Tie sú v Poľsku tiež tradične pod vplyvom úradujúceho kabinetu. Obzvlášť do očí bijúce to bolo počas vlády PiS, keď sa verejnoprávnu televíziu TVP ani nedalo sledovať, bola to čistá propaganda.
PiS však trvalo pomerne dlho, kým prevzala kontrolu nad TVP. Schvaľovala nové zákony, vytvorila rôzne mediálne rady a zosadenie starého vedenia bol zdĺhavý proces. Tuskova vláda uskutočnila prevrat v televízii na hranici, alebo možno až za hranicou zákonnosti. Vzbúrených zamestnancov blízkych predchádzajúcemu vedeniu nechala vyviesť políciou a niektoré kanály na istý čas odstavila. Silový zásah kritizovali aj komentátori, ktorí inak sympatizujú s Občianskou platformou. Tusk to zdôvodnil potrebou dostať z vysielania údajných propagandistov PiS.
Podobne obhajuje Sikorski aj výmenu veľvyslancov. Vraj je logické, že vláda chce mať na najvyšších diplomatických postoch svojich ľudí. S novou zahraničnou politikou sú potrební aj noví veľvyslanci. Sľubuje, že výmena sa uskutoční civilizovane.
Podľa analýzy denníka Rzeczpospolita je dôvod rázneho postupu v skutočnosti domáci. Harmónia, ktorá sa dala vidieť v Spojených štátoch, Tuskovi a spol. nevyhovuje. Občianska platforma potrebuje vyburcovať a zmobilizovať svojich voličov. V apríli budú komunálne voľby a v júni voľby do Európskeho parlamentu. Okrem toho sa budúci rok uskutočnia prezidentské voľby, v ktorých bude mať Občianska platforma príležitosť dosadiť do prezidentského paláca svojho človeka, a odblokovať tak legislatívny proces.
Spor o veľvyslancov je veľmi vhodnou príležitosťou na takúto polarizáciu. Prezident musí výmenu spolupodpísať a je logické, že sa tomu bráni. Koniec koncov, ide o nominantov PiS. Tusk a Sikorski budú Dudu vykresľovať ako tvrdohlavého zadubenca, ktorý sa stavia proti vládnej politike. Zatiaľ ho obídu tak, že veľvyslancov zavolajú domov na "konzultácie" a ich zahraničné úrady budú riadiť chargé d'affaires.
Transatlantické spojenie zostáva
Do akej miery však zmena veľvyslancov prináša skutočnú zmenu poľskej zahraničnej politiky? Jednota, ktorú prezentovali u Joa Bidena, bola skutočná. Transatlantická väzba ako pilier poľskej politiky zostáva. Nová vláda pokračuje v armádnych akvizíciách a vyzbrojovaní, ktoré začal kabinet PiS. Počas návštevy v Bielom dome bolo oznámené, že Američania poskytnú Poľsku pôžičku vo výške dvoch miliárd dolárov, určenú na nákup amerických vojenských technológií. Dokončiť sa má aj nákup 96 bojových vrtuľníkov Apache a stoviek rôznych rakiet. Varšava zostáva najhlasnejším podporovateľom Kyjeva.
Sikorski je expertom na silné vyhlásenia, napríklad, že prítomnosť vojsk NATO na Ukrajine "nie je nepredstaviteľná". Jediný rozdiel medzi PiS a Platformou je v prístupe k Trumpovi. Vláda PiS k nemu mala veľmi blízko a Duda sa s ním vraj dokonca chcel stretnúť vo Washingtone, kým to Biely dom nezatrhol. Vzhľadom na Trumpovu tendenciu mstiť sa zahraničným lídrom, ktorí mu neprejavujú náležitý rešpekt, by jeho prípadný návrat do Oválnej pracovne mohol pre Tuska predstavovať zásadný problém.
Prezentovaná jednota sa však netýka poľskej európskej politiky. PiS aj Platforma majú ambíciu urobiť z Poľska jedného z najdôležitejších hráčov v Európe, ale každý z nich k tomu pristupuje po svojom. Strana PiS, ktorá bola často v opozícii voči hlavnému európskemu prúdu, sa snažila stať regionálnym hegemónom a hovorcom, ktorého musia v Bruseli brať vážne. Kľúčom k tomu boli dve skupiny. Prvá je Vyšehradská skupina, najmä tandem Poľsko – Maďarsko, ktorý dobre fungoval pred vojnou na Ukrajine. PiS aj Viktor Orbán boli v Bruseli považovaní za enfant terrible, a tak si navzájom kryli chrbát, napríklad vetovaním najrôznejších rezolúcií.
