Kaliňák ukázal svoju americkú tvár. V Pentagóne rokoval s americkým ministrom obrany, o zmene zmluvy o základniach nehovorí nič

Ministri obrany Slovenska a USA sa v piatok stretli, aby zhodnotili spoluprácu medzi Slovenskom a USA, diskutovali aj o Ukrajine. V tlačových správach sa nespomínajú viaceré závažné informácie, ktoré chcel Robert Kaliňák podľa minulých vyjadrení s americkou stranou rozobrať.

Šéf americkej obrany Lloyd Austin pri tejto príležitosti zagratuloval Slovensku k 20. výročiu vstupu do NATO. Ocenil záväzok Slovenska prispievať viac ako dvomi percentami svojho HDP na obranu, ale aj jeho úsilie o zaistenie bezpečnosti východného krídla NATO v tomto kritickom období.        

Ministri diskutovali aj o dôležitosti boja proti ruskej agresii na Ukrajine a pokračujúcej jednoty NATO, píše sa v tlačovej správe Pentagónu.

Austin spomenul priority USA pre nadchádzajúci 75. výročný samit NATO, ktorý sa bude konať vo Washingtone.

Lloyd pochválil nákup F-16. Nemajú však kde pristáť

Robert Kaliňák vyslovil odhodlanie Slovenska pokračovať v bilaterálnej vojenskej spolupráci s USA a v modernizácii slovenskej armády. Z oficiálnych výstupov nevieme, či ministri rokovali aj o zmene podmienok takzvanej zmluvy DCA, ktorú Smer kritizoval a Kaliňák aj po voľbách hovoril, že ju chce s Američanmi otvoriť a zmeniť, kedže zmluvu nie je možné do konca platnosti vypovedať.

Minister Austin ocenil nákupy amerických zbraní zo strany našej vlády, ako to nazval – zaobstaranie moderného vojenského vybavenia interoperabilného s NATO, ako sú stíhačky F-16. Slovensko si zároveň dve z nich prevzalo, ďalších 14 až 18 kusov by sme mali dostať v nasledujúcich rokoch. Slovenská republika sa dodaním týchto stíhačiek stane prvou európskou krajinou, ktorá bude disponovať najnovšou verziou Fighting Falcon.

V samostatnom článku sme upozornili, že problémom zostáva, že stroje zatiaľ nemajú u nás kde pristávať. Letisko Sliač nestíhame ani tento rok zrekonštruovať a letisko v Kuchyni nevyhovuje svojou polohou, lebo by dochádzalo ku kríženiu koridorov civilných letísk vo Viedni a v Bratislave. 

Ani k tejto téme sa Kaliňák nevyjadril.

Či nakúpime Patrioty, nevedno

Po tom, ako sme v roku 2022 darovali Ukrajine náš systém raketovej obrany S-300 bez toho, aby sme mali zabezpečenú vlastnú náhradu, Slovensku stále chýba vlastná protiraketová obrana. Spojenci totiž postupne stiahli batérie systémov Patriot, ktoré chránili naše nebo, dnešné pokrytie je iba čiastkové, zabezpečuje ho taliansky systém Mamba, ktorý by podľa Kaliňáka mal skončiť tento rok. Ak s talianskou stranou nevyrokujeme predĺženie, ostaneme bez protivzdušnej obrany.

Ani Mamba nie je pre obranu Slovenska postačujúca.

Kaliňák preto koncom januára začal v médiách hovoriť, že chce od Američanov kúpiť Patrioty. Na ich obstaranie by rád využil 700-miliónovú zľavu od USA, ktorú sme dostali za darovanie migov Ukrajine a ktorá mala platiť na nákup bojových vrtuľníkov Viper. Vipery sú podľa ministra útočné zbrane a sú „čerešničkou na torte, ale my nemáme tú tortu“. 

Či Kaliňák rokoval o zmene vojenskej techniky, na ktorú chceme využiť zľavu, sa tiež v oficiálnych vyjadreniach po rokovaní nespomína. Štandard však poukázal na to, že nákup Patriotov by sme si možno nemohli finančne dovoliť.

O DCA dohode ani zmienka

Krátko po nástupe do funkcie sa minister obrany stretol s americkým veľvyslancom. Odôvodnil to tým, že žiadal prehodnotiť obrannú dohodu Slovenska so Spojenými štátmi.

V januárovom rozhovore pre Štandard minister Kaliňák priblížil, že chce otvárať tie časti dohody, ktoré majú porovnateľné krajiny vyrokované lepšie ako Slovensko. Tvrdil, že bývalá vláda Igora Matoviča podpísala návrh dohody s Američanmi bez akýchkoľvek pripomienok.

Kaliňák chcel, aby zmizli nejasnosti o miere informovania slovenských úradov o krokoch partnera. Pripustil aj diskusiu o tom, že územie Slovenska sa nebude využívať na skladovanie alebo prepravu jadrových zbraní a iného vysoko nebezpečného materiálu.

V tlačových správach oboch rezortov nie je ani zmienka o tom, že ministri preberali aj dohodu DCA.

Kaliňák má s Američanmi dlhodobo dobré vzťahy. V roku 2010 súhlasil s tým, aby Slovenská republika prijala celkovo osem väzňov z Guantánama, americkej základne na Kube.