Nožnice sa roztvárajú. Najbohatší za posledné tri roky znásobili svoj majetok, zatiaľ čo miliardy ľudí schudobneli

Rastúce majetky bohatých sú odrazom silných výsledkov korporátov

Nerovnosť sa podľa zistení spoločnosti zvýšila od pandémie. Oxfam dopĺňa, že svetoví miliardári sú približne o 3 bilióny eur bohatší ako v roku 2020 a ich majetok rástol trikrát rýchlejšie ako miera inflácie, čiže došlo aj k vysokému reálnemu zhodnoteniu.

Na lepšie porovnanie, ide o sumu, ktorá je porovnateľná s hrubým domácim produktom celej Afriky. Slovenský HDP v aktuálnych cenách predstavuje niečo vyše sto miliárd eur.

Okrem porovnávania príjmov správa konštatuje, že za rastúcim majetkom bohatých možno hľadať najmä mohutné zisky veľkých nadnárodných podnikov a ich rastúcu trhovú hodnotu. Guardian s odvolaním sa na správu približuje, že 148 najväčších svetových korporácií dosiahlo v prvom polroku 2023 celkové čisté zisky vo výške 1,8 bilióna dolárov, čo predstavuje 52-percentný nárast v porovnaní s rokmi 2018 až 2021.

Rozdiely sa môžu zväčšovať

Podľa spoločnosti Oxfam by mal podobný trend pokračovať aj naďalej a priepasť medzi bohatými a chudobnými sa bude pravdepodobne zväčšovať.

Prognózuje, že do desiatich rokov bude na svete pravdepodobne prvý bilionár (v dolároch). Zároveň upozorňuje, že pri súčasnom trende bude chudoba ustupovať len veľmi pomaly a nezmizne skôr ako za dve storočia.

Adeptov na túto métu je viacero. Najbohatším mužom planéty je podľa Forbes zatiaľ Elon Musk (približne 230 miliárd eur), ktorý má za pätami Bernarda Arnaulta s jeho luxusným impériom LVMH (184 miliárd eur), šéfa Amazonu Jeffa Bezosa (155 miliárd eur), menej známeho zakladateľa spoločnosti Oracle Larryho Ellisona (124 miliárd eur) či Marka Zuckerberga (115 miliárd eur) a Billa Gatesa (110 miliárd eur).

„Extrémna chudoba v najchudobnejších krajinách je stále vyššia ako pred pandémiou, ale malý počet superbohatých mužov sa predháňa v tom, aby sa v priebehu nasledujúcich 10 rokov stali prvými bilionármi na svete,“ skonštatovala Aleema Shivjiová, dočasná výkonná riaditeľka Oxfam.

Doplnila, že zväčšujúca sa priepasť medzi bohatými a tými ostatnými nie je náhodná ani nevyhnutná: „Vlády na celom svete robia zámerné politické rozhodnutia, ktoré umožňujú a podporujú túto deformovanú koncentráciu bohatstva, zatiaľ čo stovky miliónov ľudí žijú v chudobe.“

Ako sa meria príjmová nerovnosť a kde sú nožnice najväčšie

Správa Oxfamu je len kvapkou v mori výskumov, ktoré sa zameriavajú na príjmovú či majetkovú nerovnosť. Aby sa dala porovnávať medzi jednotlivými krajinami, existujú viaceré ukazovatele, ktoré sú ostro sledované. Medzi najpoužívanejšie i najznámejšie patrí takzvaný Giniho koeficient, ktorý naberá hodnoty medzi nulou (rovnosť) a jednotkou (nerovnosť).

Z dlhodobého hľadiska platí, že najvyššia nerovnosť (nad 0,5) je v afrických štátoch (Juhoafrická republika) či v krajinách Južnej a Strednej Ameriky (Brazília, Kolumbia, Mexiko). Väčšina vyspelých krajín eviduje hodnoty nižšie ako 0,4. Platí, že najnižšie čísla možno nájsť v Európe, zatiaľ čo v anglosaskom liberálnom trhovom prostredí je príjmová nerovnosť pomerne vysoká.

Okrem Giniho koeficientu sa však používajú aj mnohé ďalšie ukazovatele, ako je napríklad pomerový ukazovateľ Palma, kde sa podiel majetku desiatich percent najbohatších ľudí delí podielom majetku spodných štyridsiatich percent. Takisto sa často porovnáva, koľko percent majetku vlastní isté percento najbohatších ľudí s tým, koľko percent majetku v krajine vlastní chudobnejšia polovica obyvateľov.

„Na základe údajov z Wealth X sme zistili, že jedno percento najbohatších vlastní 43 percent všetkých globálnych finančných aktív,“ uvádza Oxfam v správe.

Magazín Global Finance ešte vo februári 2022 zverejnil na základe údajov World Inequality Database rebríček krajín, ktorý prináša podobné porovnanie. V najvyššie umiestnenej Juhoafrickej republike si „dolných“ 50 percent obyvateľov rozdelí iba niečo vyše päť percent príjmov (National Income), zatiaľ čo „horných“ desať percent si berie zhruba dve tretiny.

Ako je na tom Slovensko?

Na záver však možno skončiť o niečo pozitívnejšími správami. Slovensko sa dlhodobo umiestňuje medzi krajinami s najnižšou mierou príjmovej nerovnosti, keď sa hodnoty Giniho koeficientu v uplynulých rokoch pohybovali tesne nad hodnotou 0,2.

V rebríčku, ktorý zostavil mesačník Global Finance sa Slovensko ocitlo takisto na úplnom chvoste, keď si chudobnejšia polovica obyvateľov rozdeľuje zhruba 25 percent príjmov, zatiaľ čo „horná“ desatina občanov má podobnú sumu.