Daňová reforma v oblasti kryptomien sa na Slovensku zrušila. Inovačné centrum sa tak nekoná

Právnu normu napokon podpísala aj prezidentka, a tak sa Slovensko od 1. januára tohto roka vracia späť k jednému z najhorších daňových režimov voči kryptomenám v Európskej únii. Navyše, zrušiť zákon pár mesiacov po tom, ako začal platiť, odrádza investorov vytváraním právnej neistoty.

Výber daní z kryptomien pritom na Slovensku nikdy nebol vysoký. Podľa bývalého poslanca za SaS Petra Cmoreja, ktorý navrhol zníženie daní v júni, sa výber z dane z kryptomien do štátneho rozpočtu za roky 2018 až 2022 pohyboval medzi 451-tisíc eur za rok 2019 a po 645-tisíc eur za rok 2022. S výnimkou roku 2021, keď bol priznaný zisk 4.627 milióna eur. Štát pritom v dôvodovej správe uvádza, že vďaka tomuto opatreniu očakáva daňový výnos v roku 2024 vo výške 33 miliónov eur. 

Na druhej strane krajina stráca inovatívne podniky. Mnohé známe firmy podnikajúce v tejto oblasti, ktoré zakladajú Slováci, tak nevznikajú na Slovensku. Prvá hardvérová peňaženka na bitcoin a iné kryptomeny na svete – projekt Bitcoin Trezor – spoluzaložili Pavol Rusnák a Alena Vránová zo Slovenska a Čech Marek Palatinus. Firma má sídlo v Prahe a dane platí v Českej republike.

Inovatívna platforma na pôžičky kryté bitcoinami Firefish založená Slovákom Martinom Matejkom tiež funguje v Česku. Daňová neistota a výška daní tak núti podnikateľov odísť a podnikať inde, čím dochádza k odlivu mozgov. A kam odchádzajú? V prípade podnikateľov je to často Švajčiarsko, USA alebo Panama. Z krajín EÚ zasa Nemecko alebo Portugalsko. Nemecko má napríklad silné regulácie proti praniu špinavých peňazí, ale z kryptomien držaných aspoň rok sa neplatí žiadna daň.