Veríme, že by pomohla delfinoterapia, hovorí mama troch autistických detí a prosí o pomoc

Ich príbeh boja, osamelosti, ale aj hľadania nádeje sa začal písať narodením ich najstaršieho syna Tobiasa, ktorý bude mať 6 rokov. „Všetko išlo ako po masle, pekne sa vyvíjal až do momentu, keď som odišla do pôrodnice po jeho bračeka. Bol to akýsi zlomový bod,” vysvetlila mama Michaela Karlíková.

Od toho momentu začal malý Tobiasko zabúdať slová, ktoré boli pre neho samozrejmosťou. „Prestal používať mama, tata, papa, reagovať na meno a neudržiaval očný kontakt,” zaspomínala smutne Michaela.

Okrem toho sa uňho začala prejavovať hyperaktivita. Taktiež sa nehral klasicky, ako ostatné deti v jeho veku. „Najviac ho fascinovalo točenie kolieskami auta, na vkladačkách boli najzaujímavejšie červené úchytky,” dodala.

Jeho mladší brat Miško bude mať čoskoro 5 rokov. Podľa slov mamy bol skvelým jedákom a zvedavcom, ktorého zaujímalo všetko na svete. „Začal bľabotať veľmi skoro a robil nám veľkú radosť svojím vývojom. No vo veku 2 rôčkov sa nám zmenil na nepoznanie. Zrazu zavládlo všade ticho, nevydal zo seba ani hláska a odmietal aj to najlepšie jedlo,” zhodnotila. 

Miško sa podľa slov rodičov postupne uzavrel sa do seba, vadili mu dotyky, vadila mu spoločnosť a nevšímal si ani bračeka. „Začal všetko vykladať a zoraďovať podľa farby, veľkosti, obľúbenosti a veľmi sa hneval, keď sme mu to chceli upratať,” dodala mama.

Tak ako aj u bračeka, aj u neho lekári konštatovali diagnózu detský autizmus.

Karlikovci však túžili po ďalšiom dieťati, ktoré by bolo oporou pre svojich bratov. „Ninka je takmer 3-ročné dievčatko, do ktorého sme vkladali všetky nádeje. Dúfali sme, že sa scenár nezopakuje a bude akousi hnacou silou a oporou pre bračekov aj pre nás. Žiaľ, tešili sme sa len 2 rôčky,” vysvetlila.

Aj u nej bol nakoniec diagnostikovaný detský autizmus. Tak ako jej obaja starší bratia, je neverbálna. „Rada sa točí dookola, naháňa po celom dome, je majsterkou v rozhadzovaní hračiek a jedlo je jej najväčším nepriateľom,” skonštatovala mama.

Rodičia si veľmi dobre uvedomujú, že deti musia napredovať. Boja sa, čo bude s nimi, ak už oni nebudú vládať. „Chýbajú zariadenia pre autistov. Po celý život sa budeme snažiť, aby napredovali. A potom, keď tu nebudeme, ich zavrú kam?” kladie si otázku otec rodiny.

Všetky terapie sú finančne veľmi náročné. „Manželka je na rodičovskom príspevku a terapie potrebujeme pre všetkých troch,” skonštatoval pán Karlík.

Už v minulosti absolvovali niekoľko z nich v zahraničí, ktoré podľa slov rodičov deťom pomohli. „Tobiasko začal piť vodu z pohára, Ninka obmedzila plač a naučila sa prežúvať tuhú stravu a Miško začal reagovať na oslovenie a sem-tam aj príde k nám, keď ho požiadame,” vysvetlila nadšene ich mama.

Momentálne vkladajú nádej do delfinoterapie, ktorá je však ale nad ich finančné možnosti. „Delfinoterapia by nám mohla pomôcť s odplienkovaním, rozhovorením a porozumením,” vysvetlili rodičia.

Keďže terapiu chcú zabezpečiť pre všetky tri deti a poisťovňa to neprepláca, rodičom nezostáva nič iné, len spoľahnúť sa na pomoc dobrých ľudí. „Ľudí s veľkou pokorou prosíme o pomoc pre naše deti,” dodali rodičia. 

Ak ani vás nenechal príbeh tejto mladej rodiny z Prešova ľahostajnými, pomôcť im môžete zaslaním ľubovoľnej sumy na ich vytvorenú zbierku. Každé euro ich priblíži k ich snu o napredovaní.

Ninka Karliková Zdroj: Rodina Karlikovcov