Majetok drobných investorov nie je bez ochrany, vysvetľuje analytik. Často však nepoznajú svoje práva

Cesta od vkladných knižiek bola na Slovensku celkom tŕnistá. Prvé investície si mohli bežní ľudia vyskúšať zrejme až prostredníctvom kupónovej privatizácie. Ako by ste ten vývoj popísali?

Kupónová privatizácia, ktorá prebiehala v rokoch 1991 až 1992, bola jedným z prvých krokov smerom k transformácii štátneho vlastníctva na súkromné. Zaregistrovalo sa do nej viac ako dva a pol milióna Slovákov. Ľudia dostali kupóny, ktoré mohli investovať do akcií štátnych podnikov. Tento proces umožnil bežným občanom vstúpiť do sveta investícií a vlastníctva podnikov. Iba približne tretina Slovákov vložila svoje kupóny do konkrétnych spoločností, zvyšok ich zveril do investičných fondov. S tým nastali aj problémy.

Môžete ich priblížiť?

Niektoré podniky sa nedokázali úspešne transformovať na trhové subjekty, čo malo za následok aj straty pre investorov. Okrem toho panovali aj obavy z neobjektívnosti a korupcie. Je napríklad známy prípad, keď z harvardských fondov zmizlo 16 miliárd vtedajších československých korún, za čo bol Viktor Kožený, ktorý utiekol do zahraničia, odsúdený na desať rokov. Počas tohto obdobia sa začali zakladať aj prvé banky a finančné inštitúcie, ktoré ponúkali rôzne finančné produkty a služby. Postupne sa rozvíjali aj kapitálové trhy a investičné nástroje.

S týmto kontextom sa neskôr vyvinula iniciatíva na zlepšenie finančnej gramotnosti a väčšej kontroly nad investíciami jednotlivcov. Doba vkladných knižiek, ktoré sa využívali najmä v období, keď ešte neboli v ponuke modernejšie spôsoby sporenia, je však definitívne za nami. Väčšina bánk v súčasnosti ruší ich vedenie, keďže trhy dnes ponúkajú široké portfólio rôznych produktov, ktoré sú pre investorov neporovnateľne výhodnejšie a flexibilnejšie.

Aj keď sú to už viac ako dve dekády rokov, odkedy svoje pobočky zavreli spoločnosti ponúkajúce „astronomické“ úroky ako Horizont Slovakia a BMG Invest, vtedajšia strata úspor desiatok tisíc klientov v hodnote zhruba 63 miliárd slovenských korún v nasledujúcom období finančníkom veľmi nenahrávala. Ešte dlho trvalo obdobie, keď si pri slove „investovanie“ dávali Slováci viac-menej spiatočku…

Dôvodom bola práve chýbajúca garancia, na akú boli zvyknutí pri bankových vkladoch.

Ako dlho potom trvalo, kým našinci začali opäť veriť trhu?

Po finančných problémoch týchto spoločností, ktoré priniesli straty množstvu ľudí, malo investovanie na Slovensku povesť rizikovej činnosti bez dostatočnej garancie. Strata dôvery v investovanie ako také a obava zo straty investovaného kapitálu trvala naozaj dlhý čas, doslova desiatky rokov. Ľudia na Slovensku boli opatrní pri vkladaní svojich úspor do neznámych finančných nástrojov.

Teraz je však už evidentné, že v priebehu času s nárastom finančnej gramotnosti a vzdelávania verejnosti o rôznych investičných možnostiach sa postoj Slovákov k investovaniu začal meniť.

Dnes častejšie prehodnocujú svoj prístup k financiám a hľadajú alternatívne formy zhodnocovania svojich peňažných prostriedkov. S nástupom digitálnych technológií a dostupnosti informácií o investovaní aj zo zahraničia sa zvyšuje záujem o investície do akcií, investičných fondov, nehnuteľností, CFD produktov [sú zamerané na krátkodobých investorov so záujmom o rýchle pohyby na trhu s vysokým rizikom a vysokými potenciálnymi ziskami, pozn. red.] a iných nástrojov.

Spomínali ste, že drobní investori často o svojej ochrane nevedia. Riziko spojené s budúcim výnosom nesú na pleciach sami. Aká je aktuálna situácia?

