Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Sudcovia Truban a Králik spĺňajú predpoklady na výkon funkcie predsedu ŠTS

Miesto predsedu Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) sa uvoľnilo po tom, ako sa Ján Hrubala vzdal tejto funkcie.

Na splnení predpokladov Michalom Trubanom a Igorom Králikom sa zhodla Súdna rada SR na svojom utorkovom zasadnutí.

Truban pred Súdnou radou uviedol, že vo funkcii predsedu by chcel prijať opatrenia na zefektívnenie výkonu súdnictva a zabezpečiť zrýchlenie rozhodovacej činnosti súdu.

"Nie som spokojný so stavom, ktorý je dnes na súde, predovšetkým pokiaľ ide o kvalitu a dĺžku rozhodovacej činnosti. Urobím presne to, čo som urobil v roku 2015, keď som nastúpil do funkcie predsedu súdu - audit hĺbkových rozhodovacích činností sudcov predovšetkým z pohľadu kvality a dĺžky konania," ozrejmil Truban.

Súdna rada chce podávať disciplinárne návrhy proti sudcom ako kolektívny orgán

Mohlo by Vás zaujímať Súdna rada chce podávať disciplinárne návrhy proti sudcom ako kolektívny orgán

Igor Králik konštatoval, že dôvera v súdnictvo je na slabej úrovni. Nemyslí si však, že by ŠTS bol v porovnaní s inými súdmi viac zaznávaný.

"Svojimi rozhodnutiami sme za 20 rokov dokázali, že patríme do sústavy súdov," zhodnotil. Vo funkcii predsedu by sa snažil trvať hlavne na tom, aby boli prijaté rozhodnutia spravodlivé.

Vo výberovom konaní, ktoré sa konalo v auguste v priestoroch rezortu spravodlivosti formou pohovoru, sa Michal Truban umiestnil na prvom mieste. Uspel aj druhý kandidát, podpredseda ŠTS Igor Králik. Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) si môže a nemusí z úspešných uchádzačov vybrať nového predsedu súdu.

(tasr)

Minúta  |  

Slovenské technické múzeum zatvára pobočky vrátane múzea Schusterovcov. Pre konsolidáciu

Technické múzeum pritom zdôraznilo, že nejde o prvé konsolidačné opatrenia za posledné obdobie a za ostatné tri roky už čelilo podobným situáciám, ktoré si vyžiadali znižovanie počtu zamestnancov a optimalizáciu prevádzkových nákladov.

Zatvorený je od 13. novembra Kaštieľa v Budimíre so stálou expozíciou historických hodín. Múzeum Jozefa Maximiliána Petzvala v Spišskej Belej bude uzatvorené od 23. novembra.

"Do konca roka 2024 bude z personálnych dôvodov tiež uzatvorené Múzeum kinematografie rodiny Schusterovej v Medzeve spolu s národnou kultúrnou pamiatkou Hámor v Medzeve," konkretizovalo v utorok Slovenské technické múzeum (STM).

"Súčasné desaťpercentné viazanie personálnych výdavkov na štátnych úradníkov a zamestnancov vo verejnej službe sa premieta aj do zníženia nákladov na zamestnancov STM na roky 2025 - 2027. Okrem iných dôsledkov sa prejaví aj v istom obmedzení rozsahu služieb múzea poskytovaných verejnosti," uviedlo múzeum.

K prijatiu rozhodnutí došlo podľa múzea po konzultáciách s jeho zriaďovateľom, ktorým je ministerstvo kultúry.

"Vedenie STM si uvedomuje, že tieto opatrenia môžu byť pre verejnosť nepríjemné, avšak sú nevyhnutné pre udržateľnosť a fungovanie múzea. Zároveň intenzívne hľadá riešenia a možnosti, ktoré by umožnili ďalšie prevádzkovanie dotknutých pobočiek STM, respektíve sprístupnenie ich obsahu v iných formách alebo v iných priestoroch STM," spresnili z múzea.

Technické múzeum je špecializovaným múzeom technického zamerania. "Veríme, že verejnosť bude naďalej podporovať STM pri napĺňaní jeho poslania a v jeho úsilí komplexne dokumentovať dejiny a vývoj vedy a techniky, výroby, priemyslu a dopravy v Slovenskej republike a podiel Slovenska a jeho osobností na rozvoji svetovej vedy a techniky ako súčasti národného kultúrneho dedičstva," skonštatovalo múzeum.

(tasr)

Minúta  |  

Muž svojho otca škrtil, hlavu mu buchol do sporáka. Polícia ho obvinila

Policajti z Nového Mesta nad Váhom obvinili 55-ročného muža z prečinu nebezpečného vyhrážania.

