej rodiny.