Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Opatrenia sa od pondelka zmiernia. Kto bude potrebovať rúško a kto respirátor?

Podmienky nosenia respirátora či rúška sa vo vybraných situáciách zmierňujú. Uvoľnenie opatrení, ktoré umožňuje zlepšujúca sa epidemiologická situácia, spresnil Úrad verejného zdravotníctva SR v novom znení vyhlášky k povinnosti prekrytia horných dýchacích ciest. Vyhláška, zverejnená vo Vestníku vlády SR, je platná od pondelka 19. apríla.

"Povinnosť mať v exteriéri rúško, respirátor či ich náhradu sa nebude už v týkať tých, ktorí budú od ostatných osôb, s ktorými nežijú v spoločnej domácnosti, vzdialení viac ako päť metrov," vysvetlila jednu zo zmien hovorkyňa ÚVZ Daša Račková.

"Namiesto respirátora budú môcť rúška v interiéri verejných budov nosiť všetci žiaci v škole alebo školskom zariadení i pedagogickí a odborní zamestnanci počas vyučovania. Podobne na pracovisku zamestnanci, ktorí majú chronické ochorenia dýchacích ciest s dychovou nedostatočnosťou alebo kožné ochorenia tváre, u ktorých by nosenie respirátora mohlo viesť k zhoršeniu stavu," dodala Račková.

Možnosť nosiť rúško namiesto respirátora sa bude týkať aj tých zamestnancov, ktorých spôsob práce a pracovné podmienky nosenie respirátora neumožňuje, pričom na to stačí dohoda medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov. Doteraz to bolo možné iba na základe vyjadrenia pracovnej zdravotnej služby.

(tasr)

Minúta  |  

Eurokomisia plánuje vystaviť stopku vektorovým vakcínam, tvrdí taliansky denník. Uprednostňuje Pfizer a Modernu

AKTUALIZOVANÉ Európska komisia sa podľa talianskeho denníka La Stampa rozhodla neobnoviť zmluvy na dodávky vektorových vakcín proti COVID-19. Prednosť chce dať očkovacím látkam na báze technológie mRNA.

Európska komisia (EK) v roku 2022 už neplánuje nákup vektorových vakcín proti chorobe COVID-19 uzavreté so spoločnosťami ako AstraZeneca a Johnson & Johnson (J&J).

Do tejto kategórie očkovacích látok, mimochodom, patrí aj neregistrovaný ruský Sputnik V, ktorý nakúpilo a na dennej báze rieši Slovensko. Priebežný registračný proces Sputnika Európska lieková agentúra (EMA) ešte neukončila.

Zmluvy so spoločnosťami vyrábajúcimi vektorové vakcíny platné pre aktuálny rok sa po vypršaní platnosti nebudú obnovovať. Európska komisia sa vraj takto rozhodla po dohode s vedúcimi predstaviteľmi mnohých členských štátov EÚ.

O uvedenom verdikte informoval v stredu taliansky denník La Stampa s odvolaním sa na zdroj z talianskeho ministerstva zdravotníctva. La Stampa ďalej uvádza, že Brusel sa radšej zameria na vakcíny využívajúce technológiu mRNA, ktorú využívajú spoločnosti Pfizer a Moderna.

Nemenovaný predstaviteľ EÚ v tejto súvislosti pre agentúru Reuters uviedol, že EK požiadala spoločnosť J&J o vysvetlenie „úplne neočakávaného“ oznámenia o oneskorení dodávok vakcín proti covidu do EÚ.

Neskôr v priebehu stredy šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uviedla, že predĺžila dohodu o dodávkach vakcín s konzorciom Pfizer/BioNTech do roku 2023. Rokovania s ostatnými spoločnosťami podľa nej stále prebiehajú. Správu La Stampa tak nepotvrdila a ani nevyvrátila.

V súvislosti s vakcínami od AstraZeneca a Johnson & Johnson sa v ostatných dňoch a týždňoch objavili správy o extrémne zriedkavých vedľajších účinkoch v podobe tvorby krvných zrazením. Pokiaľ ide o mRNA vakcíny, niektorí odborníci zase zdôrazňujú nedostatočné preskúmanie rizík z dlhodobého hľadiska, keďže ide o novú technológiu.

