Nechýba však ani trochu sektársky ladený útok na city. Napríklad, modrú farbu ako motív projektu zvolil preto, lebo predstavuje „nádej svetlej budúcnosti“. Podporiť peňažne by ste ho vraj zasa mali preto, aby ste mohli „s nami šíriť lásku“ a „dopriať ľuďom ochranu všetkého, čo im je drahé“.
Skrátka, hoci to nezaznieva úplne otvorene, nejde tu vraj o nič iné ako o záchranu pravdy a demokracie.
Po upokojení bránice si však musíme zopár vecí pripomenúť. Veci, po ktorých pochopíte, prečo by bolo lepšie, ak by agendu boja proti dezinformáciám viedli odborníci, a nie politickí aktivisti ako Púchovský.
Púchovský za celé roky pôsobenia v službách policajného zboru nikdy neupozornil na hoaxy a nenávisť, ktorá prúdila z jeho myšlienkového tábora, hoci veľakrát boli zdrojmi takýchto hoaxov a nenávisti spoločensky exponované osoby, nie krčmoví štamgasti pripojení na internet.
Navyše, sám sa v minulosti dopustil viacnásobného šírenia lží, poloprávd a manipulácií, ako sme na to upozornili v súvislosti s nosením rúšok vo Švédsku, citátmi Josifa Stalina alebo prieskumom, podľa ktorého si Rusi želajú vojnu na Slovensku.
Keď bol na svoj prešľap v súvislosti s jedným príspevkom upozornený, vôbec sa za svoje zlyhanie neospravedlnil, príspevok v tichosti a primitívnym spôsobom zmenil, vymazal všetky komentáre, v ktorých ho občania upozorňovali na omyl a dodatočne obmedzil možnosť príspevok komentovať.
Veľavravná bola aj prax, v rámci ktorej polícia pod Púchovského vedením pred obrovským publikom zverejňovala súkromné správy od kritických občanov s ich fotkami aj menami. Cieľ bol dehonestovať ich. Alebo zastrašovať. Polícia s tým prestala až po niekoľkých týždňoch a po tom, ako na možnú nezákonnosť tohto konania s odvolaním sa na právnych expertov upozornil Štandard.
O účasti Púchovského v rámci výletu slovenských úradníkov v Bruseli, kde žiadali, aby špecializované protihybridné tímy NATO prišli na Slovensko a aby „čo najskôr riešili otázku slovenských volieb,“ sa už azda nemusíme bližšie rozpisovať.
Aby bolo zrejmé: Bojovať proti šíreniu dezinformácií je určite v poriadku, rovnako je v poriadku mať progresívny svetonázor. Problém nastáva, keď je tento boj selektívny a vedený práve v duchu takéhoto svetonázoru. A vyslovene škodlivé až nezákonné je, ak je na to zneužívaný apolitický orgán verejnej moci (polícia) a peniaze daňových poplatníkov.
Štandard ako jeden z mála roky upozorňoval na znásilňovanie polície ako inštitúcie, ktorá patrí všetkým, a na to, že stránka Hoaxy a podvody – Polícia SR je súčasť širšieho boja o moc, nie všeobecne prospešný nástroj hľadania pravdy.
Fakt, že Púchovský s ňou v pozmenenej podobe pokračuje rovno z pozície asistenta poslanca Progresívneho Slovenska Jaroslava Spišiaka, a necíti sa pritom ani trochu hlúpo, naše varovania potvrdzuje.
Keď budú nabudúce múdre hlavy lamentovať nad tým, že boj proti dezinformáciám sa akosi zasekáva a neprináša požadované výsledky, je už azda jasné, na koho treba ako prvého ukázať prstom.
