Preskočiť na obsah
  |  

USA varovali Rusko pred možným teroristickým útokom na "veľkých zhromaždeniach"

Spojené štáty začiatkom marca varovali ruské úrady pred teroristickým útokom, ktorého terčom by mohli byť "veľké zhromaždenia" v Moskve, uviedol v piatok Biely dom, niekoľko hodín po tom, ako pri masovej streľbe pri ruskom hlavnom meste zahynulo najmenej 60 ľudí.

"Začiatkom tohto mesiaca mala vláda USA informácie o plánovanom teroristickom útoku v Moskve - potenciálne zameranom na veľké zhromaždenia, vrátane koncertov" a Washington "tieto informácie poskytol ruským orgánom", uviedla hovorkyňa Rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Adrienne Watsonová.

Watsonová dodala, že administratíva amerického prezidenta Joea Bidena dodržiava dlhodobú politiku "povinnosti varovať", v rámci ktorej USA upozorňujú štáty alebo skupiny, keď získajú informácie o konkrétnych hrozbách únosu alebo zabitia s početnými obeťami.

Do koncertnej sály Crocus City Hall vpadli v piatok večer pravdepodobne piati muži ozbrojení automatickými zbraňami a granátmi. Na mieste zabili podľa úradov najmenej 60 ľudí a 100 zranili. Z budovy boli hlásené výbuchy a zachvátil ju rozsiahly požiar. K zodpovednosti za útok sa prihlásila militantná organizácia Islamský štát.

(tasr, afp)

  |  

EÚ online platformám: Eliminujte dezinformácie o voľbách, inak riskujete postihy

Európska komisia sa chystá prijať nové prísnejšie smernice pre veľké sociálne siete. Majú ich donútiť k vyššej snahe nezverejňovať dezinformácie. Dôvodom EK na zvýšenú opatrnosť sú hlavne blížiace sa júnové eurovoľby.

Nové smernice sa prijmú pravdepodobne v utorok a vyjdú v rámci rozsiahleho zákona o digitálnych službách (DSA), ktorý vstúpil do platnosti vlani. Ak veľké technologické firmy nedodržia nové pravidlá, majú čeliť vysokým finančným postihom.

Jednou z povinností pre platformy ako Facebook či Instagram bude, aby explicitne označili obsah, ktorý vytvorila generatívna umelá inteligencia (AI), povedal agentúre AFP nemenovaný funkcionár EÚ. A ak tam označenie nedajú priamo sociálne siete, musia poskytnúť možnosť používateľom, aby obsah označili oni.

EÚ sa obáva najmä o voľby do Európskeho parlamentu, ktoré sa budú konať v júni tohto roku. Za potenciálnu hrozbu považuje napríklad ruské dezinformačné kampane. Smernica preto má od platforiem požadovať účinnejšiu snahu o dosiahnutie dôveryhodnosti obsahu, súvisiaceho s voľbami.

EÚ si minulý týždeň v súlade s DSA vyžiadala viac informácií od platforiem TikTok, Facebook, Instagram, X, Google, YouTube, Snapchat a Bing o tom, aké opatrenia aplikujú proti hrozbe AI, vrátane dezinformácií typu "deep-fake".

Najväčšie platformy ako Meta a TikTok už vyhlásili, že budú čeliť potenciálnemu nebezpečenstvu súvisiacemu s voľbami vytvorením špeciálnych tímov na eliminovanie dezinformácií.

V minulosti si na svojich sociálnych sieťach veľké technologické firmy regulovali dezinformácie podľa svojich vlastných pravidiel. Teraz však musia dodržiavať európske zákony, inak riskujú postihy na úrovni až do šiestich percent globálneho obratu svojich platforiem.

Precedens postihu pre veľkú technologickú firmu už vznikol: Vlani v decembri Európska komisia začala historicky prvé oficiálne konanie proti poprednej online platforme, konkrétne voči sociálnej sieti X (predtým Twitter) amerického podnikateľa Elona Muska.

(tasr, afp)

  |  

Putin zaželal zraneným pri útoku v koncertnej sále skoré uzdravenie

Ruský prezident Vladimir Putin zaželal zraneným obetiam krvavého útoku na koncertnú sálu Crocus City Hall skoré uzdravenie, uviedla v sobotu po stretnutí s Putinom podpredsedníčka ruskej vlády Tatiana Golikovová.

"Prezident zaželal všetkým skoré uzdravenie a vyjadril vďaku lekárom," ruské tlačové agentúry citovali Golikovovú. Putin sa k útoku zatiaľ verejne nevyjadril.

Ruský prezident v sobotu rokoval so šéfmi orgánov činných v trestnom konaní a záchranných zložiek. Putin prijal správy od šéfa Federálnej bezpečnostnej služby Ruskej federácie (FSB), Vyšetrovacieho výboru, Národnej gardy a ministrov vnútra a zdravotníctva, informovali ruské tlačové agentúry s odvolaním sa na Kremeľ.

Do koncertnej sály Crocus City Hall vpadli v piatok večer pravdepodobne piati muži ozbrojení automatickými zbraňami a granátmi. Na mieste zabili podľa úradov najmenej 60 ľudí a 100 zranili. Z budovy boli hlásené výbuchy a zachvátil ju rozsiahly požiar. K zodpovednosti za útok sa prihlásila militantná organizácia Islamský štát.

