Trenčiansky župan Jaroslav Baška: Bez eurofondov by sme nič nestavali. Raz nás to čaká

Keď človek prechádza česko-slovenskú hranicu z Trenčianskeho do Zlínskeho kraja, nedá sa nevšimnúť si, že u susedov je infraštruktúra na vyššej úrovni, námestia či verejné komunikácie sú dokončené. Pritom pri rozdelení federácie boli tieto dva kraje veľmi porovnateľné. Čo sa stalo?

Tiež tento príklad používam, keďže bývam dvanásť kilometrov od hranice v obci Dohňany pri Púchove. Je to jeden z hlavných dopravných ťahov, cez ktorý ide aj železničná trať Milana Rastislava Štefánika. Keď som bol v roku 2002 ako 27-ročný chalan starostom Dohnian, podpísali sme spoluprácu s českou obcou Horní Lideč a pripravili sme veľa rôznych projektov. Z mojej skúsenosti môžem povedať, že zrejme máte pravdu, asi to vedia robiť lepšie.

Prečo?

Nemôžeme síce všetko vyriešiť eurofondami, ale je problém, že u nás bola v tomto smere roky centralizácia. Nachádzame sa v polovici eurofondového programu Slovensko 2021 – 2027 a nie je z neho čerpané skoro nič. Prvá výzva prišla minulý rok cez leto na Fond spravodlivej transformácie, ktorý sa týka uhoľného regiónu Horná Nitra, ten patrí do Trenčianskeho kraja. To je dosť neskoro.

Dúfam preto, že politické strany splnia to, čo sľubovali minulý rok pred voľbami. A teda, že eurofondy decentralizujú a že odstránia ten veľký rezortizmus, vďaka čomu ministerstvá „pustia perie“ a eurofondy pustia do regiónov. My najlepšie vieme, kde nás tlačí topánka a ako tie finančné prostriedky čo najlepšie rozdeliť.

O zvýšení prerozdeľovania eurofondov cez samosprávy hovorí aj programové vyhlásenie vlády. Otázka je, prečo až teraz? Vy ste županom už od roku 2013.

Nepodarilo sa to presadiť skôr práve pre ten silný rezortizmus a centralizmus. Pevne verím, že teraz, keď je to aj v programovom vyhlásení, sa to podarí a že mestá, obce a ďalší hráči budú môcť viac rozhodovať o týchto finančných prostriedkoch.

O akom pomere prideľovaných eurofondov hovoríme?

Teraz je to na úrovni cez 20 percent. Zoberme si Poľsko, kde je tento pomer asi najvyšší, na úrovni 40 až 44 percent. Zároveň však majú aj iný systém rozdelenia. Keby sme ale dostali našu úroveň na 30, 35 percent, to by bolo zaujímavé, pretože samosprávy by prerozdeľovali tretinu eurofondov.

Zvládli by to naše samosprávy?

Určite.

Pýtame sa, pretože Trenčiansky samosprávny kraj má asi pol milióna obyvateľov. S Poľskom síce nesusedí, ale jemu geograficky najbližšie Sliezske a Malopoľské vojvodstvo majú obe viac ako tri milióny obyvateľov. Máme na to administratívne kapacity?

Oni dostávajú väčší objem. My by sme to zvládli. Dokázali sme to aj v programovom období, ktoré v rámci N+3 pravidla dobiehalo do konca minulého roka, keď Trenčianska župa načerpala 150 miliónov eur, z toho 80 miliónov šlo na rekonštrukcie ciest druhej triedy, čiže väčšia polovica. Je to zrejme najviac zo všetkých krajov. Minulý rok sme napríklad mali čerpanie ukončených projektov za 127 miliónov, čo je porovnateľné s Prešovským krajom, ktorý mal čerpanie 130 miliónov. Prešovský kraj je pritom výrazne väčší ako rozlohou, tak aj počtom obyvateľov.

Myslím si, že aj ostatné župy sú pripravené na to, aby mohli disponovať väčším rozsahom finančných prostriedkov. Práve tento rok je na to vhodný, pretože sme v polovičke programového obdobia, keď sa robia revízie. Aj plán obnovy sa asi bude musieť čiastočne meniť, pretože neviem, ako Tomáš Drucker vyčerpá tých 150 miliónov, ktoré sú určené na rozširovanie kapacít materských škôl.