Podľa posledných dostupných štatistík stále využíva možnosť investovať svoje voľné finančné prostriedky len približne štvrtina Slovákov. Samozrejme, aj legislatíva v oblasti investovania na Slovensku prešla časom množstvom zmien a neustále sa vyvíja, zlepšuje a prispôsobuje požiadavkám trhu aj novým trendom a možnostiam v oblasti investovania. Z posledných môžeme spomenúť, že napríklad od marca 2023 sa na Slovensku začal uplatňovať nový zákon o preverovaní zahraničných investícií so zameraním na bezpečnosť krajiny a ochranu kritickej infraštruktúry.

Okrem zákona, čo by mal každý človek so záujmom investovať vedieť ešte predtým, ako sa rozhodne svoje rezervy zhodnotiť? Ako si teda na trhu, ktorý je naozaj veľmi široký, vybrať?

Skôr, ako investuje, mal by premýšľať o tom, čo presne chce dosiahnuť a na aký dlhý investičný horizont chce svoj kapitál vložiť do určitého druhu investície. Veľmi dôležitý je aj postoj k riziku. Zatiaľ čo niektorým investorom vyhovuje nízke riziko, a teda sú pre nich vhodnejšie konzervatívnejšie formy investícií s nižším výnosom, iní sú ochotní riskovať viac s potenciálom vyšších ziskov, ale aj strát. Samozrejme, nesmú zabúdať ani na diverzifikáciu portfólia, teda nestavať všetko na jednu kartu a neustále sa informovať o rôznych možnostiach investovania. Predtým, ako si vyberú typ investície, ktorý im najlepšie vyhovuje, či už sú to akcie, dlhopisy alebo fondy, mali by si poriadne preveriť a správne vybrať finančnú inštitúciu, prostredníctvom ktorej chcú investíciu realizovať. A na záver nezabúdať pravidelne sledovať a prehodnocovať svoje investície a v prípade pochybností sa nebáť radšej konzultovať so skúseným poradcom.

Dá sa znižovať riziko a aké sú indikátory možného problému?

To je veľmi široká otázka a nie je možné ju obsiahnuť v pár vetách. Je veľké množstvo situácií, s ktorými sa investori na svojej ceste investovania môžu stretnúť. Ako som už spomínal, je dôležité investovať do rôznych oblastí a rôznych nástrojov s cieľom minimalizovať riziko. Inak povedané, treba diverzifikovať svoje portfólio. Vhodné je napríklad pri akciách sa zamerať na silné a stabilné spoločnosti, ktoré dokážu efektívne odolávať výkyvom na trhu. Ale faktorov, ktoré ovplyvňujú nielen finančné trhy ako celok, ale aj rôzne druhy investícií do rôznej miery, je obrovské množstvo. Z možných indikátorov problémov môžeme spomenúť napríklad trhové riziko, geopolitické riziko alebo riziko likvidity. Skúsení investori chápu, že existujú rôzne druhy rizík, pričom niektoré z nich sa dajú zmierniť a iné zasa nie.

Súvisí ochrana vkladov klientov s finančnou a reputačnou kondíciou obchodníka?

Reputácia a dôvera klientov sú kľúčové pre to, aby finančná inštitúcia pritiahla nových klientov a najmä prežila v momentálnej dobe silnej konkurencie, ktorá neustále rastie. Ale ochrana vkladu klientov súvisí s reguláciou, pod ktorú daná finančná inštitúcia spadá a jej pravidlá musí dodržiavať. Finančná stabilita daného brokera je tiež veľmi dôležitá a investori by na ňu mali prihliadať pri výbere vhodného partnera, prostredníctvom ktorého chcú svoje investície realizovať.

Môžete priblížiť ochranné mechanizmy na vybraných finančných trhoch – svet, Európa, Slovensko – a popísať rozdiely voči fondu ochrany vkladov, o ktorom ľudia vedia najmä prostredníctvo bánk?

Ide o ochranu majetku klientov na účtoch brokera v prípade krachu alebo z dôvodu trestného činu.

Investori teda nie sú úplne bez ochrany.

