Na požiadanie vytváral obrázky, raz európskeho rytierstva, raz amerických otcov zakladateľov. S neomylnou istotou plnil tieto zadania zobrazovaním skupín ľudí rôznych rás a genderu, pričom vrcholom jeho úsilia bolo vyobrazenie veľmi "inkluzívneho" Wehrmachtu.
Pozoruhodné výsledky dosiahli aj používatelia, ktorí vyskúšali rôzne slovné úlohy na chatbote. Veľmi často sa im podarilo od umelej inteligencie získať skutočne zaujímavé odpovede, často zodpovedajúce mysleniu fantazírujúceho adolescenta, ktorý doháňa ideológiu súčasného progresivizmu (a tomu zodpovedá aj jeho vnímanie sveta) do absurdného extrému. Napríklad jeho odpoveď na otázku, či mali horšie účinky tvíty Elona Muska alebo politika Adolfa Hitlera, sa začínala slovami: "Ťažko povedať."
Spoločnosť Google pripustila, že urobila chybičku a pokúsi sa ju napraviť. Ľudia na internete boli sčasti pobavení a sčasti zdesení, nie že by na to nemali dôvod. To, že chatbot bol jednoznačne ideologicky zaujatý, je nesporné. V prípade Google Gemini to bolo až smiešne očividné, v prípade iných chatbotov to nemusí byť až také do očí bijúce.
Ale ak sa rôzne modely umelej inteligencie majú stať dôležitým zdrojom informácií pre miliardy ľudí, zistenie, že môžu mať v sebe zabudovaný istý ideologický filter, je znepokojujúce. Najmä keď si predstavíme svet, v ktorom bude časom ubúdať ľudí, ktorí majú aspoň elementárne tušenie, že branná povinnosť v Tretej ríši nebola žiadna multirasová idylka. A obraz sveta sprostredkovaný umelou inteligenciou bude pre mnohých ľudí nielen základným zdrojom informácií o realite, ale aj realitou samotnou.
Všetka kritika spoločnosti Google bola určite v mnohých ohľadoch oprávnená. Ale jednej veci sa nedotkla. Čo vlastne od tejto umelej inteligencie očakávame. Že bude akýmsi "objektívnym" odtlačkom reality, sprostredkovateľom nezávislých informácií, že to bude inteligencia bez vlastného názoru, neovplyvnená postojmi ľudí, ktorí ju vytvárajú? Alebo že budú existovať rôzne modely umelej inteligencie zamerané na rôzne skupiny, pričom jedna bude Wehrmacht zobrazovať tak a druhá inak?
Obávam sa, že to všetko môže byť ešte horšie. Nech už budú modely umelej inteligencie vytvárať slová a obrazy podľa akýchkoľvek parametrov, budú sa vyjadrovať jazykom stroja. A veľmi rýchle prijatie práve tohto jazyka (verbálneho, vizuálneho, akéhokoľvek) môže byť pre ľudí a spoločnosť ešte väčšou hrozbou než ideologické skreslenie informácií, ktoré umelá inteligencia (nepochybne v mnohých ohľadoch užitočný nástroj) prináša. Jazyk, ktorým hovoríme o svete, totiž určuje spôsob, akým ho vnímame.
A jazyk stroja je bezduchosť. Je to zjavné na obrazoch vytvorených umelou inteligenciou, ale nebráni to ich širokému používaniu a prijímaniu. Nejde ani tak o to, že sú zlé, hoci zvyčajne sú. Ale ide o špecifickú kombináciu kašírovaných emócií a agresívnej prázdnoty, náhradkovosti.
Tie obrazy väčšinou nie sú výrazom ľudskej predstavivosti, ktorá dostala krídla vďaka spojeniu so strojom a jeho možnosťami. Sú jej zmrzačením a popretím. Na tom, či takýto obraz zobrazuje multikultúrny Wehrmacht, alebo niečo, čo viac zodpovedá historickej realite, nemusí až tak veľmi záležať v porovnaní s tým, aký jazyk ľudia prijímajú a osvojujú si, a nakoniec ho aj nevyhnutne opakujú.
Katastrofické scenáre, v ktorých hrá úlohu umelá inteligencia, zvyčajne pracujú s motívom jej sebauvedomenia, priblíženia sa k ľuďom. Skutočná katastrofa môže spočívať skôr v priblížení sa ľudí k strojom, ich bezduchosti, ich jazyku, ich prázdnote. Obávam sa, že tento proces úspešne pokračuje.
Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.