Po vypuknutí vojny začal, naopak, dobre fungovať poľsko-český tandem. Poliaci boli znechutení váhavým, dokonca proruským postojom Maďarska. Spoločné záujmy a výborná spolupráca sa prejavili napríklad v marci 2022 cestou do vtedajšieho frontového Kyjeva, na ktorej sa zúčastnili český premiér Petr Fiala, vtedajší poľský premiér Mateusz Morawiecki a šéf PiS Jarosław Kaczyński. K dobrým vzťahom prispela aj Fialova vláda rýchlym vyriešením sporu o baňu Turów, ktorý sa skončil vzájomnou dohodou. Predchádzajúca vláda Andreja Babiša si Poliakov rozhnevala, keď namiesto rokovaní riešila prípad prostredníctvom európskych súdov.
Druhým prostriedkom poľskej zahraničnej politiky bola iniciatíva Trojmorie. Tento politický, hospodársky a obchodný projekt bol oficiálne zameraný na budovanie vzťahov vo východnej Európe. Poliaci celkom oprávnene tvrdili, že väčšina vzťahov a prepojení vrátane infraštruktúry sa nachádza na osi západ – východ. Preto navrhli vybudovať severno-južné prepojenia v krajinách "novej" EÚ, odtiaľ pochádza názov "Trojmorie", čo znamená prepojenie Baltského, Jadranského a Čierneho mora. Zároveň však išlo o jasný pokus Varšavy vytvoriť ďalšie regionálne zoskupenie, ktoré by mohla viesť.
Weimarský trojuholník
Posadnutosť vlády Občianskej platformy vytvárať nové iniciatívy, projekty a organizácie v Poľsku pokračuje. Lenže v jej prípade ide o resuscitáciu takzvaného Weimarského trojuholníka. Ten vznikol v roku 1991 v nemeckom Weimare ako platforma pre stretnutia zástupcov Poľska, Nemecka a Francúzska. Protieurópsky a protinemecky orientovaná PiS nechala trojuholník upadnúť do kómy.
Tusk mal však vždy blízko k Európe a Nemecku. Keď prvýkrát vládol, bol považovaný za človeka Angely Merkelovej. Počas súčasnej volebnej kampane PiS útočila na Tuska ako na "nemeckého agenta". Brusel rýchlo prejavil svoju priazeň odblokovaním peňazí EÚ v hodnote 137 miliárd eur bez toho, aby Tuskova vláda zrušila niektorú z reforiem PiS, ktoré "ohrozujú právny štát" a pre ktoré EÚ peniaze zadržiavala.
Weimarský trojuholník je pre Tuska najmä prostriedok, ako sa rýchlo vrátiť do centra európskeho diania a sadnúť si za jeden stôl s "dospelými". Kým PiS sa snažila získať vplyv prostredníctvom regionálnych aliancií, Platforma chce hovoriť priamo s lídrami EÚ.
Zaujímavé je, že pri všetkých rečiach o tom, že Tusk pracuje pre Nemcov, je v rámci Weimarského trojuholníka poľské spojenie s Parížom v súčasnosti silnejšie ako s Berlínom. Nedávna premena francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona z mierového holuba na novodobého Napoleona, pripraveného pomaly na pochod na Moskvu, ho priblížila k poľskému postoju. Opatrnejší Olaf Scholz si tu udržiava odstup. Svoju úlohu však určite zohráva túžba Poľska postaviť svoju prvú jadrovú elektráreň, Francúzsko ako európska jadrová veľmoc je jedným z kandidátov na túto lukratívnu zákazku.
Poľsko využíva prvé výhody z francúzskeho spojenectva. Veľkým domácim hlavybôľom sú pre Tuska protesty poľnohospodárov proti dovozu ukrajinských výrobkov. Tie sa začali ešte za vlády PiS a prerástli do obchodnej vojny. Dovtedy výborné vzťahy medzi Kyjevom a Varšavou sa zrútili. Poľnohospodári sú zväčša voliči PiS, takže Tusk nemá dôvod sa ich zastávať a protesty poľnohospodárov vo Varšave sa skončili násilím a zrážkami s políciou. Zároveň sa však problém nevyriešil a odštiepenie poľnohospodárov od PiS je lákavou ponukou.
Poľsko preto nalieha na EÚ, aby nepredĺžila výnimku umožňujúcu Ukrajincom bezcolný prístup na európsky trh. Pozícia Poľska sa zdala byť beznádejná, kým ho nepodporilo práve Francúzsko. Sikorski by sa mohol dočkať svojej odmeny, špekuluje sa, že sa môže stať prvým komisárom EÚ pre obranu.
Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.