Päťdesiatnik svojho 79-ročného otca chytil pod krk a buchol mu hlavu do sporáka. Následne ho opakovane udieral a začal ho škrtiť. Počas útoku svojmu otcovi nadával a opakovane sa mu vyhrážal, že ho zabije.

V tomto konaní prestal až po tom, ako uvidel, že otec krváca. Policajti mužovi obmedzili osobnú slobodu a umiestnili ho do cely policajného zaistenia, pričom navrhli jeho väzobné stíhanie.

V prípade dokázania viny mu hrozí trest odňatia slobody na šesť mesiacov až tri roky.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina prvýkrát zasiahla Rusko raketou ATACMS

Ukrajinská armáda zaútočila v noci na utorok na ruskú Brianskú oblasť šiestimi americkými balistickými raketami ATACMS. Ruské systémy protivzdušnej obrany zostrelili päť rakiet a jednu poškodili.

Úlomky jednej rakety dopadli na vojenský objekt a spôsobili požiar. Informovala o tom agentúra TASS odvolávajúca sa na oznámenie ruského ministerstva obrany.

Útok sa odohral o 03.25 h miestneho času (01.25 h SEČ). Požiar vojenského objektu sa podarilo uhasiť, na zemi neboli zaznamenané ďalšie škody alebo ľudské obete. Aký objekt požiar zachvátil, ruské médiá nekonkretizovali.

Generálny štáb ukrajinskej armády vo vyhlásení na platforme Telegram predtým podľa agentúry Reuters oznámil, že ozbrojené sily zaútočili v noci na veľký sklad zbraní pri meste Karačev ležiacom v Brianskej oblasti viac ako 110 kilometrov od hraníc s Ukrajinou. V oblasti úderu nasledovalo 12 sekundárnych výbuchov a detonácií.

"V noci na 19. novembra 2024 jednotky Ozbrojených síl Ukrajiny v súčinnosti s ďalšími zložkami obranných síl spôsobili požiar centra materiálneho a technického zásobovania... Ničenie muničných skladov ruskej okupačnej armády s cieľom zastaviť ozbrojenú agresiu Ruskej federácie voči Ukrajine bude pokračovať," napísal generálny štáb.

Fico odmieta rozhodnutie USA o použití rakiet dlhého doletu na ciele v Rusku

Mohlo by Vás zaujímať Fico odmieta rozhodnutie USA o použití rakiet dlhého doletu na ciele v Rusku

Podľa niektorých ukrajinských médií zásah dostal 67. sklad Hlavného riaditeľstva pre raketové a delostrelecké operácie ruského ministerstva obrany. Aké zbrane a munícia sa tam nachádzali, nie je známe.

Nasadenie balistických rakiet rakety ATACMS na údery v hĺbke územia Ruska Kyjevu pred niekoľkými dňami povolila administratíva prezidenta USA Joea Bidena. Ukrajina ich použila v 1000. deň invázie ruských síl na svoje územie.

Ruské ministerstvo obrany predtým v utorok uviedlo, že jeho sily zničili v noci a dopoludnia nad Brianskou oblasťou 12 ukrajinských bezpilotných lietadiel a jedno nad územím Belgorodskej oblasti. Podľa gubernátora Brianskej oblasti Alexandra Bogomaza si dronový útok nevyžiadal žiadne obete ani nespôsobil škody.

Rakety ATACMS, Biden v mentálnom úpadku a jeho reputačné straty

Mohlo by Vás zaujímať Rakety ATACMS, Biden v mentálnom úpadku a jeho reputačné straty

(tasr)

Minúta  |  

Pre vieru odmietla vakcínu a prepustili ju z práce. Vysúdila takmer 13 miliónov dolárov

Američanka Lisa Domskiová požiadala v roku 2021 z náboženských dôvodov o výnimku z očkovania vakcínou na COVID-19. Zamestnávateľ jej vtedy nevyhovel a prepustil ju. Teraz sa však dočkala viac ako štedrého zadosťučinenia.

Okresný súd v Michigane jej prisúdil 10 miliónov dolárov ako represívne odškodné, 1,7 milióna dolárov za ušlú mzdu a 1 milión dolárov za neekonomické škody, spolu takmer 13 miliónov dolárov.

Domskiová pracovala v poisťovni Blue Cross Blue Shield 38 rokov ako IT špecialistka. Počas pandemických opatrení v októbri 2021 spoločnosť nariadila pre svojich zamestnancov povinné očkovanie proti COVID-19. Domskiová vtedy ako kresťanka-katolíčka požiadala o výnimku, ako dôvod uviedla svoje náboženské presvedčenie. Zamestnávateľ jej však nevyhovel a bola prepustená z práce.