Kde v rámci kraja vidíte priestor pre efektívne využitie eurofondov?

Napríklad v rámci uhoľného regiónu Hornej Nitry, kde sa vlani v decembri po desaťročiach ťažby vyťažila posledná tona hnedého uhlia. V rovnakom čase sa uzatvorila Elektráreň Nováky, Vojany na východnom Slovensku vypli v apríli. Chceli by sme preto na Hornej Nitre použiť prostriedky z Fondu spravodlivej transformácie za účelom rekonštrukcie stredných odborných škôl. Máme tam vyčlenených asi 15 miliónov eur na sedem odborných škôl.

Dbáme na to, aby tie peniaze išli na vzdelávanie učiteľov a lepšie prepojenie so systémom duálneho vzdelávania, v ktorom je Trenčianska župa dlhoročným lídrom – máme najviac žiakov, ktorí sa učia pre konkrétne firmy. Ťahá to najmä Považie, ale aj Horná Nitra je celkom fajn, prišli tam ďalšie firmy, napríklad Brose, chystá sa tam Mobis s výrobou elektromotorov pre Kiu. Šepká sa tiež, že Hornonitrianske bane by mohli riešiť moderné vagóny pre európsky trh. Toto všetko môže vytvoriť možno tisícku pracovných miest v tomto regióne.

Takže hovoríme najmä o vzdelávaní pre priemysel?

Nielen o tom. Peniaze by tiež mali ísť na nákup rôznych informačných technológií do škôl, napríklad aj do virtuálnej reality, ktorá sa dá použiť pri vzdelávaní na strednej zdravotníckej škole. Pred pár rokmi sme otvorili úplne novú takúto školu, ktorá vychováva personál pre župnú bojnickú nemocnicu. Keď už o tom hovoríme, významné investície smerujú do troch župných nemocníc v Považskej Bystrici, Bojniciach a v Myjave. V priemere ide o viac ako päť miliónov eur ročne.

Spomínali ste však, že väčšiu polovicu eurofondového balíka ste vlani čerpali na cesty.

Áno, pripravujeme nové projekty pre cesty druhej a tretej triedy, treba tiež riešiť mosty, ktoré sú v katastrofálnom stave. Nielen na cestách druhej a tretej triedy, ale aj prvej triedy, ktoré však už spadajú pod Slovenskú správu ciest (SSC), nie pod kraj.

Koluje také číslo, podľa ktorého eurofondy financujú 80 percent všetkého, čo sa na Slovensku postaví. Dokázali by sme niečo stavať, keby eurofondy neboli?

Myslím si, že nie a toto nás raz čaká. Slovensko sa na to musí pripraviť a vytvoriť silnejšiu ekonomiku. Keď som bol starosta v roku 2002, vznikali vyššie územné celky a kompetencie zo štátu išli na mestá, obce a samosprávne kraje. Spomínam si, ako sme prebrali od štátu materskú a základnú školu a hneď som tam mal kontrolu: „Kde máte takú a takú revíziu?“ Samosprávy museli dať do toho peniaze z vlastných rozpočtov, aby splnili zákon. Obce, mestá a župy investovali do delimitovaného majetku od štátu obrovské prostriedky z vlastných zdrojov. Treba už teraz rozmýšľať, ako to bude únosné a ako štát zvládne infraštruktúru nielen rekonštruovať, ale aj modernizovať.

Hrozí však, že Európska únia nám pre kroky súčasnej vlády odstaví eurofondy už teraz v blízkej dobe.

Neodstaví.

Ste taký optimista?

Som v tomto optimista.

Pretože vysielajú signály tohto druhu, aktuálne pre RTVS…

Signály môžu byť. Všetky kroky, ktoré robí vláda, si musí odôvodniť. Tak, ako išiel minister spravodlivosti do Bruselu a odôvodňoval zmenu Trestného zákona, tak teraz sú zmeny v RTVS a musí ich odôvodniť ministerka voči Európskej komisii.

Eurokomisárka Věra Jourová už vyhlásila, že na mieste podpredsedu vlády pre eurofondy Petra Kmeca by nemala pokojný spánok.

Tam ale ide o plán obnovy.

Ale sú to európske peniaze a ide o isté signály.

Prepáčte, ale sú to pôžičky.

