Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Irán zvýšil svoje zásoby vysoko obohateného uránu, tvrdí medzinárodná agentúra

Irán však podnikol kroky na to, aby rozširovanie týchto zásob zastavil.

Vyplynulo to v utorok zo správ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE).

Dôverná správa MAAE ukazuje, že iránske zásoby uránu obohateného na 60 percent dosahovali k 26. októbru 182,3 kilogramu, čo je o 17,6 kilogramu viac v porovnaní s predošlou štvrťročnou správou dozornej agentúry OSN z augusta.

Pri uráne obohatenom na 60-percentnú čistotu je potrebný len krátky technický krok na dosiahnutie úrovne 90 percent, použiteľnej na zbrojné účely, vysvetľuje AP. Na základe definície MAAE je jadrovú zbraň teoreticky možné vyrobiť zo 42 kilogramov uránu obohateného na 60 percent, ak bude ďalej obohatený na 90 percent.

Irán trvá na tom, že jeho jadrový program má výlučne mierové ciele. Generálny riaditeľ MAAE Rafael Grossi však predtým varoval, že Teherán by mohol mať dostatok uránu na „niekoľko" bômb, ak sa pre ich výrobu rozhodne. Pripustil tiež, že jeho agentúra OSN nemôže garantovať, že iránske centrifúgy neboli použité na tajné obohacovanie uránu.

V novej správe MAAE sa tiež uvádza, že Teherán nepodnikol konkrétne kroky na zlepšenie spolupráce s agentúrou napriek žiadostiam Grossiho, ktorý bol na rokovaniach v Iráne minulý týždeň. Počas stretnutí sa však „hovorilo o možnosti, že Irán nebude ďalej rozširovať svoje zásoby uránu obohateného na 60 percent U-235", ako aj opatreniach MAAE, ktoré by to overili.

Deň po odchode Grossiho z Iránu, 16. novembra, inšpektori MAAE overili, že „Irán začal realizáciu prípravných opatrení zameraných na zastavenie nárastu svojich zásoby uránu obohateného na 60 percent U-235", a to v podzemných závodoch Fordú a Natanz.

Správ prišli pred tohtotýždňovým pravidelným zasadnutím Rady guvernérov MAAE vo Viedni. Západné krajiny zvažujú rezolúciu, ktorá by odsúdila Irán za nezlepšenie spolupráce s agentúrou. Podľa diplomatického zdroja je možné, že v prípade prijatia takejto rezolúcie by prísľuby Iránu dané počas návštevy šéfa MAAE stratili platnosť.

(tasr, ap, afp)

Minúta  |  

Švédska prokuratúra vyšetruje prerušenie podmorských káblov ako sabotáž

Jeden kábel spájal Litvu a Švédsko a druhý Fínsko a Nemecko.

„Trestný čin sa v súčasnosti vyšetruje ako sabotáž. Predbežné vyšetrovanie je v počiatočnom štádiu. V súčasnosti nie sú k dispozícii žiadne ďalšie informácie o vyšetrovaní," uviedol prokurátor Henrik Soderman vo vyhlásení. Niekoľko hodín predtým aj susedné Fínsko oznámilo, že prípad začala vyšetrovať aj jeho polícia.

Počet nevysvetlených incidentov v Baltskom a Severnom mori a ich okolí vzrástol po 26. februári 2022, keď Rusko spustilo rozsiahlu inváziu na Ukrajine. Zjavné akty sabotáže a pokusy o špionáž a zasahovanie sú podľa vysokých predstaviteľov bezpečnostných zložiek príkladmi ruskej „hybridnej vojny".

V septembri 2022 boli poškodené potrubia plynovodu Nord Stream v Baltskom mori. Seizmické záznamy neskôr ukázali, že tesne pred únikom plynu došlo k sérii podvodných výbuchov. Európski predstavitelia to vyhlásili za sabotáž a obvinili z nej Rusko. Novšie správy v médiách spájajú incident s Ukrajinou, Kyjev to tvrdo odmieta.

V októbri 2023 podmorský plynovod medzi Fínskom a Estónskom poškodila kotva čínskej nákladnej lode. Incident podľa Štokholmu poškodil aj komunikačný kábel medzi Estónskom a Švédskom.

Zničenie plynovodov Nord Stream a vojna na Ukrajine prinútili Nemecko vybudovať viacero terminálov na skvapalnený plyn. Zvýšená aktivita dronov okolo infraštruktúry však vyvolala podozrenie, že boli skúmané „na účely sabotáže", uviedli nemeckí predstavitelia.

