Triumf srdca. Maximilián Kolbe pokračuje v záchrane životov

Poľský rímskokatolícky kňaz a svätec, ktorý by sa 7. januára dožil 130 rokov, neoslávil ani päťdesiatku. Zomrel tri roky pred ňou v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau, keď ponúkol svoj život za život otca rodiny Franciszeka Gajowniczeka, jedného z desiatich väzňov odsúdených na smrť hladom kvôli úteku iného väzňa. Kým viaceré snímky sa Kolbeho rozhodnutím obetovať svoj život končia, film Triumf srdca sa týmto rozhodnutím začína. Jeden z dôvodov je osobná skúsenosť jeho režiséra.

Príbeh Maximiliána Kolbeho, ktorý bol kanonizovaný v roku 1982, nezaujal D’Ambrosia len z režisérskeho uhla pohľadu, ale mal najskôr dopad na jeho osobný život. Režisér vo videu zverejnenom na platforme X priznáva, že dojímavý príklad svätca ho priviedol späť do Katolíckej cirkvi. Mimo nej ho podľa vlastných slov napriek katolíckej výchove dostali vlastná žiadostivosť a drogová závislosť. Prvý pokus o návrat inicioval vzťah so ženou, ktorý smeroval k manželstvu. Namiesto toho však prišli choroba, rozchod a následná strata viery. „Zažíval som rozpad svojej viery,“ spomína D’Ambrosio a pokračuje: „Pamätám sa, ako som sa zobudil z tejto strašnej nočnej mory, vyšiel som do záhrady a snažil som sa modliť sa. Vnímal som však, že tá časť mňa, ktorá verila v Boha, je úplne preč. Akoby nezostal ani kúsok viery v Boha. Bolo to podobné, ako prísť k zamknutým dverám.“

Pomohol priateľ v nebi

D’Ambrosiovi chýbala v jeho okolí osoba, s ktorou by problém straty mohol riešiť. Jeho rodina a takmer všetci priatelia boli katolíci a jemu, paradoxne, spôsobovalo ťažkosti hovoriť s nimi o svojej strate viery. Pomocné pokusy jeho blízkych stroskotali a v niektorých prípadoch situáciu dokonca zhoršili. Počas náročného obdobia začal premýšľať nad príbehom svätého Maximiliána Kolbeho. A nesústredil sa len na jeho obetavý krok, keď vymenil svoj život za život niekoho iného. „Vo vlastnom utrpení som prežíval, aké by bolo byť v tej cele s Kolbem. Umierať od hladu bez nádeje na záchranu.“

D’Ambrosio sa preto sústredil na úlohu, ktorú zohral svätý Maximilián Kolbe vo svojej cele v Osvienčime, čakajúc na smrť. Kolbe inšpiroval svojich spoluväzňov a dodával im silu bojovať. „Kolbe a jeho spoluväzni žili dva týždne bez jedla a vody. Počas tejto doby ich Kolbe podopieral v utrpení,“ vysvetľuje svoj pohľad D’Ambrosio. „Toto mi začalo dávať zmysel a znovu mi poskytlo základ pre vieru. Keď som nemohol skutočne veriť v Boha, alebo veriť v zázraky, mohol som veriť v príklad lásky, ktorá mohla vstúpiť do temnoty, aby bola so mnou. Myslím si, že toto potrebujú ľudia, ktorí sú na pochybách a ktorí trpia…“ Podľa D’Ambrosia nepomáhajú pri kríze či strate viery apologetika a racionálne argumenty, ale skutočná láska, ktorý dokáže trpieť s človekom a pomáha mu niesť jeho utrpenie.

Táto osobná skúsenosť sa odráža aj v pripravovanom filme Triumf srdca, ktorý by mal byť pod D’Ambrosiovou režisérskou taktovkou dokončený budúci rok: „Väčšina príbehov o svätom Kolbem sa končí jeho voľbou dobrovoľne vstúpiť do cely smrti. Náš príbeh sa však začína, keď svätý Kolbe bojuje o získanie a udržanie nádeje s ďalšími deviatimi väzňami na najtemnejšom mieste na zemi.“

Osobný príbeh Antonina D’Ambrosia je ďalšie svedectvo dôležitosti a účinnosti príkladu kresťana. „Slová povzbudzujú, príklady tiahnu,“ hovorí známe príslovie. V momentoch, keď sa nevieme pohnúť z miesta a prepadáme zúfalstvu, môže príbeh niekoho iného zachrániť ten náš. Známy kanadský psychológ Jordan Peterson v nedávnom rozhovore pre Štandard vyzdvihol potrebu radikálnej zmeny pohľadu na svet, ktorý potrebujeme vnímať cez príbehy. „Musíme (si) ujasniť naše príbehy a zistíme, že hlboko v tradičných príbehoch, ktoré vždy usmerňovali našu kultúru, sa nachádza návod na vhodnú a zmysluplnú budúcnosť,“ hovorí Peterson. Príbeh svätého Maximiliána Kolbeho je toho názornou ukážkou.