„Všetci Ukrajinci sú spolu. Všetci slávime Vianoce spolu. V rovnakom dátume, ako jedna veľká rodina, jeden národ, jedna krajina,“ povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom vianočnom posolstve vysielanom v nedeľu 24. decembra. Termín Vianoc na Ukrajine prvýkrát oficiálne určoval gregoriánsky respektíve „neojuliánsky“ kalendár. Už vlani v júli prezident Zelenskyj podpísal zákon o posune termínu vianočných sviatkov s poznámkou, že cieľom zmeny je „opustenie ruského dedičstva“ a posilnenie ukrajinskej identity „vlastnými tradíciami a sviatkami“.
Politici tému reformy kalendára opatrne nastoľovali v minulosti viackrát. V roku 2015 povedal vtedajší tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany Oleksandr Turčynov: „Možno je čas, aby Ukrajina prešla na slávenie Vianoc 25. decembra spolu s väčšinou civilizovaných krajín.“
Nový kalendár = nová identita?
Na pozadí fenoménu politizácie náboženského života sa náboženské symboly stávajú „barometrom“ i determinantom národnej identity. Podobne ako cirkevnoslovanský bohoslužobný jazyk, ktorý ustúpil ukrajinčine či niektorí „nekorektní“ svätci, sa predmetom zápasu za novú národnú identitu stal aj „nový“ liturgický kalendár. Kým v minulosti bol súčasťou identity mnohých Ukrajincov práve juliánsky kalendár, dnes získal pre mnohých trpkú pachuť krajiny a ideológie agresora.
Tento posun dosvedčujú aj aktuálne štatistické údaje. Podľa novembrových prieskumov Razumkovho centra sa s novým termínom Vianoc stotožnilo 35 percent oslovených kresťanov, kým „starý“ kalendár si zatiaľ ponechá zhruba 28 percent opýtaných kresťanských respondentov. Počas rovnakého prieskumu spred roka sa k „západnému“ termínu Vianoc priklonilo len 11 percent respondentov, kým pôvodný termín si ponechalo až 55 percent opýtaných. Ešte väčší rozdiel ukázal predvojnový prieskum z roku 2021, kde za zmenu kalendára boli len 4 percentá respondentov a 71 percent zmenu odmietalo.
Vianoce dvakrát
Prechod na „nový“ kalendár privítali predstavitelia dvoch početnejších cirkví na Ukrajine – Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny (PCU) a Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi. Spoločné rokovania oboch cirkví o prijatí nového kalendára sa zintenzívnili počas prvých „vojnových“ Vianoc, ktoré uviedli do života spoločnú pracovnú skupinu. Výsledkom jej činnosti bol oficiálny prechod oboch cirkví na „neojuliánsky“ kalendár so začiatkom aktuálneho liturgického roka 1. septembra 2023.
Podľa vrchného arcibiskupa ukrajinských gréckokatolíkov Sviatoslava Ševčuka nemá reforma kalendára žiadny polemický účel. „Tento vývoj nebol jednoduchý ani pre nás. Nechali sme to na rozhodnutie farností. Všetky farnosti súhlasili, okrem jednej v Charkovskej oblasti, ktorá požiadala tento rok o výnimku.“ Rovnako UPC poskytla svojim komunitám čas na adaptáciu nového kalendára, čo v praxi nezriedka znamená dvojnásobné slávenie sviatkov v oboch termínoch.
Kalendárna reforma, ktorú urýchlila vojna, bola v minulosti väčšinou Ukrajincov odmietaná dokonca aj v diaspóre. Arcibiskup Ševčuk uvádza síce ako pozitívny príklad svoje niekdajšie pôsobenie v Argentíne, kde ukrajinskí veriaci presedlali na gregoriánsky kalendár prakticky hneď po svojom príchode. Prechod na „nový“ kalendár v Taliansku už taký hladký nebol. Značná časť ukrajinských gréckokatolíkov prešla po prijatí gregoriánskeho kalendára k Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi (UPC) s pôvodnými väzbami na Moskovský patriarchát.
Civilizovanejší?
Na rozdiel od spomínaných cirkví si UPC oficiálne ponechala tradičný juliánsky kalendár, čo jej logicky len vyhladilo nálepku „kolaboranta“ a „vlastizradcu.“ Podľa odborníčky na kresťanský Východ Reginy Elsnerovej spôsobuje spomínaná politizácia náboženských symbolov rýchly nárast predsudkov voči veriacim tejto cirkvi, hoci tí môžu mať aj iné dôvody na ponechanie si tradičného kalendára. Solidarita s Moskvou by však medzi ne rozhodne patriť nemala.
„Hrozí, že účasť na vianočnej bohoslužbe 7. januára sa nechtiac stane verejným politickým vyhlásením a tým aj dôvodom na spoločenské rozdelenie,“ obáva sa teologička a dodáva, že „dôraz na politické riešenie otázky liturgického kalendára zatieňuje teologické a pastoračné aspekty.“
Pripomeňme, že nádeje na zjednotenie v otázke liturgického kalendára medzi kresťanskými cirkvami sa viažu najmä s rokom 2025. Práve budúci rok totiž uplynie 1 700 rokov od Prvého všeobecného snemu v Nicey, ktorý sa venoval termínu slávenia Veľkej noci vo vtedajšej cirkvi. Budúci rok ukáže, akú váhu pri hľadaní jednotného riešenia bude mať politický argument „európskejšieho“ či civilizovanejšieho kalendára.