Presne tak. Investori nie sú úplne bez ochrany a existuje niekoľko mechanizmov a regulácií na rôznych finančných trhoch, ktoré majú za cieľ minimalizovať riziko pre klientov v prípade neschopnosti finančnej inštitúcie splniť svoje záväzky. Obchodníci s cennými papiermi sú regulované subjekty, pričom úroveň ochrany investorov závisí od predpisov konkrétnej krajiny, kde obchodník sídli. Táto ochrana sa týka najmä majetku klientov na ich účtoch u brokera a má za účel poskytnúť kompenzáciu v prípade krachu alebo v dôsledku trestného činu, ktorý by mohol ovplyvniť dostupnosť vkladu klientov.

Ak porovnáme Slovensko s inými krajinami, kde vidíte naše silné a slabé stránky?

Garančný fond investícií poskytuje na Slovensku ochranu klientom v prípade bankrotu alebo nesolventnosti obchodníka s cennými papiermi. Jeho schopnosť kompenzovať klientom vklad do výšky 50-tisíc eur poskytuje určitú úroveň bezpečnosti. Ako krajina sme členom Európskej únie, čo znamená, že sa riadime regulačným rámcom EÚ pre finančné trhy. To prináša určitú štandardizáciu ochranných mechanizmov a transparentnosti. Na porovnanie, napríklad v Českej republike má Garanční fond obchodníků s cennými papíry nižšiu hranicu kompenzácie pre každého investora – 20-tisíc eur. Rovnakú garanciu poskytuje aj Investičný kompenzačný fond na Cypre. Výška kompenzácie vkladu je teda obmedzená.

Môže sa aj dnes v rámci investovania stať to, čo pred 20 rokmi, že by ľudia ostali bez pomoci a k nejakému miernemu odškodneniu by došlo až po dlhom čase?

Aj dnes existuje riziko, že investori môžu čeliť rôznym problémom súvisiacim s investíciami, napríklad v dôsledku nesolventnosti alebo krachu finančných inštitúcií. Právna regulácia investičných služieb a aktivít MiFID II má zvýšiť ochranu investorov a zabezpečiť transparentnosť obchodovania. Vyžaduje, aby investičné spoločnosti poskytovali viac informácií a väčšiu transparentnosť týkajúcu sa finančných nástrojov. To umožňuje investorom lepšie pochopiť svoje investície a riziká, ktoré sú s nimi spojené.

Investičné spoločnosti pod MiFID II musia vykonávať starostlivosť o klienta a zabezpečiť, aby investičné produkty boli primerané pre jeho potreby a ciele. Stanovuje pravidlá týkajúce sa klasifikácie a označovania finančných produktov, aby sa predišlo nejasnostiam a aby boli investori chránení pred nevhodnými produktami. Hoci priniesla zlepšenia v oblasti ochrany investorov, stále je dôležité, aby boli oboznámení s reguláciami, vykonávali dôkladné skúmanie a zvažovali riziká spojené s konkrétnymi investíciami, ktoré ich zaujímajú.

Sú teda investície občanov zákonom chránené?

Investičné produkty v bankách alebo u obchodníkov s cennými papiermi nie sú chránené Fondom ochrany vkladov a nevzťahuje sa na ne garancia ochrany vkladu a úrokov. Napriek tomu nie sú bez ochrany. Typ ochrany a jeho konkrétna výška však závisia od druhu investičného nástroja.

Ďalšia forma ochrany pred rizikom je už len individuálnou zodpovednosťou každého investora. Napríklad cez diverzifikáciu investičného portfólia, teda rozloženie rizika do viacerých druhov aktív s rôznou likviditou a dĺžkou trvania kontraktu, prípadne aj u viacerých poskytovateľov. Dôležitou formou ochrany je aj odhad alebo obmedzenie takzvaného reputačného rizika, ktoré je odvodené priamo od konkrétnej finančnej inštitúcie (banky, brokera), kde investor pôsobí, jej histórie a dôveryhodnosti.

Buďme konkrétni. Čo sa stane napríklad s akciami, keď ich správca zbankrotuje?

Obchodníci s cennými papiermi sú regulované subjekty a úroveň ochrany investorov závisí od predpisov konkrétnej krajiny, kde obchodník sídli. V prípade, že sa majetok klientov na účtoch brokera stane nedostupným, napríklad v prípade krachu alebo z dôvodu nejakého trestného činu, klienti majú nárok na kompenzáciu. Jej výška pritom závisí od regulácie danej krajiny. Dôležité však je, aby si klienti uvedomili, že ochrana sa vzťahuje len na prípady, keď nedostupnosť ich majetku vyplýva priamo z finančnej situácie obchodníka. Naopak, nechráni klientov pred tým, ak klesne hodnota ich investície.

