Aby dielo mohli manželia výhodne predať, musia si overiť, či sú jeho skutočnými vlastníkmi. A musia aj zistiť, akú má dielo zberateľskú históriu. Nebolo ukradnuté? Adamov otec, dôchodca Pavol Javora (výborný F.Kovár), nevie o obraze vraj nič. Alebo sa tak aspoň tvári.
O fotografii netušil a veľa vraj nevie ani o živote vlastných rodičov. Adamov dedo Jozef (David Uzsák) až do smrti nechcel spomínať na minulosť. Aj kvôli babke Marike, ktorá zomrela počas vojny. Spomenie si na niečo 90-ročná výtvarníčka, jej sestra Edita (okúzľujúco popletená Iva Janžurová)? Obraz spozná, no z muža na objavenej fotografii zostane zmätená.
Adamovmu otcovi však pri odchode povie niečo, čo ho tak zničí, že na druhy deň dostane infarkt. Adam a všetci ostatní sa postupne dozvedajú šokujúce fakty.
Jeho dedo a babka pracovali v arizačnom úrade. Je toto rozuzlenie spletitého, skoro detektívneho príbehu alebo len jeho nepekný začiatok? Je vôbec možné, aby sa konal akýkoľvek happy end?
Prečo je film Martina Luthera výborný? Predovšetkým preto, že Luther pripravil námet, scenár a aj ho režíroval. A všetko urobil veľmi precízne a detailne. Druhý krok k úspechu bolo výborné obsadenie, keď všetci piati mladí herci (Autner, Morávková, Uzsák, Meszárosová, Polívka) v hlavných úlohách podali výborný výkon.
V prípade R. Autnera a D. Morávkovej bolo po celý čas cítiť pozoruhodnú chémiu, ktorá medzi nimi vládla. Mne osobne sa veľmi páčila aj V. Meszárosová, ktorá nemala v role psychicky rozorvanej mladej ženy ľahkú úlohu. Tak ako epizódny Vladimír Polívka, ktorý ukazuje, že z neho rastie veľmi presvedčivý herec charakterových postáv.
Luther natočil súčasný, detektívny príbeh mladých manželov v zložitej existenciálnej situácii. Ale zároveň ukazuje reálny výsek existencie civilistov počas vojny. Právnik Jozef a jeho milenka, úradníčka Marika, sa nechtiac zapletú zo zločinným, ľudáckym režimom, čo sa pre nich neskončí dobre.
Luther veľmi trefne hovorí o tom, že k zlu sa nemôžeme postaviť laxne. Nemôžeme sa tváriť, že v krajine, kde vládne zločinný režim, dokážeme byť spravodliví, nestranní a žiť si svoje „slobodné životy“.
Pripomína, že za zločin, hoci by nám malo byť len nanútené pritakávať režimu a zakrývať si oči pred neprávom, raz príde zaslúžený trest. Ten, ktorý má moc aj o dve ďalšie generácie zničiť a relativizovať rodinu a jej doterajšie pravdy.
Ako sa majú mladí ľudia vlastne postaviť k dileme, že potenciálne rodinné bohatstvo môže byť krvavými peniazmi od nacistického, masového vraha?
Dá sa na čosi podobné nemyslieť či zabudnúť? Ako súdiť minulosť našich najbližších z pozície morálky prítomnosti?
