Eurovoľby budú patriť národnokonzervatívnym silám, uvádza prognóza. Aké to môže mať dôsledky?

Ide o dôsledok posilňovania národnokonzervatívnych strán v prostredí jednotlivých členských štátov, pričom zatiaľ posledným prejavom tohto fenoménu je presvedčivé víťazstvo Geerta Wildersa a jeho Strany pre slobodu (PVV) vo voľbách v Holandsku.

Úspech však zaznamenávajú mnohé iné strany podobného razenia v jednotlivých členských štátoch, ktoré sú v analýze označované ako "protieurópski populisti", aj keď sú tieto subjekty ukotvené vo viacerých frakciách. Tie sa podľa prognózy ECFR pravdepodobne dostanú na prvé miesto prieskumov v deviatich členských štátoch, menovite ide o Rakúsko, Belgicko, Českú republiku [Babišovo ANO, ktoré je ale v liberálnej a progresivistickej frakcii Obnova Európy – RE, pozn. red.], Francúzsko, Maďarsko, Taliansko, Holandsko, Poľsko a Slovensko [Ficov Smer, ktoré má v súčasnosti pozastavené členstvo v skupine európskych socialistov – S&D, pozn. red.]. Na druhom alebo treťom mieste sa pritom zrejme umiestnia v ďalších deviatich krajinách, konkrétne Bulharsku, Estónsku, Fínsku, Nemecku, Lotyšsku, Portugalsku, Rumunsku, Španielsku a Švédsku.

Najväčším skokanom má byť ID

Zmenu zloženia Európskeho parlamentu zapríčiní výrazný rast oboch národnokonzervatívnych frakcií, teda Identity a demokracie (ID) a Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR).

ID pozostáva zo strán, ako sú francúzske Národné zhromaždenie Marine Le Penovej, Alternatíva pre Nemecko, Liga Mattea Salviniho, holandská Strana pre slobodu Geerta Wildersa alebo Slobodná strana Rakúska.

Do ECR patria napríklad Bratia Talianska, poľská vládna strana Právo a Spravodlivosť, Švédski demokrati, Strana Fínov, španielsky Vox, česká ODS a paradoxne aj slovenská SaS.

Najvýznamnejšími subjektami EPP, ktorú by ECR a ID spoločne predstihli, sú zasa nemecké strany CDU/CSU, poľská Občianska platforma, francúzski Republikáni, španielska Ľudová strana, Rakúska ľudová strana a zo Slovenska k nej patrí KDH.

Európska rada pre zahraničné vzťahy tvrdí, že pre to, aby číselne určila mieru zmeny, zozbierala najnovšie prieskumy verejnej mienky v každom členskom štáte EÚ a použila štatistický model výsledkov národných strán v predchádzajúcich voľbách do europarlamentu, pričom vychádzala z modelu, ktorý vytvorila a použila pre voľby v rokoch 2009, 2014 a 2019.

Podľa tohto modelu sa analýza dopracovala k takýmto číslam: frakcia ID porastie zo súčasných 58 na 98 kresiel, ECR sa pohne zo 67 na 85 (spolu 183) a EPP poklesne iba nepatrne z terajších 178 na 173 kresiel.

Naopak, stratiť hlasy a kreslá majú stredoľavé, liberálno-progresívne a zelené strany združené vo frakciách Progresívna aliancia socialistov a demokratov (S&D), ktorá padne zo 141 na 131 kresiel, Zelení/Európska slobodná aliancia (EFA), ktorá podľa analýzy zaznamená pokles zo 71 na 61 kresiel, a napokon stratí aj liberálno-progresívna frakcia Obnovme Európu (RE), ktorá má dnes 101 kresiel a po eurovoľbách by mala obsadiť 86.

Ľavica, ktorá je vôbec najmenšou skupinou, si podľa analýzy polepší z dnešných 38 poslancov na 44 poslancov.

Trend posilňovania národnokonzervatívnych síl na úkor ostatných už zachytila aj prognóza portálu Politico a neskôr predpoveď projektu Euro Elects, o ktorej informoval Euractiv. Štandard sa obom predikciám venoval v samostatných článkoch.

Dôsledok na európsku politiku má byť významný

Výsledky analýzy by mali podľa ECFR slúžiť ako budíček pre európskych politikov, aby pochopili, čo je v stávke vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024. 

„Dôsledky tohto hlasovania sú ďalekosiahle pre geopolitické smerovanie Európskej rady a Európskej komisie od roku 2024. Dá sa očakávať, že budúci Európsky parlament zablokuje právne predpisy potrebné na realizáciu politicky náročnej ďalšej fázy Zelenej dohody – čo bude mať vplyv na klimatickú suverenitu EÚ – a bude presadzovať tvrdší postoj v kľúčových otázkach iných oblastí suverenity EÚ vrátane migrácie, rozširovania a podpory Ukrajiny,“ rekapituluje ECFR.

Autori analýzy však priznávajú, že v týchto predpovediach existuje určitá neistota. Okrem neistoty súčasných prieskumov verejnej mienky a prognózy pravdepodobných podielov hlasov a kresiel pre každú národnú stranu podľa ECFR existuje aj neistota, ku ktorým politickým skupinám sa nakoniec niektoré strany pridajú.

Voľby sú tu už o pár mesiacov

Európania zamieria k volebným urnám od 6. do 9. júna roka 2024, aby vybrali 720 poslancov, ktorí ich zastupujú v Bruseli a Štrasburgu. Donedávna išlo o 705 poslancov, no ich zvýšenie schválili v septembri minulého roka. Proces zvýšenia počtu europoslancov sa začal v júni 2023 podľa demografických zmien v EÚ po voľbách v roku 2019.

Na vytvorenie jednotlivej frakcie treba 23 poslancov a musí v nej byť zastúpená aspoň jedna štvrtina členských štátov. Poslanci môžu byť členmi iba jednej skupiny. V súčasnosti ich v europarlamente pôsobí sedem. Európski poslanci, ktorí nie sú členmi žiadnej z nich, sú známi ako nezaradení.

Parlament nie je najvýznamnejšou inštitúciou EÚ. Ale spôsob, akým sa politické skupiny zosúlaďujú po voľbách, vplyv, ktorý majú voľby na národné diskusie v členských štátoch, môže mať významný dosah na schopnosť Európskej komisie a Rady robiť dôležité rozhodnutia v zmienených oblastiach.