Ktorých prevodová páka je v Bruseli a tam sa aj môže zastaviť. Zastavili peniaze Maďarsku, Poľsku a nie je dôvod, aby tento prístup nepoužili aj proti nám.

Ja pevne verím, že žiadny z krokov vlády neohrozí čerpanie európskych peňazí. Či už je to cez plán obnovy alebo cez Program Slovensko.

Premiér Robert Fico to teda nemôže dopustiť.

Keby sme prišli o eurofondy, tak, samozrejme, mestá a obce, ktoré majú pripravené tieto projekty, nebudú môcť čerpať finančné prostriedky a modernizačný dlh, ktorý pred sebou roky tlačíme, sa znova odsunie a ešte sa zvýši.

Vráťme sa k dianiu v župe. Momentálne sa zdá, že Achillovou pätou v kraji je cesta I/9. Dokonca bol predĺžený termín jej dokončenia na december 2024. V akom štádiu sa rekonštrukcia nachádza a čo spôsobilo ročný odklad?

Musím hneď na úvod povedať, že to nie je cesta v majetku Trenčianskeho samosprávneho kraja, ale v majetku štátu, takže za ňu zodpovedá SSC. Myslím si ale, že od začiatku bol ten projekt zle pripravený. Zlý manažment aj počas realizácie, obstarávalo sa to dvakrát, všetko trvalo dlho – zmeny, povolenia. Jednoducho manažment zo strany SSC bol veľmi slabý a skúsenosti s tým majú aj starostovia okolitých obcí, aj primátor Trenčína. Vidieť, že je to oneskorené, potom zistili, že obidva mosty – aj cez derivačný kanál, aj cez staré koryto Váhu – musia zhodiť a musí sa spraviť nová projektová dokumentácia.

Nás ako samosprávny kraj, ktorý sa stará o cesty II. a III. triedy, to, samozrejme, neteší, pretože ich potom preťažujú kamióny, či je to cesta z Ilavy cez Homôlku, alebo cesta, ktorá ide cez Trenčianske Stankovce dole na Beckov. Budeme potom musieť znášať finančné náklady na opravu týchto ciest. Nie som preto v tomto optimista, tie mosty nebudú dokončené ani do konca roku 2025.

Je to výnimočný prípad, alebo ako vo všeobecnosti hodnotíte spoluprácu so Slovenskou správou ciest?

(Povzdych) Pozrite si cestu I/49 cez Dohňany smerom na Zlín. Cesty I. triedy sú v hroznom stave. Tie župné cesty II. a III. sa nám už naozaj podarilo aj zrekonštruovať a zmodernizovať. Cesty I. triedy sú ale najhoršie v rámci celého Slovenska. Problém pri SSC je v komunikácii a v celkovom manažmente. Veľmi dlho trvá, ak chceme zo SSC nejaké povolenia alebo vyjadrenia. To manažovanie tam treba zmeniť.

Ste pri moci, tak v čom je problém?

Očakávam aj od pána ministra dopravy, ktorý tam má teraz povereného nového generálneho riaditeľa SSC, že sa to celé zmení – aj komunikácia, aj manažment, aj príprava týchto ciest, pretože to trvá naozaj veľmi veľmi dlho.

Dôležitou témou je aj Európske hlavné mesto kultúry 2026. Kreatívny inštitút Trenčín (KIT) ako zastrešujúcu organizáciu EHMK 2026 založila župa spolu s mestom rovnakým 50-percentným podielom na oboch stranách. Ste s doterajším pôsobením inštitútu spokojný?

Myslím si, že sa na začiatku, keď KIT vznikal, urobila chyba v personálnom obsadení a riadení tejto neziskovej organizácie. Jedna vec je, že tí mladí ľudia pripravili perfektný projekt, dali perfektnú ponuku, s ktorou vyhrali pred hodnotiteľmi z Európskej komisie. Do manažmentu tejto neziskovej organizácie ale mali ísť skúsení ľudia.

Napríklad z oblasti umenia a kultúry?

Môžu byť aj z umenia a kultúry, je tam správna rada, ktorej sme členmi aj ja s primátorom Trenčína. Myslím si, že sa to nezvládlo a výsledok bol minulý rok taký, že sme tam poslali kontrolu a kreatívny inštitút musel vrátiť časť finančných prostriedkov, konkrétne viac ako 30-tisíc eur. Ja som to otvoril na našom zastupiteľstve, kde som žiadal aj personálne zmeny.