(tasr/tod)

Minúta  |  

Jozef Majský požiadal o podmienečné prepustenie z českého väzenia

Podnikateľ Jozef Majský odsúdený v kauze tunelovania nebankoviek, ktorý si odpykáva trest odňatia slobody v Českej republike, požiadal o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. TASR o tom informoval podpredseda a hovorca Okresného súdu Praha 4 Michal Dvořák.

"Verejné zasadnutie je nariadené na 6. mája. Iné informácie nie je možné v tejto chvíli poskytnúť," objasnil ďalej Dvořák. Majský si svoj trest naďalej odpykáva vo väzení Praha 4 – Pankrác.

Majskému končí trest 3. decembra 2026, požiadať o prepustenie mohol už v januári tohto roka. Majskému bol uložený trest odňatia slobody vo výmere deväť rokov. Podľa aktuálne platnej úpravy v ČR postačuje výkon tretiny uloženého trestu. Možno mu odpočítavať z celkovej výmery šesť rokov.

Majský strávil na Slovensku vo väzbe v rokoch 2002 až 2004 takmer dva roky. Následne bol vo väzbe od novembra 2006 až do októbra 2007. Napokon bol v ČR vo väzbe od polovice júna minulého roka. Všetky väzby sa mu zarátavajú do výkonu trestu.

Pražské súdy v januári tohto roka a v decembri minulého roka uznali rozsudok Najvyššieho súdu (NS) SR z leta 2020. Ten zamietol Majského odvolanie v kauze podvodu na nebankovky Horizont Slovakia a BMG Invest. Platilo teda rozhodnutie ŠTS v Pezinku z roku 2015, ktorý ho odsúdil na deväť rokov odňatia slobody. Po Majskom bolo vyhlásené národné i medzinárodné pátranie. Slovenská polícia na začiatku augusta 2020 potvrdila, že ho zadržali v pražskej nemocnici.

(tasr)

Minúta  |  

Polícia vraj pátra po Harabinovi. Bývalý sudca to popiera a hovorí o lžiach Kovaříka

AKTUALIZOVANÉ Po bývalom šéfovi Najvyššieho súdu a volebnom lídrovi strany Vlasť Štefanovi Harabinovi má pátrať polícia. Harabin pre TASR najskôr potvrdil, že o policajnom pátraní vie. Neskôr však jeho existenciu na sociálnej sieti poprel a hovoril o lžiach policajného prezidenta Petra Kovaříka.

Harabin pôvodne vyhlásil, že pátranie by malo súvisieť s tým, že nepreberal zásielky od vyšetrovateľa. "Pozvánky som nepreberal, lebo keď som išiel na poštu a nenosím rúško, lebo nemám takú právnu povinnosť, tak ma na poštu nepustili," spresnil. Harabin zdôraznil, že policajti následne pri snahe doručiť mu osobne predvolanie mali viackrát porušiť domovú slobodu.

Uviedol, že podal trestné oznámenie na policajného prezidenta Petra Kovaříka a príslušného vyšetrovateľa. "Ešte niekedy 15. decembra robil Kovařík tlačovú konferenciu a povedal tam, koho budú stíhať za 17. november. Ale necitoval mená a priezviská. Hneď nato mi však volali novinári s tým, že budem vyšetrovaný za podnecovanie," dodal. Na Hodžovom námestí sa 17. novembra konal protest proti vtedajšej vláde.

V rozpore s predošlými tvrdeniami Harabin neskôr v stredu na sociálnej sieti verejne vyhlásil, že v pátraní sa nenachádza a tento dojem sa vraj snažia iba „podvodne a lživo podsúvať občanom“ policajný šéf a policajt Jakub Podmajerský.

Na podporu svojich slov uviedol svoju skúsenosť s redaktormi televízií Markíza a TA3 v momentoch, keď k tejto téme poskytoval rozhovor. „Cez moju 90-minútovú prítomnosť na ulici v ich blízkosti by ma policajti jednoducho už museli vypátrať, aj keby nechceli,“ pokračoval volebný líder Vlasti.

