Preskočiť na obsah
  |  

NATO neplánuje vyslať vojakov na Ukrajinu, nie je totiž stranou konfliktu, vyhlásil generálny tajomník

NATO neplánuje vyslať vojakov na Ukrajinu, nie je totiž stranou konfliktu, vyhlásil generálny tajomník Jens Stoltenberg. Aliancia však podporuje právo Kyjeva na sebaobranu.

„Nemáme plány mať vojakov NATO vnútri Ukrajiny, neobjavili sa žiadne žiadosti v tomto smere,“ povedal Stoltenberg novinárom po dvojdňových rozhovoroch ministrov zahraničných vecí členských štátov NATO.

„Ukrajina však žiada o vybavenie, muníciu, zbrane, a my jej to poskytujeme. To nerobí zo spojencov (z NATO) stranu konfliktu, Ukrajinu podporujeme pri presadzovaní jej práva na sebaobranu,“ zdôraznil.

Stoltenberg na tlačovej konferencii tiež povedal, že spojenci z NATO sa dohodli, že „sa pozrú do svojich zásob“, či v nich nenájdu ďalšie systémy protivzdušnej obrany, ktoré by mohli dodať Ukrajine.

(afp, tasr)

  |  

Pellegrini zvolá mimoriadnu schôdzu, na ktorej sa pokúsia schváliť zákon o odstrele medveďov

Peter Pellegrini zvolá na utorok mimoriadnu schôdzu, na ktorej sa koalícia pokúsi získať dosť hlasov na schválenie ústavného zákona o odstrele medveďov.

Predseda parlamentu sa pre tento krok rozhodol, lebo na Liptove došlo k ďalšiemu stretu medveďa s lesníkom, ktorý utrpel početné zranenia. Podrobnosti sa dočítate v článku:

  |  

Rusko musí pochopiť, že NATO je pripravené na dlhodobý konflikt, povedal poľský minister zahraničia

Rusko musí pochopiť, že NATO je pripravené na dlhodobý konflikt, povedal poľský minister zahraničia Radosław Sikorski. Reagoval tak na myšlienku generálneho tajomníka Jensa Stoltenberga vytvoriť päťročný fond pre Ukrajinu v hodnote 100 miliárd dolárov.

„Putin nie je v pozícii, aby túto vojnu vyhral v priebehu niekoľkých mesiacov či dokonca za rok alebo dva,“ uviedol Sikorski na štvrtkovom stretnutí ministrov zahraničia NATO v Bruseli. „Ako Severoatlantická aliancia sme 20-krát bohatší ako on, ak bude potrebné, môžeme si dovoliť dlhší konflikt.“

(pap, tasr)

  |  

Porucha raketového systému na dánskej vojenskej lodi zapríčinila čiastočné uzatvorenie leteckej aj lodnej dopravy

Porucha raketového systému na dánskej vojenskej lodi zapríčinila čiastočné uzatvorenie leteckej aj lodnej dopravy. Na palube fregaty Niels Juel sa do pohotovostného režimu aktivoval pohon raketovej protilodnej strely Harpoon a podľa informácií dánskeho ministerstva obrany v súčasnosti nie je možné ho vypnúť.

K technickej poruche došlo počas predpísaného testu systému na lodi, kotviacej v domovskej námornej základni Korsör. Kým privolaní špecialisti problém neodstránia, „existuje riziko, že sa raketa náhodne odpáli a odletí na vzdialenosť niekoľkých kilometrov od plavidla“, varoval rezort.

Zároveň však dodal, že sa „oživil“ iba raketový motor strely a výbuch jej bojovej hlavice nehrozí.

Zóna ohrozenia má dĺžku päť až sedem kilometrov od námornej základne a siaha do výšky približne jedného kilometra nad hladinou mora.

Lodná doprava dostala inštrukcie vyhnúť sa oblasti a vzdušný priestor nad ňou uzatvorili. Neďalekému mostu cez prieliv Veľký Belt a cestnej ani železničnej doprave na ňom však podľa úradov nič nehrozí.

(ap, dpa, tasr)

  |  

Salwana Momiku v Nórsku hneď po príchode zatkli, hrozí mu deportácia do Švédska

Salwana Momiku v Nórsku hneď po príchode zatkli, hrozí mu deportácia do Švédska. Iracký kresťan odtiaľ odišiel, pretože mu vláda zrušila povolenie na pobyt z dôvodu bližšie nešpecifikovaných „nezrovnalostí“.

Odchod do Nórska oznámil ešte 27. marca, deň na to ho nórska polícia zatkla. Podľa súdnych dokumentov rozhodli 30. marca o Momikovom vzatí do väzby na štyri týždne.

Momentálne sa čaká na pravdepodobnú žiadosť nórskeho úradu pre prisťahovalectvo adresovanú Švédsku, aby tam bol v súlade s právnymi predpismi EÚ vrátený.

Momikove protesty a pálenie koránu vyvolali v moslimských krajinách hnev a odsúdenie. V Iraku napríklad protestujúci v júli dvakrát vtrhli na švédske veľvyslanectvo v Bagdade a v jeho areáli zakladali požiare.

(afp, tasr)

  |  

Lipavský: Slovensko-české vzťahy „boli ovplyvnené tým odložením medzivládnych konzultácií“, stále sú však „veľmi dobré“

Slovensko-české vzťahy „boli ovplyvnené tým odložením medzivládnych konzultácií“, stále sú však „veľmi dobré“. Po rokovaní ministrov zahraničia NATO to povedal český šéf diplomacie Jan Lipavský.

Ministri Aliancie podľa neho opakovane ocenili českú iniciatívu na nákup munície z tretích štátov.

„Verím tomu, že napríklad aj po prezidentských voľbách sa vrátime do nejakého pracovnejšieho režimu,“ poznamenal k vzťahom Bratislavy a Prahy.

Poznamenal, že obe krajiny majú tú špecifickosť, že ich občania rozumejú tomu, čo hovoria politici v tej druhej krajine.

„Občas tie odkazy v úvodzovkách lietajú cez hranice. Ale musíme sa orientovať na praktickú spoluprácu, na spoluprácu medzi ministerstvami, na expertnú spoluprácu, máme celý rad spoločných záujmov,“ opísal situáciu Lipavský.

(tasr)