Prešlo to?

Áno, ale nie so všetkým. Bolo výberové konanie na nového riaditeľa inštitútu. V najbližšej dobe by sme ho mali schváliť. Ďalšou vecou je, že KIT by mal viac komunikovať s kultúrnym okolím, spomeniem možno len zástupcov folklórnych súborov, folklórnych združení, alternatívnej kultúry či hudobných zoskupení. Tam to totiž pokrivkáva. Určite sa nechcem dožiť, aby to v roku 2026 dopadlo tak ako tento rok v rakúskom meste Bad Ischl, ktoré je Európskym hlavným mestom kultúry 2024. Na ceremoniáli behali nahí tanečníci, na ktorých sa pozerali aj deti. Toto si myslím, že nie je súčasťou kultúry.

Hrozil podľa vás podobný scenár aj s tým personálnym obsadením KIT?

Nedostali sa tak ďaleko, ide až o rok 2026. Z iného pohľadu je však na prípravu investičných zámerov veľmi krátka doba, keďže máme marec 2024. Ja verím, že keď príde nové vedenie KIT, nový štatutár to pohne trošku dopredu. Aj keď reprezentujem stranu Smer-SSD, tak som viac konzervatívny a myslím si, že tie veci, aké sa stali v Bad Ischl, by sa v Trenčíne stať nemali. Urobím všetko pre to, aby to tak nebolo.

Aká je komunikácia medzi vami a primátorom Trenčína Richardom Rybníčkom? Keďže ste sa v tejto veci dostali do menšej výmeny názorov.

Áno, my sme to chceli riadiť transparentnejšie. Trenčiansky samosprávny kraj je totiž najtransparentnejší kraj tretíkrát za sebou. Naša župa má transparentnosť na úrovni vyše 80 percent a chceme, aby to bolo transparentné aj v KIT. Chceme, aby tie finančné prostriedky, ktoré dalo KIT-u nielen mesto a župa, ale aj ministerstvo kultúry, išli tam, kde majú ísť. A musí sa ešte aj personálne doladiť vedenie KIT-u, do správnej rady sa musí zvoliť jeden človek a dôležitá je aj jasná komunikácia s okolím.

Druhá vec sú investície, my máme za TSK investičné projekty, ktoré chceme do roku 2026 stihnúť. Z tých bežných financií má dať KIT-u päť miliónov mesto, päť miliónov župa a 15 miliónov ministerstvo kultúry na organizáciu rôznych podujatí. Uvidíme, ako to teraz pôjde, komunikovali sme aj so zástupcami KIT-u, ako pripraviť tú finančnú osnovu, na aké stavebné veci by mali ísť finančné prostriedky, máme toho ešte veľa pred sebou. Musí sa to dobre nastaviť od začiatku a musíme tam dosadiť skúsených ľudí, ktorí to budú vedieť komunikovať aj smerom von.

Vráťme sa teda ešte k pánovi Rybníčkovi, na KIT máte zjavne odlišný názor. V ostatných oblastiach sa vám spolupracuje dobre?

Ja by som nepovedal, že máme na KIT odlišný názor. Ja som iba prezentoval svoje názory, čo tam treba urobiť, že to treba ekonomicky vyčistiť a personálne posilniť. Či on [Richard Rybníček, pozn. red.] má na to iný názor, povedať neviem, KIT musel mestu tiež vracať financie. A chceme sa určite pozrieť aj na ďalšie veci, napríklad na to, či ten nájom, ktorý platia, nie je premrštený. Na tieto veci sa väčšinou pýtajú naši poslanci. Keď tam dávame peniaze, aby sme vedeli, či ich investujeme efektívne, transparentne a hospodárne.

Jednou z dôležitých tém v rámci kraja je bezpochyby výstavba Regionálnej hokejovej akadémie v Trenčíne. V akom štádiu je momentálne tento projekt?

Je to pilotný projekt ešte bývalej vlády so Slovenským zväzom ľadového hokeja (SZĽH) a vyššími územnými celkami. Celá stavba akadémie stojí okolo 16 miliónov eur s DPH. Najskôr mi dala bývalá dosluhujúca vláda Petra Pellegriniho dotáciu, bohužiaľ, potom mi budúci premiér a neskôr minister financií Igor Matovič tú dotáciu zobral.