„Išlo o ženu, ktorá v čase pandémie pracovala z domu, takže nikoho ani teoreticky neohrozovala a 38 rokov si svedomito plnila všetky svoje pracovné povinnosti,“ uviedol pre Fox News Domskiovej právnik Jon Marko s tým, že jej dohoda o práci na diaľku ju mala vylúčiť z očkovacej politiky firmy, keďže nepredstavovala žiadne riziko.

Napriek tomu, že žena podrobne a konkrétne uviedla svoje dôvody, prečo jej viera nedovoľuje zaočkovať sa, jej žiadosť o výnimku bola odmietnutá s tým, že ak sa nezaočkuje, bude s ňou ukončený pracovný pomer.

Domskiová uprednostnila svoje presvedčenie a bola z práce prepustená. Následne podala žalobu na svoju bývalú spoločnosť s tým, že sa stala obeťou náboženskej diskriminácie.

Okresný súd v Michigane pred pár dňami rozhodol v jej prospech s tým, že jej prepustenie naozaj predstavovalo náboženskú diskrimináciu a nariadil spoločnosti Blue Cross Blue Shield vyplatiť Domskiovej všetky ušlé materiálne aj nemateriálne škody.

„Naši predkovia bojovali a zomierali za slobodu každého Američana praktizovať svoju vieru a náboženstvo. Ani vláda, ani korporácie nemajú právo nútiť jednotlivca, aby si vybral medzi svojou kariérou a svedomím,“ uviedol Marko vo svojom vyhlásení na Instagrame.

"Lisa sa odmietla vzdať svojej viery a presvedčenia a bola neprávom prepustená. Dnešný verdikt poroty hovorí jasne o tom, že náboženská diskriminácia nemá v Amerike miesto a potvrdzuje právo každého človeka na náboženskú slobodu."

Zástupcovia spoločnosti, ktorá súd prehrala tvrdí, že nevedeli o kresťanskej viere Domskiovej v čase, keď bola prepustená. „Počas celej pandémie sme sa snažili podporovať zdravie a bezpečnosť našich zamestnancov. Rešpektujeme verdikt poroty, no sme sklamaní,“ hovorí sa vo vyhlásení poisťovne. Poisťovňa ďalej uviedla, že „skúma svoje právne možnosti a v najbližších dňoch rozhodne o ďalšom postupe“.

K vyplateniu došlo niekoľko mesiacov po tom, ako spoločnosť Blue Cross Blue Shield of Tennessee vyplatila žene takmer 700-tisíc dolárov v rámci vyrovnania.

Domskiovej právnik Jon Marko uviedol, že zastupuje 170 ďalších osôb v samostatných prípadoch neoprávneného prepustenia, ktoré podávajú podobné žaloby proti spoločnosti Blue Cross Blue Shield Michigan, v súvislosti s povinným očkovaním v roku 2021. Súdne procesy sa majú začať v novom roku.

(tin)

Minúta  |  

V Baltskom mori poškodili dva optické káble. Fínsko vyšetruje, či ide o úmysel

Okrem optického podmorského kábla medzi Fínskom a Nemeckom bol v Baltskom mori poškodený aj kábel medzi Litvou a Švédskom.

Litovská spoločnosť Telia Lietuva, ktorá je súčasťou švédskej firmy Telia, uviedla, že 218-kilometrový kábel zabezpečujúci internetové spojenie medzi Litvou a švédskym ostrovom Gotland prestal fungovať už v nedeľu okolo 09.00 h.

Podľa technologického manažéra Telie Andriusa Šemeškevičiusa bol kábel pomerne starý a už predtým sa na ňom vyskytli poruchy. Kábel má tri páry vlákien a v dôsledku incidentu sa šírka prenosového pásma internetu znížila o tretinu.

V pondelok okolo 03.00 h prestal fungovať aj 1173-kilometrový kábel C-Lion1 spájajúci fínsku metropolu Helsinki s nemeckým prístavným mestom Rostock, uviedla v pondelok fínska štátna telekomunikačná spoločnosť Cinia. Príčina výpadku nie je známa. Tento kábel uviedli do prevádzky v roku 2016 a doteraz fungoval bez poruchy.

Cinia predpokladá, že kábel sa pretrhol pôsobením vonkajšieho vplyvu, napríklad kotvou alebo vlečnou sieťou, v švédskych vodách mimo rušných námorných trás. Nemecké a fínske ministerstvá zahraničných vecí vyjadrili znepokojenie nad poškodením káblov. Minulý rok bol poškodený plynovod Balticconnector a niekoľko telekomunikačných káblov, pričom vyšetrovanie ukázalo, že škody spôsobila čínska kontajnerová loď, no nezistili, či išlo o náhodu alebo úmysel.

V septembri 2022 poškodili výbuchy v Baltskom mori plynovody Nord Stream 1 a 2 spájajúce Rusko s Nemeckom. Nemecké úrady prípad naďalej vyšetrujú.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.