„Ako ‚neveriacemu Tomášovi‘ som ponúkol ešte jeden dôkaz, ktorý aj vykonal [redaktor Markízy, pozn. red.]. Na môj podnet zavolal mobilom políciu cez číslo 158. Ozval sa mu dozorný, ktorého sa pýtal, či je Harabin v pátraní. Dozorný odpovedal, že nevie o tom, ale keď je, tak na miesto našej lokalizácie pošle políciu do 5 minút. Čakali sme tam najmenej 15 minút a polícia neprišla,“ zakončil Harabin.

(tasr/ste)

Minúta  |  

Milanová nevie, či má Matovič riešiť opatrenia. Krajniak Sputniku dôveruje

Z dnešného rokovania vlády by malo vzísť viacero zmien. Už pred ním sa však viacerí ministri vyjadrili ku kľúčovým témam. Veronika Remišová očakáva od ministra zdravotníctva upratanie chaosu, Milan Krajniak kladne ohodnotil ruskú vakcínu a Natália Milanová sa nechala počuť, že sa nevie vyjadriť k tomu, či má minister financií riešiť uvoľňovanie protipandemických opatrení.

Vicepremiérka a líderka strany Za ľudí Veronika Remišová očakáva od ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (nominant OĽaNO), že uprace "chaos, ktorý tu máme". Uviedla to v stredu pred rokovaním vlády v súvislosti s dianím okolo vakcíny Sputnik V. Doplnila, že premiér Eduard Heger (OĽaNO) má zmluvu o nákupe očkovacej látky poskytnúť koaličným lídrom.

"Je potrebné sa uistiť, že vakcína je bezpečná," povedala Remišová s tým, že od šéfa rezortu zdravotníctva očakáva riešenia. Už na prvej pandemickej komisii k téme Sputnik V podľa nej riaditeľka Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv Zuzana Baťová informovala, že chýba dostatočná technická dokumentácia k posudzovaniu vakcíny.

K diplomatickým vzťahom k Maďarsku poznamenala, že ak by jej určoval najvyšší predstaviteľ susedného štátu, kto sa môže zúčastniť ich stretnutia, odmietla by a na návštevu by nešla. "Pravidlá treba dodržiavať, máme výborný diplomatický zbor," dodala.

Krajniak: Heger s Matovičom sa dopĺňajú, Sputnik je overený

Pred rokovaním kabinetu sa ku kamerám pristavil aj minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina). Uviedol, že Igor Matovič sa nestihol oboznámiť s koaličnými poslaneckými návrhmi, ktoré majú ísť na prerokovanie do parlamentu, preto si vyžiadal čas na ich preštudovanie. Vysvetlil tým postup Matoviča na pondelňajšej koaličnej rade, na ktorej mal vetovať všetky legislatívne návrhy.

"Beriem to tak, že sa nimi ešte nestihol oboznámiť, chce si ich teda prejsť. Pripomienky mal len k jednému návrhu," povedal Krajniak pred rokovaním vlády. Nemyslí si, že podobný postup sa bude automaticky opakovať na každej koaličnej rade.

Spoluprácu nového premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) s ministrom financií zatiaľ vníma ako tandem, ktorý sa dopĺňa. O Hegerovi si myslí, že sa svojej úlohy zhostil dobre a zároveň je presvedčený, že svojím osobným nastavením bude viesť kabinet inak ako jeho predchodca.

Na rokovaní vlády sa chce Krajniak zaujímať aj o najnovšie informácie okolo vakcíny Sputnik V na Slovensku. Osobne považuje ruskú vakcínu za overenú, ktorou sa môže očkovať, samozrejme, na dobrovoľnej báze. Sputniku dôveruje na základe doterajšieho množstva očkovaní touto látkou po celom svete, bez informácií o rizikových vedľajších účinkoch.