Odôvodnil tento krok?

Že máme jednoducho vrátiť tú dotáciu.

To je všetko?

My sme podali na správny súd žalobu na ministerstvo financií. Neviem, či sme ju už teraz aj nestiahli, keď nám tú dotáciu vrátili. Takisto nám pán Matovič zobral dotáciu na most v Ilave, ktorý je vlastne už šiesty rok zatvorený, tento rok ho už dúfam otvoríme, zatiaľ to financujeme z vlastných zdrojov. Takže takýmto spôsobom sme sa pretĺkali všetkým možným a chceme už konečne tento rok definitívne hokejovú akadémiu otvoriť. Bude to majetok zverený pod Strednú športovú školu v Trenčíne.

Nie je to len o tej infraštruktúre, o tom štadióne, ktorý je jedinečný tým, že nemá iba jednu ľadovú plochu, ale jeden a pol ľadovej plochy, kde trénujú presilovky, oslabenia, brankárov a tak ďalej. Je to ale hlavne o tom, že máme hokejistov na strednej športovej škole, ktorým chceme dať vzdelanie, aby sa vedeli uplatniť aj v prípade, že sa športu nebudú venovať na profesionálnej úrovni.

Čo všetko hokejová akadémia ponúkne a pre koho bude určená?

My už máme prvých hokejových štvrtákov. Chceme tých športovcov pripraviť do života nielen po tej športovej stránke, ale aj po vzdelanostnej. Z rôznych štatistík je totiž dokázané, že 98 až 99 percent slovenských hokejistov sa neživí hokejom. Len malé percento hokejistov, ako boli napríklad Marián Hossa či Marián Gáborík, ktorí išli do NHL, sa uživia hokejom. Prípadne ešte Slováci hrajúci v KHL. Keď už sme pri tejto téme, prečo by sme mali trestať našich slovenských hokejistov, ktorí hrajú v KHL? Zarábajú si tam peniaze, živia rodiny.

Ste teda za to, aby aj slovenskí hokejisti hrajúci v KHL reprezentovali Slovensko?

Samozrejme. Prečo, keď môže byť ruský hokejista Alexandr Ovečkin kapitánom Washingtonu Capitals, hlavného mesta USA a tam sa nič nedeje? Nehovoriac o tom, že v NHL hrá 50 až 60, možno 100 ruských hokejistov a nikto s tým nemá problém.

Kritik by argumentoval, že KHL je oveľa viac prepojená s ruskou armádou, než je NHL prepojená s americkou armádou. Na štadiónoch v KHL sú napríklad reklamy na mobilizáciu vyzývajúce na vstup do armády.

Keď som bol ministrom obrany, tak som bol na jednom zápase vo Washingtone proti Tampa Bay Lightning, za ktorých vtedy hral aj slovenský obranca Andrej Meszároš. A bola tam na štadióne vo Washingtone reklama na americkú národnú gardu. Tam na tých štadiónoch to je, že vstúpte do armády, ktorá je mimochodom veľkým podporovateľom NHL.

Keď už hovoríme o vojne, tak jedným z jej dôsledkov je aj prínos pre zbrojný priemysel, ktorý je čiastočne koncentrovaný v Trenčianskom kraji. Minister obrany Robert Kaliňák odklepol slovenským zbrojovkám 100-miliónovú dotáciu. Vy sám ste boli ministrom obrany počas prvej vlády Roberta Fica. Riešite dnes rozmer zbrojárstva aj na župe?

Zbrojárstvo tu máme historicky prítomné. Bolo tu ešte pred druhou svetovou vojnou, potom to tu obsadili Nemci, mali tu svoje zbrojovky, Považské strojárne napríklad, ZŤS, ZVS v Dubnici. Považie je podobne ako v Nemecku Porýnie a Porúrie veľmi priemyselné, v Trenčianskom kraji asi najpriemyselnejšie v rámci celého Slovenska. My to voláme bohaté Považie. Sme teda radi, že je tá zbrojárina tu.

Sú to moderné technológie so skúsenými ľuďmi, prispieva to k tvorbe HDP a pracovných miest. Vytvára to sekundárnu zamestnanosť v rámci desiatok strojárskych firiem, ktoré sú na to napojené. Je podpísaný kontrakt na pásové obrnené transportéry, majú sa tu montovať aj kolesové transportéry a uvidíme, čo príde ďalej.