(tasr, afp)

  |  

Počet obetí útoku na moskovskom koncerte stúpol na viac ako 60

Viac ako 60 ľudí zahynulo pri piatkovom útoku ozbrojencov na koncertnú halu na predmestí Moskvy, uviedol v sobotu ruský vyšetrovací výbor. Pôvodne uvádzaný počet obetí bol viac ako 40, informuje agentúra AFP s odvolaním sa na ruské tlačové agentúry.

"Momentálne sa obhliadajú telá zosnulých. Predbežne sa zistilo, že pri teroristickom útoku zomrelo viac ako 60 ľudí. Počet obetí sa, žiaľ, môže zvýšiť," uviedol vyšetrovací výbor.

Do koncertnej sály Crocus City Hall vpadli v piatok večer pravdepodobne piati muži ozbrojení automatickými zbraňami a granátmi. Na mieste zabili podľa úradov najmenej 60 ľudí a 100 zranili. Z budovy boli hlásené výbuchy a zachvátil ju rozsiahly požiar. K zodpovednosti za útok sa prihlásila militantná organizácia Islamský štát.

(tasr, afp)

  |  

Česko aj Poľsko odsúdili teroristický útok na predmestí Moskvy

Česká republika aj Poľsko odsúdili teroristický útok v koncertnej sále Crocus City Hall na okraji Moskvy.

"Česko odsudzuje teroristický útok v Moskve. Útok na civilné obyvateľstvo je neprijateľný. Vyjadrujeme úprimnú sústrasť rodinám obetí," uviedlo české ministerstvo zahraničných vecí na sociálnej sieti X.

"Teroristický útok na bezbranných civilistov je neospravedlniteľný za každých okolností," zdôraznil český minister vnútra Vít Rakušan na sociálnej sieti X a rodinám a blízkym všetkých obetí streľby zaželal úprimnú sústrasť.

"Poľsko samozrejme odsudzuje terorizmus v akejkoľvek podobe," poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski uviedol pre súkromnú spravodajskú stanicu TVN24.

Do koncertnej sály Crocus City Hall vpadli v piatok večer pravdepodobne piati muži ozbrojení automatickými zbraňami a granátmi. Na mieste zabili podľa úradov najmenej 40 ľudí a 100 zranili. Z budovy boli hlásené výbuchy a zachvátil ju rozsiahly požiar. K zodpovednosti za útok sa prihlásila militantná organizácia Islamský štát.

(tasR)

  |  

Venezuelský parlament schválil zákon o zriadení štátu v spornom regióne Esequiba

Guyana v piatok označila za "hrubé porušenie" svojej suverenity schválenie zákona venezuelským parlamentom, na základe ktorého by mal vzniknúť na území sporného regiónu Esequiba federálny štát.

Venezuela si dlhodobo robí nároky na región Esequiba, ktorý tvorí približne dve tretiny územia susednej Guyany a žije v ňom 125-tisíc z celkovo 800-tisíc obyvateľov tejto krajiny.

Caracas však začal podnikať aktívne kroky na získanie tohto regiónu po objavení obrovských ropných ložísk v mori v roku 2015. Esequibu pritom už vyše storočie spravuje Guyana.

Venezuelskí zákonodarcovia ešte vo štvrtok jednohlasne prijali zákon, ktorý bol vypracovaný po decembrovom konzultačnom referende. V ňom sa podľa úradov vyslovilo 95 percent voličov za pričlenenie Esequiby k Venezuele. Spoľahlivosť týchto výsledkov spochybnili mnohí pozorovatelia.

"Národné zhromaždenie obhajuje právo Venezuelčanov brániť svoje územie," citovala agentúra AFP venezuelského poslanca po hlasovaní o tom, že sa Esequiba stane 24. federálnym štátom Venezuely. Prijatý zákon bol podstúpený Najvyššiemu súdu, aby preskúmal jeho ústavnosť.

Guyanská vláda vyjadrila "hlboké znepokojenie v súvislosti s prijatým zákon venezuelským Národným zhromaždením, ktorým sa vyhlasuje región Esequibo za súčasť Venezuely".

"Ide o hrubé porušenie zvrchovanosti a územnej celistvosti Guyany," uvádza sa vo vyhlásení guyanského ministerstva zahraničných vecí, ktoré vyzvalo medzinárodné spoločenstvo, aby "podporilo právny štát a odmietlo nezákonnú expanziu Venezuely".

Decembrové referendum podnietilo medzinárodné obavy o možný vojnový konflikt medzi Guyanou a Venezuelou. Napätie sa vystupňovalo potom, čo Británia do oblasti poslala vojnovú loď, v reakcii na čo venezuelský prezident Nicolás Maduro nariadil viac ako 5 600 príslušníkom armády, aby sa zúčastnili na manévroch v pohraničnej oblasti.

Venezuela a Guyana sa však neskôr dohodli, že spor o región vyriešia mierovou cestou a zdržia sa použitia sily.

(tasr, afp)

(tasr, afp)