Zníženie daní a odvodov si predstaviť nevie

Pri daniach a odvodoch musí minister práce vidieť konkrétny návrh na ich zníženie. Uviedol to v súvislosti s prípravou nového programového vyhlásenia vlády a požiadavkou koaličného partnera (SaS) znižovať dane a odvody. "Pravdupovediac, neviem si (znižovanie) v čase pandémie predstaviť a to, ako by sme ho rýchlo urobili. Vo všeobecnosti s princípom zníženia súhlasíme, nebránime sa mu, ale musíme vidieť návrh, ako by sa dalo v najbližších rokoch dosiahnuť," priblížil.

Zníženie daní a odvodov si Krajniak v tomto a v budúcom roku v nejakej zásadnej miere nevie predstaviť. "Viem si však predstaviť nejaký systém nastavenia poklesu daní a odvodov. V rámci dôchodkovej reformy chceme pripraviť nejaké odvodové úľavy," dodal minister práce.

Milanová sa vyjadriť nevie

Väčšina ministrov sa pri príchode na vládu vyhýbala novinárskym otázkam, odkazovala na vyjadrenie až po rokovaní kabinetu. Prístupnejšia odpovedať bola iba spomenutá vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí), pri novinároch sa pristavila aj ministerka kultúry Natália Milanová (OĽaNO).

Šéfka rezortu kultúry sa však nevedela vyjadriť k otázke, či považuje za dobré, ak má hlavné slovo na tlačovej konferencii k pandemickej situácii a uvoľňovaniu opatrení minister financií, rovnako či je v poriadku, ak Matovič vetuje na koaličnej rade všetky poslanecké návrhy. "Tlačovku som nevidela, na koaličnej rade som nebola," vysvetlila Milanová.

(tasr/ste)

Minúta  |  

Matovič bude predsedom Rady guvernérov Európskej investičnej banky

AKTUALIZOVANÉ Niekdajší predseda vlády a súčasný minister financií Igor Matovič bude čo nevidieť pôsobiť v niekoľkých medzinárodných finančných inštitúciách. Štafetu preberie po Eduardovi Hegerovi. Najzaujímavejšie sa javí šéfovanie Rade guvernérov Európskej investičnej banky. Návrh dnes odklepla vláda.

Šéf rezortu financií a expremiér Igor Matovič (OĽaNO) bude šéfom Rady guvernérov Európskej investičnej banky (EIB). Vo funkcii nahradí svojho predchodcu Eduarda Hegera (OĽaNO), ktorý sa posunul na premiérsky post. Informáciu ako prvý priniesol portál Euractiv.

Personálny návrh predložilo ministerstvo na stredajšom rokovaní vlády. „V prípade schválenia návrhu vládou sa pán minister financií Igor Matovič stane aj predsedom Rady guvernérov EIB, ktorú doteraz zastaval Eduard Heger,“ reagovalo pre Euractiv tlačové oddelenie rezortu ešte pred rozhodnutím.

Rada guvernérov EIB pozostáva z členov navrhnutých každým z 27 členských krajín, tradične ale ide o ministrov, ktorí majú v gescii finančné záležitosti. Hegera do tejto funkcie ministri potvrdili vlani, keď nahradil slovinského ministra financií Andreja Šircelja.

Ako informoval Euractiv, Heger sa predsedníctva Rady guvernérov ako najvyššieho riadiaceho orgánu EIB ujal 9. mája roku 2020 na obdobie dvanásť mesiacov. Jeho nástupca na čele rezortu financií by tak tomuto formátu mal predsedať iba necelý mesiac.

Európska investičná banka je najväčšou medzinárodnou finančnou inštitúciou na svete. V členských štátoch EÚ poskytuje rôzne druhy financovania projektov v oblasti infraštruktúry, podpory malých a stredných podnikov, inovácií, klimatických zmien a životného prostredia.

Matovič po čerstvom kladnom rozhodnutí vlády obsadí aj iné pozície uvoľnené po Hegerovi. Ide o funkcie guvernéra Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBRD), guvernéra v skupine Svetovej banky a tiež guvernéra Medzinárodnej investičnej banky.

(ste)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.