Akú nádej na prešetrenie pandémie a opatrení proti covidu vyvoláva MUDr. Peter Kotlár

Chceme sa poučiť, alebo pokračovať v boji dvoch táborov? Pýta sa v svojom novom texte na tému vyšetrovania opatrení počas pandémie Marek Maďarič.

Napriek tomu, že španielska chrípka za obdobie dvoch rokov (marec 1918 – marec 1920) zabila viac ľudí než prvá a druhá svetová vojna dohromady, v dejinách 20. storočia sa stala len akousi poznámkou pod čiarou.  Keď som sa o ňu začal zaujímať, podnietený pandémiou Covidu-19, žasol som, ako málo o nej viem, ako chabo je reflektovaná v literatúre a ako rýchlo sme dokázali túto katastrofu vytesniť z nášho vedomia. Zabúdanie spôsobuje aj neschopnosť poučiť sa a veľké riziko opakovania chýb.

Preto je dôležité neurobiť za pandémiou Covid-19 hrubú čiaru a nepremlčať sa cez ňu. Je celospoločenským záujmom reflektovať aj u nás obdobie od januára 2020, keď WHO vyhlásila globálny stav núdze verejného zdravia v súvislosti s covidom až do mája 2023, keď tento stav odvolala. Malo by byť našou zodpovednosťou voči sebe aj budúcim generáciám čo najdôslednejšie reflektovať, skúmať a vyšetrovať naše správanie v tomto období, všetky prijaté postupy a opatrenia a pokúsiť sa zodpovedať relevantné otázky.

Napriek tomu sa nečudujem, že zo strany našich vzdelaných elít a mienkotvorných autorít nevznikol žiadny dopyt, aby prebehlo systematické skúmanie všetkých aspektov pandémie. Akoby aj mohol, ak sa väčšina z nich v jej čase nechala opantať duchom zásadného nepochybovania, napríklad o tom, že vakcína je sloboda. Dnes už vieme, že nebola. A snáď už opäť chápeme, zbavení strachu z nákazy, že veda, o ktorú sa potrebujeme oprieť, je práve tá, ktorá sa vyvíja prekonávaním vlastných omylov. Iba takej vede sa dá (nie veriť), ale dôverovať.

No predsa sme sa dočkali a súčasná vláda vymenovala splnomocnenca pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie Covid-19.

Z vyššie napísaného by sa zdalo, že budem jasať.