Poľský rímskokatolícky kňaz a svätec, ktorý by sa 7. januára dožil 130 rokov, neoslávil ani päťdesiatku. Zomrel tri roky pred ňou v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau, keď ponúkol svoj život za život otca rodiny Franciszeka Gajowniczeka, jedného z desiatich väzňov odsúdených na smrť hladom kvôli úteku iného väzňa. Kým viaceré snímky sa Kolbeho rozhodnutím obetovať svoj život končia, film Triumf srdca sa týmto rozhodnutím začína. Jeden z dôvodov je osobná skúsenosť jeho režiséra.
Príbeh Maximiliána Kolbeho, ktorý bol kanonizovaný v roku 1982, nezaujal D’Ambrosia len z režisérskeho uhla pohľadu, ale mal najskôr dopad na jeho osobný život. Režisér vo videu zverejnenom na platforme X priznáva, že dojímavý príklad svätca ho priviedol späť do Katolíckej cirkvi. Mimo nej ho podľa vlastných slov napriek katolíckej výchove dostali vlastná žiadostivosť a drogová závislosť. Prvý pokus o návrat inicioval vzťah so ženou, ktorý smeroval k manželstvu. Namiesto toho však prišli choroba, rozchod a následná strata viery. „Zažíval som rozpad svojej viery,“ spomína D'Ambrosio a pokračuje: „Pamätám sa, ako som sa zobudil z tejto strašnej nočnej mory, vyšiel som do záhrady a snažil som sa modliť sa. Vnímal som však, že tá časť mňa, ktorá verila v Boha, je úplne preč. Akoby nezostal ani kúsok viery v Boha. Bolo to podobné, ako prísť k zamknutým dverám.“
Pomohol priateľ v nebi
D'Ambrosiovi chýbala v jeho okolí osoba, s ktorou by problém straty mohol riešiť. Jeho rodina a takmer všetci priatelia boli katolíci a jemu, paradoxne, spôsobovalo ťažkosti hovoriť s nimi o svojej strate viery. Pomocné pokusy jeho blízkych stroskotali a v niektorých prípadoch situáciu dokonca zhoršili. Počas náročného obdobia začal premýšľať nad príbehom svätého Maximiliána Kolbeho. A nesústredil sa len na jeho obetavý krok, keď vymenil svoj život za život niekoho iného. „Vo vlastnom utrpení som prežíval, aké by bolo byť v tej cele s Kolbem. Umierať od hladu bez nádeje na záchranu."