Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Marianne Williamsonová odstúpila z boja o demokratickú nomináciu do novembrových prezidentských volieb v USA

Marianne Williamsonová odstupúpila z boja o nomináciu Demokratickej strany do prezidentských volieb v USA. Najväčším súperom americkej spisovateľky bol úradujúci americký prezident Joe Biden.

"Veľmi si vážim všetkých skvelých ľudí, ktorí ma sprevádzali na našej spoločnej politickej ceste v priebehu posledných desiatich mesiacov. Hoci je miera nášho neúspechu všetkým zrejmá, skutočná je aj miera úspechu," uviedla Williamsová vo vyhlásení, ktoré prostredníctvom e-mailu zaslala v stredu večer miestneho času svojim podporovateľom.

Williamsonová (71) podľa svojich skorších slov uvažovala o skončení kampane už v januári, a síce po svojom slabom výsledku z tzv. primárok demokratov v štáte New Hampshire, kde získala len 5000 hlasov. Vtedy sa však rozhodla v kampani ešte pokračovať. Z boja sa tak napokon stiahla až po utorňajších primárkach v Nevade, v ktorých s prehľadom zvíťazil Biden.

Biden nemá v boji o demokratickú nomináciu do novembrových volieb vážneho rivala, hoci formálne s ním o ňu ešte súperí minnesotský kongresman Dean Phillips. Vo všetkých doterajších primárkach však úradujúci prezident s prehľadom zvíťazil, dokonca aj v New Hampshire, kde v dôsledku sporov okolo termínu ich konania napokon ani nefiguroval na hlasovacích lístkoch, no voliči ho na ne napriek tomu dopisovali.

(cnn, ap, tasr)

Minúta  |  

Vyšetrovateľ Hur ukončil preverovanie tajných dokumentov nájdených u amerického prezidenta Joea Bidena

Vyšetrovateľ ukončil preverovanie tajných dokumentov nájdených u amerického prezidenta Joea Bidena. Popredným predstaviteľom justičných výborov oboch komôr amerického Kongresu to v stredu večer miestneho času oznámil minister spravodlivosti USA Merrick Garland.

Garland informoval, že vyšetrovateľ Robert Hur predložil správu z vyšetrovania ministerstvu spravodlivosti USA už v pondelok. Povedal tiež, že je odhodlaný zverejniť z nej čo najviac po tom, ako Biely dom preverí jej obsah z hľadiska jeho citlivosti. Zatiaľ však neuviedol nijaké podrobnosti týkajúce sa záverov Hurovho vyšetrovania.

Hur vyše roka vyšetroval, ako sa približne dve desiatky dokumentov ocitli v Bidenovom dome v meste Wilmington v americkom štáte Delaware a tiež jeho niekdajšej kancelárii vo Washingtone. Dokumenty pochádzajú z obdobia, keď bol Biden viceprezidentom, a prinajmenšom niektoré z nich obsahujú aj označenie "prísne tajné", aké sa používa pre najvyšší stupeň utajenia.

Prezident aj viceprezident USA majú pritom po odchode z funkcie povinnosť odovzdať všetky citlivé materiály Národnému archívu USA. Tajné dokumenty sa Bidenovom dome a niekdajšej kancelárii našli v roku 2022. Minister Garland následne Hura poveril v januári 2023 vyšetrovaním týchto nálezov.

(ap, tasr)

Minúta  |  

Islamský štát sa prihlásil k dvom bombovým útokom v Pakistane

Extrémistická skupina Islamský štát (IS) sa prihlásila k dvom stredajším bombovým útokom na juhovýchode Pakistanu, pri ktorých zahynulo najmenej 28 ľudí a ďalších 34 utrpelo zranenia.

IS na platforme Telegram v stredu večer uviedla, že jej bojovníci odpálili bombu pripevnenú na motocykel počas predvolebného zhromaždenia v okrese Pišin v provincii Balúčistan. Vzápätí skupina dodala, že odpálila bombu aj na ďalšom motocykli počas iného predvolebného zhromaždenia v rovnakej provincii.

Pakistanské úrady predtým informovali, že prvý útok sa odohral pred kanceláriou nezávislého volebného kandidáta v Balúčistane a zahynulo pri ňom najmenej 16 osôb. Ďalších najmenej 12 ľudí následne zahynulo pri výbuchu bomby v priestoroch úradu iného volebného kandidáta v rovnakej provincii.

