Preskočiť na obsah
  |  

Zima na horách ešte nekončí, prituhne hlavne v noci

VYSOKÉ TATRY - V utorok sa začalo avizované obdobie teplotne podnormálneho počasia s častými, avšak nevýraznými zrážkami, od stredných polôh snehovými. Na horách je nutné počítať s návratom do zimných podmienok a novou snehovou pokrývkou.

V nižších polohách bude najväčším rizikom najmä pokles nočnej teploty vzduchu pod nula stupňov Celzia. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) o tom informoval na sociálnej sieti.

„V týchto chvíľach na mnohých miestach naďalej prší. S výrazným ochladením súčasne pozorujeme pokles nulovej izotermy a hranice sneženia, aktuálne sa vyskytuje už v stredných polohách nad cca 1 100 až 1 200 metrov nad morom,” zhodnotili meteorológovia.

Na vodných tokoch eviduje SHMÚ mierny vzostup až vzostup. V priebehu dňa, hlavne v podvečer, predpokladá ubúdanie zrážok. Najmä na menších tokoch je predpoklad prechodného vzostupu vodných hladín.

„Zároveň nepredpokladáme dosiahnutie stupňov povodňovej aktivity. V druhej polovici dňa očakávame prechod do poklesu,” načrtli odborníci.

(tasr, kol)

  |  

Eurokomisia predložila správu o stave Schengenského priestoru

Európska komisia informovala o stave Schengenského priestoru za posledný rok a stanovila priority na nasledujúci rok. Podľa správy, ktorú vydala eurokomisia, bol v roku 2023 Schengen najviac navštevovanou destináciou na svete.

Najväčší priestor voľného cestovania na svete, ktorý zaručuje bezproblémové a bezpečné cestovanie pre takmer 450 miliónov ľudí, je nevyhnutný pre konkurencieschopnosť EÚ, pripomenula Európska komisia (EK).

V roku 2023 bolo vydaných viac ako 10 miliónov schengenských víz a schengenský priestor navštívilo viac ako pol miliardy cestujúcich. To prispelo k rozvoju hospodárstva EÚ, keďže cestovný ruch sa podieľa takmer 10 percentami na HDP Únie a poskytuje pracovné miesta pre približne 22,6 milióna ľudí.

Správa o stave Schengenu na rok 2024 ukazuje, že schengenské pravidlá sa uplatňujú dobre, aj keď existujú určité medzery.

Po prijatí revidovaného Kódexu schengenských hraníc budú členské štáty v spolupráci so schengenským koordinátorom pracovať na zavedení nových opatrení, vrátane policajnej spolupráce, s cieľom postupne zrušiť dlhodobé kontroly na svojich vnútorných hraniciach.

Nesplnenou úlohou zostáva úplné rozšírenie schengenského priestoru o Bulharsko a Rumunsko. V ich prípade sa od 31. marca zrušili kontroly v prístavoch a letiskách. Na zrušenie kontrol na vnútorných pozemných hraniciach je potrebné ďalšie rozhodnutie členských krajín.

(tasr)

  |  

Obžalovaná „grófka východu" je vinná v kauze agrodotácií. Aký trest ju čaká?

KOŠICE - Obžalovaná Ľubica Rošková je uznaná za vinnú v kauze poberania agrodotácií. Samosudca Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku jej uložil úhrnný trojročný podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnou dobou v trvaní päť rokov.

Pôdohospodárskej platobnej agentúre (PPA) má obžalovaná nahradiť škodu vo výške takmer 152-tisíc eur. Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný, prokurátor a obhajoba avizovali podanie odvolania.

Súd uznal Ľubicu Roškovú za vinnú zo spáchania trestných činov poškodzovania finančných záujmov EÚ a subvenčného podvodu. Čiastočne modifikoval obžalobnú právnu kvalifikáciu, čím sa znížila trestná sadzba.

Súd sa priklonil k spodnej hranici trestnej sadzby s maximálnou dĺžkou skúšobnej doby. „Možno vyvodiť záver, že žiadosti o platby, o ktoré táto spoločnosť žiadala, boli neoprávnené," podotkol samosudca Milan Cisarik.