Drony „neboli na to, aby pozorovali krásnu miestnu krajinu, ale preto, že sa tam nachádza chemický park a v blízkosti... úložisko jadrového odpadu," povedala ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková v októbri s tým, že ide o „hybridnú vojnu" Moskvy.Obavy vyvoláva aj aktivita ruských špionážnych lodí. Podľa nemeckých médií systematicky skúmali európsku kritickú infraštruktúru vrátane veterných elektrární, potrubí a káblov. „Nebezpečenstvo považujeme za veľmi reálne," povedal médiám šéf nemeckej spravodajskej služby Bruno Kahl.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Španielsko zlegalizuje pobyt státisícov imigrantov

Španielsko v nasledujúcich troch rokoch zlegalizuje každý rok približne 300-tisíc migrantov, ktorí sa v krajine nachádzajú bez dokladov.

Cieľom je rozšíriť pracovnú silu v krajine, ktorá čelí starnutiu obyvateľstva, vyhlásila v utorok ministerka pre migráciu Elma Saizová.

„Španielsko sa musí rozhodnúť, či bude otvorenou prosperujúcou krajinou alebo uzavretou a chudobnou krajinou, a my sme si vybrali to prvé," povedala Saizová a dodala, že krajina potrebuje približne 250-tisíc až 300-tisíc zahraničných pracovníkov platiacich dane ročne, aby udržala svoj sociálny štát.

Reforma skracuje a zjednodušuje právne a administratívne postupy pri udeľovaní pracovných povolení a povolení na pobyt, umožňuje migrantom registrovať sa buď ako samostatne zárobkovo činné osoby, alebo ako platení pracovníci a poskytuje im dodatočné záruky pracovných práv. Uchádzačom o zamestnanie sa predĺži platnosť víz z troch na 12 mesiacov, zatiaľ čo tí, ktorí majú študijné víza, by mohli legálne pracovať až 30 hodín týždenne.

Španielska ekonomika je najrýchlejšie rastúcou v rámci Európskej únie (EÚ), k čomu prispieva aj vlna kvalifikovaných prisťahovalcov z Latinskej Ameriky. Hrubý domáci produkt (HDP) krajiny sa v treťom štvrťroku oproti predchádzajúcemu roku zvýšil o 3,4 percenta.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Borrell obvinil Rusko z nezodpovedných jadrových hrozieb

Šéf európskej diplomacie Josep Borrell tak urobil po tom, ako ruský prezident Vladimir Putin schválil novú jadrovú doktrínu.

„Nie je to po prvýkrát, čo Putin hrá jadrovú hru," povedal Borrell po stretnutí ministrov obrany v Bruseli. Dodal, že "akékoľvek výzvy na jadrovú vojnu sú nezodpovednosťou".

Putin v utorok schválil aktualizovanú jadrovú doktrínu krajiny, podľa ktorej by Rusko mohlo zvážiť použitie jadrových zbraní v prípade, ak by čelilo útoku konvenčnými raketami podporovanému jadrovou mocnosťou. Podľa doktríny bude útok jednej krajiny patriacej do koalície štátov proti Rusku považovaný za útok celej koalície.

Toto rozhodnutie prišlo len dva dni po tom, čo americké médiá informovali, že prezident USA Joe Biden údajne povolil Ukrajine použiť americké rakety dlhého doletu na vojenské ciele v ruskom vnútrozemí.

Borrell na utorkovom stretnutí naliehal na členské štáty EÚ, aby sa pripojili k rozhodnutiu Spojených štátov a umožnili Ukrajine zasahovať ciele na území Ruska pomocou rakiet dlhého doletu, píše AFP. „Je to plne v súlade s medzinárodným právom," povedal šéf európskej diplomacie.

(tasr, reuters, afp)

Minúta  |  

Kaliňák: Slovensko použitie rakiet dlhého doletu Ukrajinou nepodporuje, vtiahne to EÚ a NATO do konfliktu

Po skončení utorkového zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci a obranu v Bruseli minister obrany Robert Kaliňák (Smer) potvrdil, že Ukrajina bola hlavnou témou rokovaní.

Kaliňák zopakoval stanovisko, že Slovensko nepodporuje povolenie používania rakiet dlhého doletu na ciele v Rusku.

