Michal Čop

Publikované: 10. apríla 2024 | 5:59

Otázka, pred ktorou stojí Šutaj Eštok

Matúš Šutaj Eštok sa s najväčšou pravdepodobnosťou stane predsedom Hlasu. Jeho politická charizma je však bližšia Ficovi ako Pellegrinimu. A to môže byť problém pre Hlas, ako aj pre jeho koaličných partnerov.

Aj keď meno nástupcu Petra Pellegriniho ešte nie je oficiálne známe, ťažko si predstaviť, že by to bol niekto iný ako Matúš Šutaj Eštok.

V kuloároch sa nespomína žiadne iné meno a Eštok, ako ho všetci volajú, dokonca už aj rozpráva ako predseda strany.

Navyše, bol to predsa on, kto ako jediný rečnil spolu s Pellegrinim, keď budúci prezident prednášal svoj posledný prejav pre straníkov Hlasu v pozícii ich predsedu. Ak by chcel Pellegrini označiť svojho korunného princa, neurobil by to inak.

Skrátka, bolo by veľkým prekvapením, ak by Pellegriniho na čele Hlasu vystriedal niekto iný ako súčasný minister vnútra.

Otázne je skôr to, čo bude obsahom, ktorým stranu naplní. Alebo ešte inak, v čom sa bude pod jeho vedením Hlas odlišovať od Smeru.

Doterajšia Eštokova výhoda, ktorou bolo, že je spomedzi všetkých politikov Ficovi najviac podobný, sa totiž na poste predsedu Hlasu môže stať jeho hlavným problémom.

Poďme ale poporiadku. Šutaj Eštok sa do povedomia verejnosti dostal hlavne v lete minulého roka, keď vrcholila kampaň pred parlamentnými voľbami. Smer vtedy veselo pytliačil v revíre Hlasu a stranu odsunul z prvého miesta až na tretie.

Samozrejme, bol to najmä líder strany Peter Pellegrini, kto v tom čase musel meniť rétoriku. No najviac mu v tom pomáhal práve mladý a neopozeraný Šutaj Eštok, ktorý sa v tom čase predral dopredu aj preto, že svojím vystupovaním najviac pripomínal politikov Smeru.

Budúcemu ministrovi vnútra vtedy horelo srdce pre zmenu politiky voči vojne na Ukrajine, pre kritiku kajúcnikov či pre smrť Lučanského vo väzbe, čo vzápätí premenil na útoky na progresívcov a vtedajšiu koalíciu. Čo však bolo zaujímavé, v podstate nikdy neútočil na Smer alebo na Roberta Fica.

Šutaj Eštok túto črtu potom viackrát ukázal aj na poste ministra vnútra. Svoje účinkovanie začal veľkou akciou proti nelegálnej migrácii a expresným vyhodením Štefana Hamrana s čurillovcami.

Taktiež je evidentné, že zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry malo celý čas silnú podporu Hlasu a hlavne ministra vnútra.

Napokon, Šutaj Eštok je aj jediným politikom Hlasu, ktorý sa objavil v alternatívnych médiách. Teda v priestore, ktorému sa Hlas doposiaľ vyhýbal a, naopak, Smer ho aktívne využíval.

Táto jeho črta sa Hlasu hodila, keď bol šéfom strany Pellegrini, ktorý spájal do jedného celku obchodné krídlo (Žiga, Raši, Saková) s liberálnym (Drucker a Dolinková), sociálnym (Erik Tomáš) a kvázi konzervatívnym (Eštok). Hlas vďaka tomu dokázal osloviť pomerne širokú paletu rôznorodých voličov.

Pellegrini ako šéf Hlasu je však dnes už minulosťou a otázkou je, čo so stranou, jej témami a jej voličmi ďalej. Obzvlášť, ak má Šutaj Eštok charizmu bližšiu skôr Ficovi ako Pellegrinimu.

Doterajšie pôsobenie Šutaja Eštoka naznačuje, že Hlas sa najskôr posunie bližšie k Smeru a SNS. To však môže byť problém pre Hlas, pretože v tejto pozícii by sa mohli cítiť nepríjemne ľudia typu Drucker a Dolinková.

Mohlo by to taktiež vytvoriť napätie medzi Hlasom a jeho koaličnými partnermi. Najmä so SNS, ktorá sa pohybuje nebezpečne blízko päťpercentnej hranice a na jej čele stojí impulzívny Andrej Danko.

No a z dlhodobého hľadiska to môže byť problém aj pre koalíciu ako celok, pretože Ficovmu bloku by v budúcnosti mohli chýbať práve hlasy tých voličov, ktorých na seba vedel naviazať pre mnohých nemastný-neslaný, ale vždy dobre vyzerajúci Pellegrini.