K útokom došlo len deň pred parlamentnými voľbami v tejto vyše 240-miliónovej juhoázijskej krajine. Podľa predstaviteľa miestnej správy bolo cieľom výbuchov práve sabotovať voľby. V Pakistane sú v týchto nasadené do ulíc desaťtisíce policajtov a príslušníkov polovojenských síl s cieľom zaisťovať poriadok.

(afp, tasr)

Minúta  |  

Chorvátsko: Nový generálny prokurátor mal mať kontakty s korupčníkmi

Nový generálny prokurátor v Chorvátsku mal mať kontakty s korupčníkmi. Poslanci parlamentu nomináciu Ivana Turudiča schválili v stredu.

Nominácia 62-ročného Turudiča vyvolala polemiku po tom, čo denník Jutarnji list cez víkend zverejnil časť zo stoviek správ z aplikácie WhatsApp, ktoré si mal vymeniť s bývalou političkou vládnucej konzervatívnej Chorvátskej demokratickej únie (HDZ) a exstarostkou mesta Knin Josipou Rimacovou, neskôr obvinenou z korupcie.

Turudič opakovane odmietol obvinenia z kontaktov s osobami podozrivými z korupcie. Medzi nimi bol aj Zdravko Mamič, bývalý manažér majstrovského futbalového klubu Dinamo Záhreb, ktorého v roku 2018 odsúdili na šesť a pol roka väzenia za spreneveru. Aby sa vyhol väzeniu, utiekol do susednej Bosny a Hercegoviny.

Šéf opozičnej Sociálnodemokratickej strany Chorvátska (SDP) Pedja Grbin v stredu v parlamente povedal, že nový generálny prokurátor je "všetko, len nie nezávislý".

Mimovládna organizácia GONG, ktorá sa zaoberá problematikou korupcie, právneho štátu a volieb, označila jeho nomináciu za "alarmujúci signál o stave justície" v Chorvátsku.

Chorvátsky premiér Andrej Plenkovič sa Turudiča zastal a povedal, že zverejnené správy neobsahujú "nič relevantné". Ich zverejnenie označil za "hanbu", keďže Turudić bol známy ako kandidát na generálneho prokurátora od konca decembra, no správy sa dostali na verejnosť niekoľko dní pred hlasovaním v parlamente.

(tasr)

Minúta  |  

Marine Le Penová má šancu vyhrať súboj o post francúzskeho prezidenta v roku 2027

Marine Le Penová má šancu vyhrať súboj o post francúzskeho prezidenta v roku 2027, výsledky prieskumu jej dávajú nádej na úspech aj v druhom kole. Porazila by tak najvyšších ústavných činiteľov súčasnosti.

Pravicová politička by v prvom kole získala 36 percent hlasov, v druhom kole by dokázala zvíťaziť nad súčasným predsedom vlády Gabrielom Attalom, pokiaľ by proti nej kandidoval.

V súboji s jeho predchodcom Édouardom Philippom by tiež mala väčšiu podporu voličov.

Philipp aj Attal by v prvom kole nestačili na Le Penovú, oboch by podporilo 22 percent voličov.

So súčasným i bývalým šéfom vládnej garnitúry sa počíta namiesto úradujúceho prezidenta Emmanuela Macrona. Ten už sa o post hlavy štátu opätovne uchádzať nemôže. V minulých prezidentských voľbách pritom Le Penovú v druhom kole porazil oba razy.

Prieskumu realizovaného spoločnosťou Ifop-Fiducial sa zúčastnilo 1081 respondentov.

(estrepublicain)

Minúta  |  

Republikáni v americkom Senáte večer odmietli balík v hodnote 118 miliárd dolárov

Republikáni v americkom Senáte odmietli balík v hodnote 118 miliárd dolárov, ktorý spájal pomoc pre Ukrajinu a Izrael so zavedením prísnejších opatrení na hraniciach s Mexikom.

Za balík hlasovalo iba 49 senátorov, 50 boli proti. Na schválenie bolo potrebných 60 hlasov. Dohoda podľa republikánov nezhŕňala dostatočne prísne opatrenia na boj s nelegálnou imigráciou na americko-mexickej hranici.

Prezident USA Joe Biden už predtým obvinil Donalda Trumpa – svojho predchodcu a pravdepodobného vyzývateľa v novembrových prezidentských voľbách – z nabádania republikánov, aby balík blokovali.

Mnoho členov Republikánskej strany vyjadrilo v nedeľu s balíkom nesúhlas aj napriek tomu, že doňho autori zapracovali ich viaceré požiadavky. V stredajšom hlasovaní ho nakoniec podporili iba štyria zo 49 republikánskych senátorov.

(tasr, afp)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.