Na predošlom hlavnom pojednávaní obžalovaná zdôraznila, že trvá na oslobodení spod obžaloby. Prokurátor Generálnej prokuratúry (GP) SR Ladislav Masár, naopak, považoval za preukázané, že sa Ľubica Rošková dopustila trestnej činnosti popísanej v obžalobe.

Podaná obžaloba sa týka podozrení z pokračovacieho zločinu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie a trestného činu subvenčného podvodu. Firma exposlankyne parlamentu za Smer mala podľa obžaloby neoprávnene poberať agrodotácie. Ide o žiadosti z rokov 2016 a 2017. Prípad sa vyšetroval od roku 2018.

(tasr, kol)

  |  

V Kútoch sa zrazil cyklista s autobusom

V Kútoch sa zrazil cyklista s autobusom. Zranenia 69-ročného cyklistu si vyžiadali vrtuľníkový prevoz do bratislavskej nemocnice. To, či bol cyklista pod vplyvom alkoholu, sa bude zisťovať zo vzorky jeho krvi. Presné príčiny a okolnosti nehody polícia vyšetruje.

"Muž išiel na bicykli po 7.00 h po hlavnej ceste. Keď začal odbočovať na vedľajšiu ulicu, narazil do neho z doposiaľ neznámych príčin autobus, idúci rovnakým smerom," uviedla trnavská krajská polícia. Polícia podrobila 51-ročného šoféra autobusu dychovej skúške na alkohol, mala negatívny výsledok.

(tasr)


  |  

Polícia v Bruseli ukončila Konferenciu národného konzervativizmu

Polícia v Bruseli ukončila Konferenciu národného konzervativizmu. Pôvodne mala trvať dva dni a rečniť mal na nej bývalý britský europoslanec Nigel Farage či maďarský premiér Viktor Orbán. Polícia podujatie zrušila údajne pre plánovaný protest proti akcii.

Dve hodiny po začatí konferencie podľa portálu Politico prišla na miesto konania neďaleko Európskej štvrte polícia a informovala organizátorov, že z dôvodu možných verejných nepokojov podujatie rušia.

Sála Claridge bola pritom tretie miesto konania konferencie. Prvé miesto Concert Noble ju odmietlo po tlaku od primátora Bruselu. Liberálny starosta časti Etterbeek zase zatlačil na hotel Sofitel, ktorý bol druhou voľbou. Starosta mestskej časti Emir Kir sa pre Politico v e-maile vyjadril, že „okamžite podnikne opatrenia na zákaz“ podujatia.

Anthony Gilland z think tanku MCC, ktorý je jedným zo sponzorov podujatia, povedal polícii, že rozhodnutie starostu napadnú na súde, aby mohli konferenciu udržať.

Farage skritizoval úrady v Bruseli, že sú „jednoducho monštruózne“, keď sa usilujú zrušiť podujatie. Jeden z organizátorov Frank Füredi zo spomenutého MCC to prirovnal k diktatúre.

Konzervatívnu konferenciu organizuje think tank Edmund Burke Foundation. Okrem spomenutých politikov mala byť na podujatí aj bývalá britská ministerka vnútra Suella Braverman či Éric Zemmour, ktorý kandidoval v roku 2022 na post prezidenta Francúzska.

(sita, politico)

  |  

Podporu Pellegriniho si žiadala drvivá väčšina predsedníctva Aliancie, povedal Forró

Podporu prezidentského kandidáta Petra Pellegriniho schvaľovalo 14 zo 16 členov predsedníctva strany Aliancia. Predseda Krisztián Forró preto nepovažuje za chybu, že mu vyjadril podporu.

Dodal, že Ivan Korčok mu po prvom kole prezidentských volieb ponúkol stretnutie vo štvrtok, ale Pellegrini už v pondelok, preto sa s ním stretol ako prvý.

Voličov Aliancie vyzval, aby rešpektovali, že Forró sa rozhodol podporiť kandidáta koalície.

(na telo plus)