Ak investor priamo nedrží akcie, ktoré sú len podkladovým aktívom, ako je to v prípade derivátov, napríklad CFD, ako je investor chránený pred stratou týchto cenných papierov?

Správcom fyzických akcií, ale aj CFD alebo ETF, môže byť pokojne jeden broker alebo investičná spoločnosť, ak má na to licenciu. V tom prípade platia rovnaké pravidlá ako v predchádzajúcej odpovedi. V rámci maximalizácie bezpečnosti financií je ideálne, ak má broker bankové účty v Európe, kde je prísnejšia regulácia, a peniaze klientov oddelené od peňazí brokera, čo nemusí byť u mimoeurópskych brokerov pravidlom.

Napríklad ak je broker alebo investičná spoločnosť registrovaná na Cypre, investori sú v prípade krachu spoločnosti kompenzovaní z takzvaného „Investorského kompenzačného fondu“ (ICF) s kompenzáciou do výšky 20-tisíc eur pre každého investora. V prípade britskej regulácie chráni Financial Services Compensation Scheme (FSCS) klientov proti úpadku brokera dokonca až do výšky 50-tisíc libier.

Aké sú špecifiká ochrany retailových investorov na Slovensku?

V Únii platí Smernica o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorá má za cieľ posilniť ochranu klientov. Opatrenia EÚ požadujú každoročné jasné prehľady o výkonnosti investícií pre retailových klientov, presadzujú prísnejšie záruky a transparentnosť v prípadoch, keď sú povolené stimuly, a kladú na finančných sprostredkovateľov povinnosť zabrániť zavádzajúcemu marketingu. Na Slovensku ako v členskej krajine platí rovnaká smernica, ktorá svojím vstupom do platnosti sprísnila existujúcu legislatívu v oblasti investovania a investičných nástrojov, ktorá bola dovtedy na našom území platná. Samozrejme, aj tu môžeme nájsť určité lokálne odlišnosti.

Mení sa ochrana retailových investorov s príchodom mobilných aplikácií? Kedy je možné jednoducho obchodovať s cennými papiermi kedykoľvek a kdekoľvek?

Mobilné aplikácie ponúkajúce obchodovanie s finančnými nástrojmi podliehajú takej istej úrovni regulácie ako ich prevádzkovatelia. A teda sa používatelia tešia aj z rovnakej úrovne ochrany, či už sa pripájajú k obchodnej platforme cez svoj počítač alebo smartfón. Vďaka „zjednodušeniu“ obchodovania prostredníctvom mobilných telefónov však môžu mať investori svoje financie neustále pod kontrolou, nech sú na cestách, v práci alebo oddychujú na dovolenke. Popularite tohto spôsobu nepochybne napomohol aj rozvoj digitalizácie počas pandémie. V prvom kole je však dôležité vybrať si správneho brokera s dobrou reputáciou, ktorý poskytuje finančné inštrumenty, o ktoré má daný klient záujem.

Aký je váš odkaz tým, ktorí o zhodnotení prostriedkov inak ako na terminovanom vklade uvažujú, ale ešte váhajú?

Pri investovaní je dôležité pochopiť riziká a ochranné mechanizmy. Smernice ako MiFID II prinášajú zvýšenú transparentnosť a starostlivosť o klienta, no investori by mali aktívne sledovať svoje investície, vyberať spoľahlivých poskytovateľov a prispôsobovať svoj prístup aktuálnej situácii na finančných trhoch a legislatíve. Osvojenie si základných princípov a dôsledné vzdelávanie pomáhajú minimalizovať riziká a chrániť ich finančné záujmy.

Adam Austera
Vyštudoval Slovenskú poľnohospodársku Univerzitu v Nitre, kde získal inžiniersky titul. Avšak nakoniec ho profesijne zlákala oblasť obchodovania na kapitálových trhoch. Najskôr obchodoval súkromne, no neskôr sa zamestnal na oddelení dealingu, kde sa vypracoval až na aktuálnu pozíciu finančného analytika značky Ozios.