„Myslíme si, že by to dramaticky eskalovalo napätie a predovšetkým by to vtiahlo krajiny EÚ alebo NATO do konfliktu. Preto to vnímame ako problém," vysvetlil.

Na otázku, či si ministri pripomenuli tisíc dní ruskej agresie voči Ukrajine, Kaliňák povedal, že bolo veľa vyhlásení k tomu, aby Ukrajina vyhrala.

„Keby začali rokovania koncom roku 2022, keď sa Ukrajine podarilo získať späť Cherson a Charkov, tak žiadnych tisíc dní vojny by nebolo. Tam sa mal vytvoriť tlak EÚ. Keď sa konflikt rozhorel a hlavne dnes, keď sa ukazuje, že situácia na bojisku je ťažká, máme horšie karty ako Rusko. Reaguje sa na to ťažšie," skonštatoval. A odkázal, že najdôležitejšie je zabrániť, aby sa krajiny NATO zapojili do tohto konfliktu.

Ukrajina prvýkrát zasiahla Rusko raketou ATACMS

Mohlo by Vás zaujímať Ukrajina prvýkrát zasiahla Rusko raketou ATACMS

Ďalšou témou, na ktorú upozornil, je odblokovanie Európskeho mierového nástroja (EPF), kde Maďarsko zdržiava prevod 6,6 miliardy eur v prospech Ukrajiny. Kaliňák povedal, že je dôležité, aby sa s Maďarskom diskutovalo. Dodal, že nový model, o ktorom sa diskutuje, "nie je pre nás až taký zaujímavý a výhodný".

Predstavitelia EÚ v rámci reformy EPF chcú, aby sa finančné príspevky stali dobrovoľnými a nie povinnými ako teraz, keď každé rozhodnutie musí byť schválené jednomyseľne. Nový model by pomohol obísť maďarské veto na vojenskú pomoc Ukrajine.

„Európska komisia vie, ako diskutovať z Maďarskom a prečo sú tie dôvody také, aké sú. Len diskusiou to vieme vyriešiť, nie výzvami na rôznych typoch zasadaní," odkázal.

Kaliňák upozornil na potrebu investícií do obranného priemyslu EÚ a jeho posilnenia, aby Únia v krízových situáciách nebola závislá od vonkajších dodávok. Navrhol jasné rozdelenie financií medzi veľké obranné spoločnosti a menšie firmy, ktoré vyvíjajú nové zbraňové systémy. Upozornil, že Slovenský obranný priemysel má silné výrobné kapacity, čo by mohlo vytvoriť nové pracovné miesta a podporiť ekonomiku. Kaliňák zdôraznil potrebu jasných pravidiel na úrovni EÚ na zabezpečenie sebestačnosti v obrane.

(tasr)

Minúta  |  

Firma Axon poskytla rezortu vnútra telové kamery pre pilotnú prevádzku bezodplatne

Rezort očakáva spustenie verejného obstarávania na kamery na budúci rok.

„Zámerom pilotnej prevádzky je otestovať funkcie kamier a spôsob ich používania - napríklad ich spúšťanie ručné, diaľkové alebo automatické, uchytenie, polohu a podobne. Skúsenosti z pilotného testovania budú následne využité v celoslovenskom projekte," vyhlásil hovorca rezortu Matej Neumann. Dodal, že rezort dostal 16 kusov kamier typu Axon Body 4 spolu s príslušenstvom.

Ďalšia fáza projektu bude podľa hovorcu ministerstva spustená po ukončení a vyhodnotení pilotnej fázy.

Prezident Policajného zboru Ľubomír Solák v pondelok (18. 11.) na tlačovej konferencii avizoval, že zbor plánuje od 1. decembra zaviesť pilotný projekt telových kamier v Bratislave a Košiciach. Do Bratislavy by malo prísť šesť kusov a do Košíc 10 kusov kamier.

Demokrati o Policajnom zbore: Ani za Kaliňáka nebola situácia taká zlá

Mohlo by Vás zaujímať Demokrati o Policajnom zbore: Ani za Kaliňáka nebola situácia taká zlá

Ľudskoprávna odborná verejnosť žiada od politikov plošné nasadenie kamier roky. Opatrenie prišlo po medializovanom incidente v Košiciach, kde mal policajt počas služby 5. novembra spôsobiť zaistenému mužovi zranenia, ktorým na druhý deň v nemocnici podľahol.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.