Francúzsko je bližšie k zakotveniu „garantovanej slobody“ na potrat do ústavy. Získalo by svetové prvenstvo

Impulzom pre začatie cesty ústavného zakotvenia bolo zrušenie rozsudku „Roe vs. Wade“ Najvyšším súdom USA v júni 2022, čím bol zrušený nárok na potrat ako federálne právo a súd vrátil „túto právomoc ľuďom a ich voleným zástupcom“. „To bol pre všetkých budíček,“ povedala pre CNN francúzska senátorka Mélanie Vogelová. „Nechceme sa zobudiť ako americké ženy s tým, že toto právo nám bolo odobraté,“ povedala. O rok a pol neskôr je Francúzsko na ceste k zakotveniu práva na potrat do svojej ústavy.

Aktuálny návrh zákona je už druhým pokusom po búrlivých diskusiách o výbere formulácie „právo na potrat“ alebo „sloboda na potrat“. Súčasný návrh hovorí kompromisne o „garantovanej slobode“. Po hlasovaní v Národnom zhromaždení bude nasledovať hlasovanie v Senáte, ktoré je naplánované na koniec februára.

V prípade úspechu príde na rad začiatkom marca kongres vo Versailles a potrebná trojpätinová väčšina. Hladký priebeh môžu skomplikovať výhrady v pravicovom tábore, kde návrh zákona kritizuje najmä predseda Senátu Gérard Larcher. „Myslím si, že ústava nie je katalógom sociálnych a spoločenských práv,“ povedal pre spravodajský kanál Franceinfo.  

V argumentačnej línii smeruje Larcher k ministerke zdravotníctva Simone Veilovej, ktorá 17. januára 1975 zákonom „Loi Veil“ dekriminalizovala potraty do desiateho týždňa tehotenstva. Súčasná francúzska legislatíva od roku 2022 umožňuje potrat až do štrnásteho týždňa tehotenstva. Vo svojom parlamentnom prejave z roku 1974 Veilová zdôraznila, že potrat musí zostať výnimkou, „poslednou možnosťou v beznádejných situáciách“. Ministerka obhajovala rovnováhu medzi možnosťou potratu a právom dieťaťa na narodenie, ktorú teraz republikáni vidia v ohrození.

Je na čase skoncovať s rodinou?

Portál European Conservative v aktuálnej reakcii označil tento krok ako „najlepší dôkaz o neschopnosti vlády vymyslieť skutočnú rodinnú politiku v čase, keď sa zverejňujú katastrofálne čísla pôrodnosti a keď sa začína prejavovať pronatalistická ambícia bez konkrétnych a realistických prostriedkov“.

Z nedávnej štúdie ECLJ (Európske centrum pre právo a spravodlivosť) vyplýva, že 75 percent žien, ktoré podstúpili potrat, tvrdí, že ich k nemu donútili sociálne alebo ekonomické obmedzenia. ECLJ vo svojej štúdii ďalej poukazuje na to, že „ak by počet potratov vo Francúzsku klesol o 50 percent, miera plodnosti by opäť stúpla nad hranicu dvoch detí na ženu“.

Portál cituje esej doktora humanitných vied Raymonda Deborda s titulkom Je načase skoncovať s rodinou? Poukázal v nej na zásadnú nedôveru francúzskej politickej sféry voči rodine, ktorá napriek všetkému zostáva pre Francúzov bezpečným prístavom. Nedôvera politickej a mediálnej sféry voči rodine sa stala znakom jej „progresivizmu“. „Elitný blok zmenil paradigmu: ekonomický liberalizmus a sociálny liberalizmus sa spojili v nepriateľstve voči sprostredkovateľským orgánom a ospravedlňovaní individualizmu,“ vysvetľuje výskumník s poznámkou, že tomuto stavu dnes čelí rodina.

Smutné prvenstvo

Francúzska biskupská konferencia sa postavila proti začleneniu práva na potrat do ústavy. „V istom zmysle sme všetci zodpovední za tieto nenarodené deti,“ zdôraznili biskupi vo svojom vyhlásení a poukázali na alarmujúcu štatistiku za rok 2022: 723-tisíc pôrodov a takmer 235-tisíc potratov vo Francúzsku predstavuje „smutný rekord“ v EÚ.

„Počet neklesá, ale rastie. Táto dramatická realita presahuje otázku práv žien.“ Toto nie je pokrok: „Naša spoločnosť by to mala vnímať predovšetkým ako znak zlyhania vo vzdelávaní a sociálnej, ekonomickej a ľudskej podpore tých, ktorí to potrebujú. Mala by sa obávať o svoju budúcnosť vzhľadom na predvídateľný pokles populácie,“ uvádza sa vo vyhlásení biskupov.

Hovorca francúzskych biskupov pre bioetiku arcibiskup z Rennes Pierre d’Ornellas poukázal v rozhovore pre Vatican News na zásadný posun vo vnímaní potratu ako výnimky, ako ho proklamovala pred päťdesiatimi rokmi ministerka Veilová. „Čo sa však stane, keď bude právo na potrat zahrnuté do ústavy a stane sa zásadou? Znamenalo by to, že právo na život sa stane výnimkou?“ pýta sa arcibiskup priamo a pokračuje: „Aká je teda budúcnosť spoločnosti, kde sa pätina tehotenstiev končí potratom? Zakotvenie potratu do ústavy nič nezmení na fakte, že vždy zostane tragédiou.“