Keď je človek slušný a všetko si platí, môže sa ocitnúť na ulici? Môže

Spustil sa vtedy veľký "poprask", keď v roku 2006 na púchovskej radnici vymysleli spôsob, ako vyprázdniť rómskymi rodinami zdevastovanú bytovku v centre mesta a zároveň takmer dve desiatky Rómov nenechať na ulici.

Bytovka s 31 bytmi na Moyzesovej ulici v Čadci bola postavená v roku 1962 a už niekoľko rokov je v zdevastovanom stave. Foto: RV Bytovka s 31 bytmi na Moyzesovej ulici v Čadci bola postavená v roku 1962 a už niekoľko rokov je v zdevastovanom stave. Foto: RV

V susednej obci Nimnica kúpil Púchov starší rodinný dom, nechal ho opraviť a Rómov tam presťahoval. Takmer celá Nimnica bola na nohách, zišli sa tu všetky televízne štáby, viedli sa reči o podvodnom konaní…

Emócie časom opadli, nimnický starosta sa s púchovským primátorom udobrili. Rómovia sa z Púchova presťahovali, bytový dom v centre mesta osirel, radnica ho presne podľa pripraveného scenára predala a dnes je z neho kancelársko-obchodná budova. A dodnes mesto vlastní aj inkriminovaný rodinný dom v Nimnici.

Púchov odvtedy poslúžil ako príklad – sami posúďte, či dobrý alebo zlý – pre viaceré samosprávy boriace sa s problematikou rómskej komunity v centre mesta. Podobne zdevastovanú bytovku, ba dokonca štyrikrát väčšiu ako pred osemnástimi rokmi v Púchove majú aj v Čadci a aj tu si na radnici povedali, že je pre nich prebytočná a predajú ju súkromnému záujemcovi.

Z osvedčeného púchovského scenára vynechali však dôležitý krok – nepostarali sa o nájomníkov a bytovku predali aj s „ťarchou“ v podobe siedmich rómskych rodín.

Minulý týždeň sa na pôde čadčianskej radnice uskutočnilo stretnutie primátora Mateja Šimáška so zvyšnými obyvateľmi bytovky na Moyzesovej ulici, ktorej majiteľ už čoskoro dostane búracie povolenie. Platnosť jedného mu už prepadla, to druhé mieni využiť. Aj preto podľa primátora treba situáciu s vysťahovaním zvyšných troch rodín vyriešiť čo najskôr.

Pre neho je to problém, ktorý zdedil po bývalom vedení mesta, ale nestavia sa mu chrbtom. Cez videohovor priamo na stretnutí komunikovali s právnym zástupcom majiteľa domu aj s úradom splnomocnenca pre rómske komunity.

Nebolo to ani prvé a asi ani posledné podobné stretnutie. Samotní Rómovia miestami nedokázali udržať emócie na uzde, ale medze únosnosti neprekročili. „Myslel som si, že keď je človek slušný a všetko si platí, nemôže sa ocitnúť na ulici,“ vyhlásil jeden z nich.

Ten druhý, ktorý už má za sebou evidentne niekoľko prebdených nocí v obave o svojich blízkych, deklaroval, „že keď budú bytovku búrať, jeho z nej vynesú v truhle“. Dnes je bezradný, ale stále verí, že náhradnú strechu nad hlavou pre svoju rodinu získa.

Nastolená bola aj otázka, kto je vlastne reálnym majiteľom zdevastovanej bytovky a objavili sa aj dohady, že stopy môžu viesť k bývalému primátorovi, ktorého podpis na kúpno-predajnej zmluve figuruje. V rokovacej miestnosti síce bol, ale len na obraze ako súčasť primátorskej galérie na jednej zo stien. Možno ho mohli na stretnutie pozvať, veď je poslancom mestského zastupiteľstva.

Je, samozrejme, otázne, či by pozvanie prijal. V každom prípade je to tak trochu jeho „maslo“, a ak bol pri tom, keď do mestskej kasy pritieklo 421-tisíc eur za predaj bytovky, možno by sa patrilo byť nápomocný aj pri hľadaní riešení problému, ktorý predaj priniesol.