Rastie tiež výroba veľkokalibrovej munície. Zbrojársky podnik v Dubnici nad Váhom chce zvýšiť produkciu z 30-tisíc na 120-tisíc nábojov ročne.

Ide o 155-milimetrovú muníciu, ktorá je v Európe a hlavne na Ukrajine veľmi žiadaná. Ako aj vláda hovorí, necháme dobehnúť komerčné kontrakty, ale zo štátnych skladov už nedá na Ukrajinu žiadne zbrane, ani jeden náboj. Už ani nemáme čo, najväčší muničný sklad v Trenčíne je napríklad vyprázdnený.

Dubnica je jedným z najvýznamnejších dodávateľov munície na Ukrajinu.

Nie je to len ZVS Dubnica, kde 50 percent vlastní štát a 50 percent MSM Jaroslava Strnada, ale aj Nováky. Je to ten podnik, v ktorom v roku 2007 došlo k výbuchu, keď som bol štátny tajomník na ministerstve obrany. Dnes tam vyrábajú veľa munície a ich tržby riadne vystrelili.

Doba je napätá. Toto všetko sú vojenské objekty, takže aj potenciálne ciele. Zaoberáte sa nejako zvýšením ich bezpečnosti?

Toto je otázka na ministra Kaliňáka. Myslím si, že vo Vojenskom spravodajstve vedia dobre vyhodnotiť situáciu. Teraz tu nie je hrozba, že by v našich vojenských podnikoch niekto robil diverziu.

Spomeňme si na Vrbětice.

Áno, je to tu kúsok na Morave. Myslím si však, že ozbrojené sily a ďalšie ozbrojené zložky to majú pod kontrolou.

Do akej miery ste ako bývalý minister obrany stále v kontakte s touto problematikou? Rozprávate sa o záležitostiach obrany s ministrom Kaliňákom?

Určite. Keď som bol ja ministrom obrany, on bol minister vnútra.

Ako sa teda pozeráte na stav našich ozbrojených síl?

Keďže už takmer nič nemáme, Slovensko potrebuje najmä protivzdušnú obranu a dovybavenie 3D radarmi. Tie sa už viac-menej dokončujú. Odovzdali sme stíhačky Mig-29 a prvé dve F-16 sme ešte len prebrali z USA. Náš vzdušný priestor síce v rámci systému NATINAMDS chránia poľské, české a maďarské stíhačky, ale potrebujeme vlastnú protivzdušnú obranu, do ktorej treba investovať. Spoločne s dobudovaním ťažkej mechanizovanej brigády so silou 1 500 vojakov to budú veľké položky. Pri mechanizovanej brigáde pomôžu práve spomínané pásové a kolesové obrnené transportéry, ktoré sa budú kompletizovať v Dubnici.

Čo si myslíte o výhodnosti útočných vrtuľníkov Viper, s ktorými prišiel Jaroslav Naď? Argumentoval, že nám stačí doplatiť 340 miliónov eur za stroje, ktorých hodnota je takmer miliarda.

Na úvod by som rád povedal, že také bojové vozidlá 4×4 Oshkosh sú dobrou investíciou. Máme ich zadarmo, pretože v rámci fondu FMF nám na ne poskytli USA peniaze vo výške 200 miliónov dolárov. Tieto vozidlá sú chránené aj proti mínam a sú omnoho lepšie než aligátory, ktoré ako začali, tak aj skončili.

Vrtuľníky Viper sú však pôvodne určené pre námorníctvo, ktoré nemáme. V ich prípade je tiež drahá údržba a keď nám niekto dá niečo zadarmo, musíme sa pozerať na celý životný cyklus. Myslím si preto, že tento projekt sa ďalej nepohne.

Hovorili ste o protivzdušnej obrane. Vyzerá to tak, že ak by sa protivzdušné systémy začali obstarávať už dnes, dostali by sme ich až o niekoľko rokov. Tým nám na Slovensku vzniká veľmi dlhé nepríjemné časové okno.

Áno, S-300 sme dodali na Ukrajinu. Minister zahraničných vecí Juraj Blanár dokonca nedávno povedal, že za stíhačky Mig-29 dostaneme len veľmi málo finančných prostriedkov. 300 miliónov sa teda nekoná. Nemali sme to takto vo veľkom odovzdávať.